KOŠICE. Širšie centrum Košíc príde o viac ako sto stromov agátu, stodvadsať kusov javora mliečneho, osemdesiat sliviek čerešňoplodých, či tridsaťpäť kusov orecha kráľovského.
O masívnom výrube celkovo vyše 400 stromov v záhradkárskej lokalite a areáli rušňového depa neďaleko centra rozhodol Odbor starostlivosti o životné prostredie Okresného úradu Košice.
Dôvodom je výstavba strediska technicko-hygienickej údržby, ktoré plánuje stavať zhruba kilometer južne od hlavnej stanice Železničná spoločnosť Slovensko. Štátny dopravca počíta s nákladmi na úrovni 196 miliónov eur.
Železnice pred časom informovali, že začiatok prác by mohol byť reálny už v úvode roku 2025. Servisné stredisko s umyvárňou vlakov by malo byť spustené do prevádzky najskôr v roku 2028.
Časť záhradiek sa zmenila na osady
Rozhodnutie okresného úradu o výrube nadobudlo právoplatnosť začiatkom augusta. Týka sa desiatich pozemkov s celkovou výmerou necelých 20 hektárov.
Do Košíc mieri investícia za 180 miliónov eur, časť pozemku však zaberá nelegálna osada Čítajte Najväčšiu časť zaberá železničný areál, avšak najviac drevín padne v okolitých záhradkách. Tých udržiavaných v posledných rokoch v lokalite výrazne ubudlo. Drobných záhradkárov, ktorí si prenajímali troj- a štvorárové pozemky zväčša od železníc, totiž postupne vytlačili ľudia bez domova.
Tí obsadili záhradné chatky po likvidácii ich nelegálnych príbytkov vedľa železničnej trate na Nižných Kapustníkoch ešte v roku 2012, no časť prisťahovalcov tvoria aj bývalí obyvatelia Luníka IX, ktorí museli opustiť mestské bytovky určené na likvidáciu po ich „vybývaní“. Lokalita je však lákadlom aj pre obyvateľov z okolitých obcí.
Dopravca chce v Košiciach stavať nové stredisko začiatkom roka 2025. (zdroj: ZSSK)Vlastníci pozemkov situáciu neriešili
V súčasnosti je v niekdajšej atraktívnej záhradkárskej kolónii medzi centrom Košíc a riekou Hornád rozšírená drobná kriminalita, mizne majetok i úroda. V blízkosti osád behajú túlavé psy a hromadia sa tam odpadky.
Najväčší vlastníci pozemkov, medzi ktorých patria okrem železníc aj mesto Košice či katolícka rehoľa dominikánov, neriešili nelegálne bývanie na svojich pozemkoch vôbec alebo len okrajovo.
Aktuálne hovorí vedenie Košíc o koncepčnom prístupe k bezdomovectvu a ilegálnym osadám na svojom území.
Zároveň magistrát vylúčil, že by došlo kvôli projektu železníc k rýchlej a nepremyslenej likvidácii niektorého z tamojších nelegálnych osídlení.
Pýcha Košíc sa zmenila na žumpu. Z Mlynského potoka sa šíri zápach Čítajte „Naším zámerom je postupné riešenie formou znižovania počtu osôb žijúcich v daných lokalitách. Práve preto postupne zvyšujeme počet sociálnych bytov a spolupracujeme so subjektmi, ktoré majú skúsenosti s prácou s ľuďmi v osadách a z osád, konkrétne s nadáciou Dedo a OZ Úsmev ako dar,“ reagovalo v auguste vedenie mesta.
Obyvatelia jednej z osád, ktorá stojí priamo na mieste plánovanej železničnej infraštruktúry, o projekte pred mesiacom nič nevedeli.
Na náhradnú výsadbu priestor nie je
Rozhodnutie okresného úradu uvádza, že k výrubu môže dôjsť až po nadobudnutí právoplatnosti stavebného povolenia k objektu železničného strediska. To ešte dopravca k dispozícii nemá.
Súčasťou rozhodnutia je aj podmienka náhradnej výsadby. Investor má povinnosť vysadiť na pozemku budúceho železničného strediska do jeho kolaudácie 18 kusov topoľa čierneho s minimálnou výškou dva metre a obvodom kmeňa 14 až 16 centimetrov.
Tie majú kompenzovať stratu šiestich stromov rovnakého druhu s obvodom kmeňa nad 180 centimetrov, ktoré padnú za obeť výstavbe. Na výsadbu ďalších nemajú železnice podľa vyjadrenia ich zástupcu na minuloročnej miestnej obhliadke voľné pozemky.
Tie nemajú ani Košice. „Po konzultácii so Správou mestskej zelene v Košiciach bolo potvrdené, že plochy verejnej zelene vhodné na náhradnú výsadbu sú obsadené plánovanou náhradnou výsadbou za výruby realizované na parcelách mesta Košice,“ píše sa v rozhodnutí úradu.
Ide najmä o výsadbu bezmála 800 stromov, ktoré majú postupne nahradiť aleju 400 topoľov, ktorá lemovala frekventovanú cestu na Slaneckej. Úsek prešiel v ostatných rokoch rozšírením a modernizáciou.
(zdroj: zbgis.skgeodesy.sk)Kompenzáciu skresali o viac ako 100-tisíc
Železnice tak musia pre nedostatok priestoru za zvyšných viac ako 400 odstránených stromov poslať Košiciam na ich účet 155-tisíc, ktoré budú použité na zelené projekty mesta.
Takúto sumu určili úradníci z odboru starostlivosti o životné prostredie napriek tomu, že spoločenská hodnota drevín mala predstavovať 260-tisíc.
