KOŠICE. Mestská kompostáreň v Bernátovciach pri Košiciach je v prevádzke od roku 2011. Samospráva ju vybudovala na rovinatej ploche 19-tisíc metrov štvorcových, spravuje ju Správa mestskej zelene. Situovaná je neďaleko spaľovne Kositu.
Areál pozostáva z manipulačných spevnených plôch, krytej haly, čerpacej stanice, veľkokapacitného drviča, prekopávača s traktorom, teleskopického manipulátora a preosievača.
Plochu kompostárne chce mestský podnik modernizovať. Vyplýva to z procesu o posúdenie vplyvov na životné prostredie (EIA).
Kompostáreň ročne pojme šesťtisíc ton biologicky rozložiteľného odpadu, po modernizácii to bude osemtisíc ton. Kým dnes do nej príde približne 18 až 20 nákladných áut denne, po jej rekonštrukcii ich bude asi 25.

Modernejšia technológia
Predpokladané náklady predstavujú sumu približne tri milióny eur s DPH.
„Cieľom je zvýšiť množstvo vytriedených odpadov, vrátane biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu zahŕňajúc aj biologicky rozložiteľné kuchynské odpady z domácností, ich lepším triedením pri zdroji a znižovať skládkovanie odpadov. Preto vzniká potreba navýšenia kapacity zariadenia na zhodnocovanie biologicky rozložiteľných odpadov kompostovaním,“ píše sa v zámere.
Ako investor ho predkladá Správa mestskej zelene. Jej hovorca Marek Lukáč uvádza, že biologicky rozložiteľný komunálny odpad nespracúvajú. Do EIA to zahrnuli kvôli budúcemu možnému rozšíreniu služieb kompostárne aj pre tieto účely.
Mestský podnik ročne vyprodukuje viac ako 2 000 ton kompostu, pričom viac ako polovica sa využíva na sadové a terénne úpravy, ktoré realizuje Správa mestskej zelene. "Zvyšný kompost je ponúkaný na predaj," dopĺňa Lukáč.
V centrálnej časti kompostárne vznikne nová kompostovacia plocha s rozlohou vyše 3 200 metrov štvorcových.
Plocha spevnená nepriepustným asfaltom bude pozostávať z ôsmich zakládok, pod každou umiestnia prevzdušňovacie potrubie, v jednom rade bude 79 metrov dlhé. Bioodpad bude podľa potreby premiestňovať čelný nakladač.
Prevdušňovací systém zabezpečí dostatok kyslíka pre mikroorganizmy, ktoré pomáhajú rozkladať bioodpad, čím sa proces urýchli, znížia sa pachy a zlepší kvalita kompostu.

Dočasné zahustenie dopravy
Modernizácia kompostárne dočasne zahustí dopravu v jej okolí. Počas jedného až dvoch mesiacov stavebných prác by to malo byť o desať nákladných áut viac ako zvyčajne.
Nákladiaky voziace stavebný materiál môžu jazdiť po už i tak vyťaženej ceste III. triedy. Vedie totiž k priemyselnému areálu, okrem kompostárne ku spaľovni spoločnosti Kosit a čistiarni odpadových vôd.
Komunikáciu aktuálne využívajú aj vozidlá obsluhujúce výstavbu juhovýchodného obchvatu Košíc, rýchlostnú cestu R2 medzi Košickými Oľšanmi a mestskou časťou Šebastovce.
Korzár o zhruba 2,5 kilometra dlhom úseku cesty III. triedy vedúcej ku Kositu v minulosti opakovane písal, pretože je v dezolátnom stave.
Správa mestskej zelene naposledy uviedla, že jej autá sa tejto komunikácii vyhýbajú, radšej si volia inú trasu, tá vedie z obce Kokšov-Bakša.

Od marca do novembra
Kompost zreje približne 60 až 100 dní. Tvorí ho tmavohnedá nezapáchajúca hmota zemitej vône, ktorá sa preosieva.
Časť z neho sa využíva ako očkovací materiál pre novú zakládku, teda pre vytvorenie nového kompostu. Preosiata časť sa ukladá na krytú skládku a používa ju Správa mestskej zelene, prípadne ju predáva.
„Biologicky rozložiteľný materiál sa po dovezení roztriedi, poseká, rozdrví, zmieša a uloží do kompostovacích základok. Odpad bude skladovaný na otvorenej ploche a podľa potreby bude premiešavaný. Čerstvo dovezený odpad sa uloží na plochu vyhradenú pre príjem čerstvo biologicky rozložiteľného odpadu,“ popisuje zámer.
V kompostárni končí rôzny typ bioodpadu vrátane dreva, vianočných stromčekov, trávy či zvyškov kvetinových záhonov.
Odpady pochádzajú z údržby verejnej zelene, z cintorínov, zo záhrad, z areálov fyzických a právnických osôb, z mesta Košice a okolia, taktiež tam patrí i biologicky rozložiteľný kuchynský a reštauračný odpad.
„Jeho množstvo je premenlivé a vo veľkej miere závisí od ročného obdobia. Doba kompostovania je od marca do novembra,“ opisuje Správa mestskej zelene v zámere.

Zápach by nemal ísť ďaleko
Správa mestskej zelene pripúšťa, že pri hnití odpadov nemožno vylúčiť dočasný zápach uvoľňujúci sa z plynov, ale „dodržiavaním zásad technologického procesu je možné tento zápach eliminovať v čo najväčšej možnej miere.“
Praktické skúsenosti podľa mestského podniku potvrdzujú, že takéto zariadenia nespôsobujú obťažujúce zápachy na vzdialenosti väčšie ako sto metrov.“
Zámer pripomína, že kompostáreň je od obytnej zástavby mestskej časti Krásna vzdialená viac ako 800 metrov a viac ako 700 metrov od Kokšova-Bakše.
Pred vybudovaním kompostárne končil bioodpad na dvoch miestach, časť z neho v spaľovni. Mesto s jej výstavbou začalo v roku 2009, pretože mu vznikla povinnosť zo zákona.
Jedno zariadenie fungovalo už predtým v Bernátovciach, kde mesto zhodnocovalo hlavne trávu, lístie, konáre či zeminu. Druhá skládka sa nachádzala za halou Cassosport, tam ukladali konáre spracované štiepkovaním.

Problémová investícia
Výstavba kompostárne v Bernátovciach stála zhruba 4,5 milióna eur. Mesto na ňu ešte v roku 2008 získalo 3,7 milióna eur z eurofondov, zvyšných približne 800-tisíc dalo z vlastného rozpočtu.
Investícia postavená ešte za bývalého primátora Františka Knapíka (vtedy KDH) sa nevyhla problémom.
Za Knapíkovho nasledovníka Richarda Rašiho (vtedy Smer, dnes Hlas) muselo mesto vracať takmer 930-tisíc eur ministerstvu životného prostredia. Rezort si ich pýtal späť ako 25 percent z eurofondovej dotácie 3,8 milióna.

Štát totiž v roku 2011 zistil, že v užšej súťaži na zhotoviteľa zahrnulo mesto do zákazky na práce aj tovary, ktoré pre stavbu neboli nevyhnutné a mali ich obstarávať samostatne a transparentnejšie - verejnou súťažou, preto došlo k diskriminácii ich potenciálnych dodávateľov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári