Komunistický teror sa skončil fiaskom, sobášneho podvodníka zatkli vo Viedni

Dobové články sme ponechali s pôvodným pravopisom.

Fiasko komunistického teroru v Košiciach

Smiešna účasť na demonštratívnej dvojhodinovej stávke. Rozumné robotníctvo sa nezúčastnilo na komunistických provokáciách.

Jestliže nedeľňajší protivojnový prejav sa skončil úboho pre komunistické hnutie, a podal dôkaz o tom, že vplyv tejto strany na východnom Slovensku a v jej najväčšej bašte Košiciach upadá, tak dvojhodinová stávka, ktorú vyhlásili komunisti na včerajšok o 10. hodine dopoludnia, bola najväčším fiaskom a ráznym dôkazom, že všetko riadne robotníctvo i ostatné občianstvo je sýté komunistických komédií.

Ačkoľvek v časopise „Munkáš” bolo na celej prvej strane uverejnené vyzvanie a k tomu ešte boli vydané tisícky exemplárov letákov v reči maďarskej i slovenskej, dostavilo sa na Legionárske námestie nie viac ako 800 ľudí, a to väčšina bola zvedavcov, a veľká čiastka nezamestnaných. Zvyšovali by sme dôležitosť skomierajúcej demagógie, keby sme písali o celej veci ako o vážnom prejave a keby sme brali vážne reči tajomníka „Galimetu” Sarvasiho a redaktora „Munkáša” Frieda. Bolo by to v tóne „Munkáša”, keby sme písali o dvadsať ročnom židáčikovi, od ktorého si nechajú robotníci vešať „bulíkov” na nos, ač musia vedieť, že mu bolo desať rokov, keď vypukla svetová vojna a že o jej vývoji a prechode do dôb revolučných jak v Rusku tak u nás vie tento mladík len zo stĺpcov novín a sovietskej literatúry.

Preto tento mládenec nemôže byť ani vážne braný, ak hovorí o našich legionároch a hádže na nich kal a blato a nemôže taktiež byť vážne braný, keď vyhlasuje, že „dnes majú komunisti v rukách palice, zajtra však vezmú do rúk zbrane”. Dnes každá palica má dva konce a na to musí stále pomýšľať i pán Fried. Je ovšem otázkou, či legionári a dôstojnícky zbor, úrady a urazené inštitúcie nechajú si pľuvať do tváre od mladíka.

Mestská rada spravila svoju povinnosť a úmysel zastaviť prevoz mestských podnikov bol znemožnený. Tiež elektrická železnica počas stávky chodila a v továrni na tabak sa pracovalo tak ako aj v celom rade iných podnikov. Hlásená demonštratívna dvojhodinová stávka v skutočnosti vôbec nebola.

Komunistický teror sa nevydaril, hoc na križovatkách ulíc zastavovali komunistickí agitátori povozy, boli rázne odvrhnutí a chodilo sa ďalej. Boli sme svedkami toho, ako mestský zametač, ktorého chceli rušiť v jeho práci a terorizovať, dal im pádnu odpoveď a tovaryša, ktorý naň vystrel ruku, pretiahol pádne metlou. Po rečiach zmienených dvoch rečníkov sa zhromaždenie rozišlo.

Z denníka Slovenský východ, 2. augusta 1924

Tri obete blesku

Dcéra zabitá bleskom, otec s matkou uhoreli v stodole.

V kraji okolo Salanca (dnes Slanec) sa rozpútala v nedeľu veľká búrka, ktorá na mnohých miestach spôsobila značné škody a ktorá v Novom Salaši spôsobila požiar stodoly a smrť troch ľudí.

Práve v dobe vypuknutia búrky ujíždal s nákladom obilia roľník Jozef Ivanák k dedine a dosiahol svojej stodoly, kam s obilím došiel ešte zavčas a počal ho so svojou manželkou skladať pri zavretých vrátach, poneváč prudký vietor a búrka nedovolili, aby zostali otvorené. Pred stodolou stála ich 17 ročná dcéra. Naraz zaburácal hrom, do stodoly sjel blesk a zasiahol dievča čakajúcu pred stodolou. Celá stodola sa vzňala.