V zdôvodnení rozhodnutia úrad uviedol, že spoločenská hodnota drevín nie je jediným hodnotiacim kritériom. Pri posúdení zohľadnili úradníci najmä rozsah výrubu, jeho dôvody a opodstatnenosť, umiestnenie a funkčnosť drevín, ich vek, ale aj zdravotný stav.
Podľa úradu má až 222 drevín ťažké poškodenie, 78 stredné poškodenie, 137 slabé poškodenie a iba 11 z nich by malo byť v dobrom zdravotnom stave.
„V konaní vychádzal správny orgán zo žiadosti žiadateľa vypracovanej v zmysle vyhlášky, z odborného stanoviska Štátnej ochrany prírody SR, regionálneho centra ochrany prírody Prešov, z vlastných zistení, obvyklého postupu a výsledkov miestneho zisťovania,“ napísal úrad v dokumente.
Ročne vyrúbu vyše 500 stromov
Na primeranosť výsadby, ako ju posúdil okresný úrad, sme sa opýtali vedenia mestského podniku, ktorý pre radnicu zabezpečuje údržbu verejnej zelene na jeho území.
„Správa mestskej zelene v Košiciach nie je účastníkom výrubového konania a nepozná detailne hodnotenú výsadbu, tým pádom sa nevieme zodpovedne vyjadriť k určenej náhradnej výsadbe a finančnej náhrade,“ reagoval hovorca podniku Marek Lukáč.
Podľa štatistík mestskej firmy sa na území Košíc vyrúbe ročne 543 stromov. Ide o priemer za posledných päť rokov.
Zhruba 63 až 85 percent odstránených drevín tvoria suché, nebezpečné a spadnuté stromy počas kalamít. V ďalších 8 až 26 percentách prípadov ide o invázne rastliny, ktorých výrub si vyžaduje zákon. Iba 6 až 11 percent zo všetkých vyrúbaných stromov v zastavanom území sú plánované výruby. Ide o dreviny, ktoré napríklad poškodzujú svojím rastom budovy alebo siete.
Naopak, mestský podnik vysadí ročne priemerne necelých 600 stromov. Správa mestskej zelene však upozornila, že stále extrémnejší vývoj počasia má negatívny dopad na zdravotný stav novovysadených stromov.
„Aj napriek našej snahe sa stáva, že strom sa neujme a neprežije. Tento je následne nahradený. Ujateľnosť stromov do 3 rokov po výsadbe je na úrovni 90 percent. Problém však pozorujeme aj pri starších jedincoch. V posledných rokoch bežne evidujeme úhyn stromov 6 až 10 rokov po výsadbe a tiež výrazné zhoršovanie zdravotného stavu starých stromov, čo sa prejavuje najmä usychaním konárov a ich celkovou degradáciou a oslabovaním. Tieto sú potom aj vo vyššej miere viac napádané rôznymi patogénmi a parazitmi, napríklad imelom,“ doplnil Lukáč.
Enviroaktivista: O odvolaní nie je žiadna zmienka
Rozhodnutie o výrube považuje za problematické z viacerých dôvodov Ladislav Rovinský, predseda Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny, základnej organizácie Košice 2013. Toto združenie bolo účastníkom výrubového konania.
„Voči rozhodnutiu odboru starostlivosti o životné prostredie sme v zákonnej lehote podali odvolanie. Rovnako postupovalo aj združenie Nádej pre Sad Janka Kráľa. Napriek tomu v celom rozhodnutí nie je o odvolaní jediná zmienka. Takisto nemáme na naše odvolania žiadnu reakciu úradu,“ povedal Rovinský.
Nespokojnosť neskrýval ani s výškou finančnej kompenzácie pre Košice, ktorú podľa neho úradníci neopodstatnene znížili.
„Suma, ku ktorej sa dopracovali na úrade, nedostatočne kompenzuje stratu stromov. Aj 'náletové dreviny' majú svoju spoločenskú hodnotu. Okrem toho veľká časť týchto stromov rastie v stále užívaných alebo už opustených záhradkách. Niektorí vlastníci pozemkov alebo podnájomníci poodchádzali kvôli rôznym ľuďom, ktorí sa za zvláštnych okolností nasťahovali do niektorých záhradiek,“ uviedol aktivista.
Podľa neho za to, ako vyzerá územie v súčasnosti, môžu z veľkej časti vlastníci pozemkov. Napriek tomu je presvedčený, že lokalita má veľký rozvojový potenciál.
„Územím preteká Mlynský potok, neďaleko je Hornád i centrum mesta. Všetko dôležité sa nachádza v pešej dostupnosti. Pripravuje sa nový územný plán Košíc, ktorý počítal s rozvojom lokality a redukciou železnice priamo v meste. Namiesto toho zaberie železnica ďalšie územie, čím bráni rozvoju lokality,“ uzavrel Rovinský.
Železnice: Lokalita vyhovuje
Dopravca považuje umiestnenie nového strediska za optimálne vzhľadom na to, že priamo nadväzuje na osobnú stanicu.
„Tým sa zabezpečí operatívny prísun a odsun súprav vlakov medzi osobnou stanicou a strediskom údržby. Blízkosť týchto zariadení zjednodušuje technologické postupy a tiež náklady. Koncentrácia v jednej lokalite zabezpečí lepšie využitie všetkých potrebných zariadení. Takéto riešenie možno považovať za efektívne z prevádzkového, ako aj z ekonomického hľadiska,“ uviedli v auguste pre Korzár železnice.
Súčasné stredisko je podľa nich zastarané a servis typu čistenie či prehliadky vlakov dnes prebieha v provizórnych podmienkach a na viacerých rozptýlených pracoviskách.
Investor počíta s využitím eurofondov, konkrétne ide o financovanie zo zdrojov v rámci Programu Slovensko 2021 – 2027.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
