KOŠICE. Vyzerá ako zanedbaný kúsok lesa. Ani niektorí miestni nevedia, že v susedstve cintorína v košickej mestskej časti Krásna sú roztrúsené zničené náhrobné kamene. Nachádza sa tam totiž židovský cintorín, ktorý bol takmer 80 rokov opustený.
„Niekedy to bol normálny cintorín, ako deti sme sem chodili, vtedy ešte stáli všetky pomníky. Nebola to taká ruina ako dnes, pováľané a porozbíjané pomníky,“ vraví na mieste Ľubica Švajlenková. Je už na dôchodku, ruky má od hliny, ktorú čistila z náhrobného kameňa.
Pred 75 rokmi deportovali Židov z Košíc. Veľká komunita zanikla Čítajte Zmizli štyri rodiny
Cintorín bol dekády zarastený a pre bežného človeka neviditeľný. O hroby sa nemal kto starať. Židovská komunita z Krásnej bola v rokoch 1944 – 1945 takmer celá vyvraždená.
„Tí, čo sa mali starať, nie sú. Boli odvedení do koncentrákov a nevrátili sa. Celé to obdobie, ako sa my staráme o svojich blízkych na vedľajšom cintoríne, tu sa nemá kto,“ vysvetľuje Ľubica Švajlenková.
Dobrovoľníčky pred vchodom do cintorína. (zdroj: Korzár/Katarína Gécziová)Dokopy sa tu nachádza približne 25 hrobov, niektoré sú zrejme ešte pod zemou. Partia aktívnych obyvateľov začala cintorín čistiť v máji.
„Ľudia ani samospráva nemajú záujem starať sa, a pritom to boli ich susedia. Žili tu štyri židovské rodiny, mali mlyn, zrejme aj obchod, deti chodili do školy, ľudia si ich ešte pamätali ako svojich spolužiakov. A zrazu niet toho, čo by tu pomohol. V minulosti skôr odtiaľto odnášali kamene a žulu pre pomníky.“
Skladajú ich ako puzzle
Jarmila Zavillová a Ľubica Švajlenková sem chodia pracovať v piatky poobede, niekedy aj cez týždeň.
Jeden náhrobný kameň našli prehodený za plotom a úmyselne rozbitý čakanom. „To si nevieme vysvetliť,“ krútia hlavou.
Ich práca pripomína tak trochu skladanie puzzle. Na rôznych miestach sa tu postupne umiestňujú napríklad časti mramoru rovnakej farby, ktoré by mali tvoriť jeden celok.
Niektoré pomníky sú úplne rozbité. (zdroj: Korzár/Katarína Gécziová)„Chodím sem vedľa na cintorín na hrob svojej mamy, svojho manžela. Samospráva sa zjavne nestarala, až ma to nasrdilo, že nie je toho, kto by sa o to postaral. Nie je možné, aby sme na nich zabudli, boli to reálni ľudia, boli doslova súčasťou obce.“
Švajlenková spomína, že jej otec rozprával, ako nechávali pred núteným transportom Židia postrážiť cennosti susedom.
„Rozobralo sa to medzi ľuďmi, aspoň tí, ktorým pripadli tie majetky, šperky, domy, všetko. To sa mi zdá až neľudské, že sa to nevrátilo aspoň v starostlivosti o tie hroby, lebo tí ľudia sú ich potomkovia.“
Chodia aj žiaci
Zo štyroch rodín transportovaných do koncentračných táborov sa vrátil jeden človek.
„Práve preto ostal cintorín v takom stave, ako je, nemal sa oň kto postarať. Chceme osloviť aj starších obyvateľov, aby o tom rozprávali, skladáme to dokopy ako čriepky. O tomto starom cintoríne nevedia ani miestni, minule sa nám stalo, že sa sem prišli pozrieť novousadlíci.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