Manželia vo vnútri, ktorých blesk nezasiahol, počali volať o pomoc, ale kým sa ľudia zbehli, nadobudol požiar takých rozmerov, že na ich záchranu nebolo pomyslenia. Keď stodola zhorela, našli tam v pravom slova zmysle z oboch ľudí len niekoľko ohorených kostí. Na tele bleskom usmrteného mladého dievčaťa boli stopy po popáleninách a všetko úsilie ju vzkriesiť bolo márne. V dedine zavládlo značné rozčúlenie a opravdový súcit nad osudom nešťastnej rodiny.

Z denníka Slovenský východ, 5. augusta 1924

Košický sňatkový podvodník zatknutý vo Viedni

V Košiciach pôsobil pred časom istý Anton Salomon (narodený roku 1894), ktorý predstieraním sňatku vylákal na jednej mladej žene 600 Kčs, ale časť na jej udanie pozdejšie splatil.

Poneváč bolo na neho učinené trestné oznámenie za to, že sľuboval ženám manželstvo za predpokladu určitej zálohy, z Košíc zmiznul a nebolo po ňom ani pamiatky. Až naraz učinila vo Viedni oznámenie istá šička z II. okresu, že jej na ceste do Znojma vo vlaku istý muž odetý v uniforme poručíka učinil nabídku, aby s nim išla na výlet do blízkeho miesta, tam že spolu zotrvali v milostnom dobrodružstve.

Muž sa jej mal predstaviť ako poručík Anton Mařák z Košíc, ktorý vraj chcel cestovať do Viedne no v uniforme nemohol. Konečne ho krajčírka pozvala, zadovážila šaty a behom známosti ponúkol jej domnelý poručík manželstvo. Išlo to všetko ako na drótkoch a krajčírka sa už tešila, ako pocestuje s pánom poručíkom do Košíc, kde tento má bohatého strýca, ktorý je vraj plukovníkom, takže zo všetkých tých pohádok jej išla hlava okolo.

A keď sa dostali do Viedne pán nastávajúci manžel vyžiadal si malý príspevok dva a pol milióna korún na nutné veci. Jedného dňa zbadala krajčírka pána poručíka v civile v istej vinárničke s inou dámičkou u ktorej začínal zase svoje siete rozťahovať. Išlo mu to teraz o mnoho lepšie, lebo mal na to kapitál. Ale krajčírka mu to prekazila a nechala ho zatknúť. Na základe zaslanej podobizne zistila košická polícia, že je to hľadaný Anton Salamon a nie Anton Mařák, a samozrejme, že nikdy žiadnym poručíkom nebol.

Z denníka Slovenský východ, 12. augusta 1924

Dievka uhorela následkom neopatrnosti

Tragický výjav v budove súdnej tabule.

U istého úradníka súdnej tabule, ktorý má svoj byt v budove tabule na Šrobárovej ulici, bola zamestnaná ako vychovávateľka dieťaťa 18 ročná Mária Renová, ktorá včera ráno podpaľovala v kachliach, a aby si to usnadnila, naliala z láhve lieh na dútnajúce drevo.

Ale lieh sa vzňal, nastal výbuch a dievča sa okamžite ocitlo v plameni. Na jej zmätený pokrik pribehol zamestnávateľ a volal na dievča, aby si ľahla na zem, aby tak mohol oheň uhasiť. Tá však v rozčúlení vybehla na chodbu a ako živá horiaca fakľa utekala chodbami po schodoch. Konečne bola zadržaná a plamene boli na nej uhasené. Utrpela však veľmi značné popáleniny a zostala ležať v bezvedomí.

Privolaný lekár a záchranná stanica poskytli jej hneď všetku pomoc, ale tá sa ukázala daromná. Bola dovezená do nemocnice, kde vo veľkých bolestiach zomrela. Tak si vlastnou neopatrnosťou pripravila predčasný hrob.

Z denníka Slovenský východ, 10. augusta 1924