KOŠICE. Je menej známa než podstatne objemnejší Dóm sv. Alžbety, ale staršia a s výraznejšími slohovými stavebnými prvkami. Kaplnka sv. Michala sa tak trochu stráca pri vysokých múroch košického dómu, situovaná je južne od neho.
Jej vznik sa datuje do prvej polovice 14. storočia. Po kostole rádu dominikánov je druhou najstaršou stavebnou pamiatkou Košíc. Stáročiami menila svoj vzhľad, tak ako vyzerá dnes, je zároveň najbližšie k jej predchádzajúcemu stredovekému rázu. Jej súčasný vzhľad si mohli obyvatelia obzrieť pred storočím.
Tretieho septembra 1904 sa v centre Košíc konala veľká sláva. V tento deň sa pred kaplnkou zhromaždili davy Košičanov, aby si pozreli vysviacku zreštaurovanej Kaplnky sv. Michala archanjela.
Dóm svätej Alžbety je najvyhľadávanejšou pamiatkou v Košiciach Čítajte Jej rozsiahla prestavba prebiehala v rokoch 1903 až 1904 pod taktovkou Uhorskej pamiatkovej komisie a Košickej diecézy, ktorá v roku 1904 slávila storočnicu svojho zriadenia. Projektantom rekonštrukcie bol architekt, známy architektonický purista Ottó Sztehlo.
Ako je známe, Kaplnka sv. Michala v histórii menila svoj vzhľad. Ten súčasný, ako ho vidíme dnes, bol práve zásluhou spomínanej prestavby v duchu gotického purizmu. Počas nej odstránili nevhodné prístavby, ktoré zmenili vzhľad pôvodnej kaplnky na nepoznanie.
Veľká slávnosť v roku 1904. (zdroj: Archív vkjb.sk)Mimoriadne pompézna chvíľa
Začiatok stavebných prác až po samú vysviacku sledovali košické dobové noviny. Pre obyvateľov mesta to bola veľká udalosť.
„Sviatočná chvíľa bola mimoriadne pompézna a aj napriek chladnému jesennému dažďu sa na námestí medzi katedrálou a Michalskou kaplnkou zišlo veľké množstvo ľudí. Vo vnútri kordónu, ktorý vytýčil miestny hasičský zbor, sa zhromaždili pozvaní hodnostári, význačnejšie osobnosti mesta a predstavitelia spolkov so vztýčenými zástavami. Vzhľadom na obmedzený priestor sa do vnútra samotnej kaplnky dostal len veľmi úzky okruh ľudí. Avšak tí šťastlivci, ktorým sa predsa podarilo získať červenú vstupenku, mohli byť svedkami zriedkavej a krásnej pobožnosti,“ sprítomňuje sto rokov starú slávnosť Verejná knižnica J. Bocatia v Košiciach.
Veľká košická krádež: Z Dómu zmizol poklad nevyčísliteľnej hodnoty Čítajte Cituje pritom košický denník Felsőmagyarország. Ten 4. septembra 1904 opísal, že kým na námestí rástol dav, vo vnútri kaplnky ozdobenej kvetmi a kobercami, sa cez dvere sakristie pomaličky zhromažďovali pozvaní hostia.
„Presne o deviatej hodine ráno sa rozozvučal Urbanov zvon hlásajúci príchod biskupa. Obrad sa začal pred bránou kaplnky. Po trojitom zaklopaní sa dvere kaplnky otvorili a za čítania litánie vstúpil do kaplnky biskup sprevádzaný členmi kapituly a kňazskej asistencie.“
Vtedajší košický biskup Žigmund Bubics následne požehnal kaplnku a jej steny pokropil svätenou vodou. Potom nasledovala svätá omša. Po skončení vysviacky bola kaplnka sprístupnená verejnosti, a až do poludnia sem neustále prúdili malé skupinky veriacich.
Dva príbehy
Kaplnka bola podľa jednej z dobových verzií príslušenstvom farského kostola. Bola vybudovaná ako cintorínska kaplnka uprostred cintorína vo vnútri mesta, ktorý sa rozprestieral od dómu na juh na niekdajšom ostrove, vytvorenom Čermeľským potokom - na mieste terajšieho parku na Hlavnej ulici.
Podľa druhej verzie ide o svätyňu rozostavaného kostola. „Vraj keď prišli do Košíc nemeckí kolonisti, chceli si postaviť nový, veľký a vtedy moderný gotický kostol, lebo Kostol sv. Alžbety bol už malý a ešte románsky. Začali svätyňou, ktorou je vlastne celá terajšia kaplnka. Medzitým sa však dohodli s Košičanmi, že radšej spolu postavia nový kostol, a preto stavbu hneď ukončili tak, ako bola,“ napísal o kaplnke pred rokmi známy sprievodca Košicami a spisovateľ Milan Kolcun.
(zdroj: Korzár/Jana Ogurčáková)Čas, keď pribrala
Kaplnka je zasvätená svätému Michalovi, sprievodcovi duší na druhý svet. Spodná stavba kaplnky slúžila ako ossarium - kostnica pre kostné pozostatky, vykopané pri prekopávke cintorína pre nové hroby. Vrchná stavba slúžila pre zádušné omše.
K jej severnej strane bola v roku 1508 vystavaná bočná loď. Jej plocha sa tak zdvojnásobila smerom k terajšiemu dómu. Zároveň postavili na opačnej strane kaplnky, napravo od vchodu aj malú sakristiu. Výstavbu financoval bohatý Juraj Szatmáry, košický rodák a poradca kráľa i jágerský biskup.
Vo väčšom objeme ostala kaplnka 400 rokov, potom ju počas už vyššie spomínanej prestavby v rokoch 1903-1904 zoštíhlili.
Kaplnka sv. Michala je druhou najstaršou zachovanou stavbou v Košiciach Čítajte Pri tejto príležitosti sa do jej vonkajších stien zamurovalo 17 starých náhrobných kameňov z bývalého cintorína zo 14. - 17. storočia, aby sa tak zachovali pred zničením.
Za národnú kultúrnu pamiatku bola kaplnka vyhlásená v roku 1970.
Naposledy obnovovali kaplnku v rokoch 1996 až 2006 pod vedením profesora Jozefa Poruboviča odborníci z bratislavského Združenia pre reštaurovanie a obnovu pamiatok - Villard.
Gotickejšia ako gotický chrám
Kaplnka má na rozdiel od Dómu jednotnejší gotický ráz. Má dokonca aj také gotické prvky, ktoré mu chýbajú. Napríklad kruhové okno - rozeta (ružica), neodmysliteľná na katedrále v Remeši alebo Chráme Matky Božej v Paríži či sv. Víta v Prahe. Kaplnka ich má dve: na jej fasáde je jedna a na boku druhá.
Má tiež podstatne výraznejšie gotické piliere ako Dóm sv. Alžbety. Jej digitálny model si môžete pozrieť tu.
Na oltári v kaplnke je znázornený patrón mŕtvych sv. Michal archanjel, ako premáha satana - draka. V interiéri sú zachované zvyšky stredovekých nástenných malieb. Nad dverami do sakristie je umiestnený najstarší erb Košíc. Kaplnka slúžila v jednom období ako slovenský kostol, zatiaľ čo dóm bol kostolom nemeckým a maďarským.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
