KOŠICE. Poslanci parlamentu plánujú navrhnúť racionalizáciu počtu mestských častí Košíc. Uviedol to poslanec Národnej rady (NR) SR Igor Šimko (Hlas-SD).

Spolu s poslancom Andrejom Sitkárom (Smer-SD), ktorý je zároveň aj poslancom mesta, mesto Košice vyzvali na riešenie situácie s usporiadaním mestských častí, ktorých je v súčasnosti 22.

Ak sa tak nestane, plánujú v parlamente predložiť vlastný návrh na redukciu počtu mestských častí. Šimko akcentoval, že nejde o rušenie mestských častí. Ak by so Sitkárom boli s ich iniciatívou úspešní, súčasný názov mestská časť by sa mohol zmeniť na miestnu časť.

„Mnohé iné mestá takto fungujú a majú to takto popísané. Sú mestom s miestnymi časťami, majú poslancov za jednotlivé miestne časti,“ uviedol a dodal, že názvy jednotlivých mestských častí by nezanikli, no boli by z nich miestne časti.

Model: Štyri plus dva

Nové mestské časti by kopírovali súčasné okresy, teda Košice I, Košice II, Košice III a Košice IV. Samostatnou mestskou časťou by mohol ostať Lunik IX, keďže podľa Šimka ide o časť so špecifickými potrebami.

„Nejde o žiadny zámer segregovať, ale všetci Košičania nemôžu priamo doplácať na menej zodpovedných občanov, ktorí si svoje povinnosti neplnia,“ zdôraznil, návrh zdôvodnil ekonomickými dôvodmi.

Druhou výnimkou by mala byť mestská časť Staré mesto, čo poslanec vysvetlil tým, že ide o mestskú časť s bohatým turistickým ruchom, kde sídlia mnohé hotely, podniky či pamiatky, a vďaka ktorému prichádzajú do mesta aj mnohé investície zamerané na cestovný ruch, či daň z prenocovania turistov.

Výsledných šesť mestských častí je podľa Šimka z hľadiska samosprávy udržateľných.

Poslanec o podpore v parlamente

Poukázal ale na časovú tieseň, keďže nová legislatívna úprava by musela vstúpiť do platnosti aspoň rok pred konaním najbližších komunálnych volieb, ktoré by mali byť na jeseň v roku 2026.

Zákon by tak musel byť v platnosti najneskôr v jesenných mesiacoch roku 2025. Aj vzhľadom na to, že návrh pripravoval s poslaneckým kolegom zo strany Smer, je Šimko toho názoru, že zmeny by mohli nájsť podporu v parlamente.

„Vytvorili sme model, podľa ktorého by mal byť na každých začatých 30-tisíc obyvateľov jeden vicestarosta, aby bol zabezpečený manažérsky výkon samosprávy,“ vysvetľuje ďalej poslanec.

Ako príklad uviedol, že v Starom meste, ktoré má približne 20-tisíc obyvateľov, by bol jeden vicestarosta tak, ako v súčasnosti, no napríklad v mestskej časti Košice II, ktorá by po prípadnej racionalizácii mohla mať vyše 70-tisíc obyvateľov, by boli vicestarostovia traja.

Vicestarostovia by mohli mať na starosti konkrétne miestne časti mestských častí.

Niektoré sídla ostanú

Sídla nových mestských častí by v prípade Lunika IX a Starého mesta mohli ostať na pôvodných adresách, v prípade štyroch nových mestských častí by ich sídla mohol určiť napríklad štatút mesta.

Šimko zdôraznil, že počítajú aj s tým, že budovy súčasných sídel mestských častí by do určitej miery fungovali i naďalej, aby boli poruke občanom.

„Boli by prvým kontaktným úradom pre obyvateľov nových miestnych častí, čo v dnešnej dobe digitalizácie je možné ustáliť na jednej osobe, ktorá príjme podnet a posunie ho na mestskú časť, či mesto,“ objasnil.

Zároveň by tieto budovy mohli poslúžiť aj na stretávanie miestnych komunít, napríklad ako denné centrá pre seniorov, či miesta pre krúžky detí.

Šimko o trieštení mesta

Racionalizácia by podľa Šimka mohla výrazne ušetriť prostriedky na chode úradov, na druhej strane je čas otvoriť aj tému kompetencií. Listom budú žiadať tento model zapracovať do analýzy, ktorú sa mesto po verejnej kritike rozhodlo realizovať.

Šimko je toho názoru, že mesto Košice v súčasnosti prešľapuje na mieste. Podľa informácií, ktorými disponuje, majú viacerí starostovia problémy s vedením mesta.

„Problémom je nielen komunikácia, problémom sú najmä peniaze. Tie sa v súčasnosti pri výpadku financovania samospráv hľadajú ťažko,“ uviedol.

Tvrdí tiež, že starostovia viacerých malých mestských častí v súčasnosti vytvárajú podmienky na to, aby mohli v budúcnosti realizovať miestne referendá, ktoré by mali za následok ich odtrhnutie od mesta.

„Z môjho lokálpatriotického pohľadu je to výrazne negatívna vec, pretože každé mesto, ktoré má nejakú históriu, aglomeráciu, by malo skôr pohlcovať svoje okolie a vytvárať penzum služieb s vyššou pridanou hodnotou pre masu obyvateľstva, a nie trieštiť svoje sily a urobiť, de facto, horší komfort pre ľudí,“ vraví Šimko.

Poslanec: Starostovia presadzujú vlastné záujmy

Pripustil, že starostovia nedostávajú na podielových daniach veľké čiastky, no zdôraznil, že pokiaľ ide o služby pre obyvateľstvo, malo by to byť niečo, čo treba spájať, a nie rozdeľovať.

Poukázal aj na manažérsky rozmer, a to v zmysle, že trieštenie by mohlo zhoršiť dostupnosť niektorých služieb, ktoré sa ľahšie zabezpečujú vo väčšom meradle. Oddeľovanie mestských častí by podľa jeho názoru bolo krokom späť a zhoršilo by stav mesta, čo by viedlo k ďalšiemu zvyšovaniu daní.

Poslanec NR SR vníma problém aj v tom, že mnohí mestskí poslanci sú zároveň aj starostami mestských častí. Tí podľa neho majú tendenciu presadzovať v diskusii o racionalizácii mestských častí vlastné záujmy a ďalší postup blokovať. Stotožnený nie je ani so stanoviskom samotného mesta.

„Mám pocit, že to ženú do stavu „nula“ mestských častí a jedno silné mesto,“ vraví. To ale Šimko nepovažuje za vhodné riešenie, existenciu mestských častí vníma ako určitú demokratickú kompenzáciu k vedeniu mesta.

„Tento model je strednou cestou. Ide o výraznú racionalizáciu, ale nejde o koncentráciu moci v jednej osobe - to sa už pri doterajších diskusiách a nedohodách ukázalo ako problematické, tak načo to zhoršovať." uviedol na margo spoločného návrhu s koaličným kolegom.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári