KOŠICE. „So sídliskom Terasa mám taký zvláštny vzťah,“ začína svoje rozprávanie architektka Ľudmila Zidorová v dokumentárnom filme Terasa - miesto pre život, ktorý zachytáva históriu najväčšieho košického sídliska.
Zidorová patrí k architektom, ktorí sa podieľali na projektovaní mestskej časti nazývanej najprv ako Nové Mesto, neskôr známou pod zaužívaným menom Terasa. Sídlisko tvorí deväť Luníkov.
Architektka skoncipovala vzhľad Luníka VIII, sčasti aj Luníka IX, a pracovala aj na ďalších významných verejných, bytových či sakrálnych stavbách.
Životný príbeh rodáčky zo Sejkova, malej prihraničnej dedinky pri Sobranciach, je málo známy, zato jej tvorba je významná. Zidorová sa narodila v roku 1938, zomrela v roku 2023 v Košiciach.
V dokumente producentky Evy Kratochvílovej opísala, že počas štúdia architektúry mala v roku 1963 absolvovať zhruba mesačnú prax. V rámci nej sa študenti chodili pozerať na výstavbu moderného sídliska Terasa. Stavebné práce sa tam začali vo februári 1962.
Od Luníka I po Luník IX
V roku 1966 ukončila Zidorová vysokoškolské štúdium a ako miesto svojho pracovného pôsobenia si zvolila projektantskú kanceláriu Stavoprojekt Košice. V čase socializmu patril k najvýznamnejším v Košiciach, pracovali v ňom všetci významní architekti a stavební projektanti.
„Tam som aj skončila, celý život som pracovala v Stavoprojekte,“ vraví Ľudka Zidorová v dokumente.
Terasu od začiatku projektovali architekti Bertold Hornung a Ján Gabríny, od Luníka I sa dostali až po Luník VII.
„Lenže bytov bolo stále málo. Tak sa urobil Luník VIII a na tom som sa naplno podieľala,“ dodáva Zidorová v dokumente.
Na území dnešných Luníkov III a IV sa nachádzalo vojenské cvičisko. Postupne sa budovali jednotlivé Luníky, Luník VIII v rokoch 1969 až 1972, mal viac ako 900 bytov.
Jeden z Luníkov vo výstavbe. (zdroj: Reprofoto/Juraj Gembický)Zidorka v mužskom kolektíve
Architekt Milan Motýľ, ktorý je aj spoluautorom a vedúcim projektantom košického magistrátu, bol spolužiakom Ľudmily Zidorovej. Od rovesníkov bola staršia, keďže na vysokej škole začala študovať až po práci učiteľky.
„Po nástupe do Stavoprojektu bola jedinou ženou v mužskom kolektíve. So Zidorkou, ako sme ju všetci volali, sme mali dobré vzťahy. Mala zmysel pre humor, medzi kolegami bola veľmi obľúbená, okrem iného, bola ´holka na pohľadanie´. Nepokazila žiadnu zábavu,“ priblížil Milan Motýľ osobnosť architektky pri príležitosti 50. výročia vzniku Základnej školy na Petzvalovej ulici, ktorá je tiež Zidorovej dielom.
Na škole sa uskutočnilo nadčasové medzigeneračné stretnutie v utorok. Bolo spojené s príbehom vzniku Luníka VIII a spomienkou na život a dielo architektky Zidorovej.
Motýľ v utorok sprevádzal potulkou po Luníku VIII, aby miestnym obyvateľom a ich deťom priblížil význam a históriu tejto časti Košíc.
Výškový limit pomohol
O Luníku VIII hovorí architekt ako o appendixe Terasy.
„Hovorili sme mu tak, pretože všetko za Popradskou ulicou už bolo akoby mimo záberu pôvodne projektovaného sídliska Terasa. Dodatočne sa však zistilo, že prvotný projekt megasídliska nestačí, tak vznikla myšlienka vybudovať Luník VIII. Ten bol akoby do poľa hodený, za nami bolo už len Pľuvátko (vodná plocha na Terase v minulosti využívaná ako rekreačná zóna, pozn. red.). Blata po uši a z ničoho sa začalo stavať,“ spomína si Motýľ.
Zidorová zabezpečovala koncepčnú fázu sídliska. „Bola tvorivou silou. Ako bývalá učiteľka mala zmysel pre organizáciu vecí.“
Projektovanie tejto časti Terasy trvalo približne dva roky. Za výhodu Luníka VIII považuje Motýľ, že tamojšie bytové domy mali pre blízke letisko výškový limit.
„Začínali sme šiestimi podlažiami a končili štyrmi. Platí, že čím idete do nižšej výšky, tým viac je pohody dole. Výškový limit umožňoval väčší priestor pre zeleň, ihriská a verejné priestranstvá. Až po desiatich rokoch sa stavali internáty na Jedlíkovej ulici a tam nám už letci povolili osem podlaží.“
Umelecké diela zakomponovala Zidorová do verejného priestoru medzi bytovky. (zdroj: Juraj Gembický)Sídlisko ponúklo blízke sociálne vzťahy
Prvé byty nemali škôlku ani školu. Motýľ opisuje, že medzi bytovkami narýchlo postavili namiesto obchodu provizórium v podobe drevenej búdy, aby si ľudia mali kde nakúpiť.
Až potom nasledovala výstavba obchodného centra, škôlky a základnej školy, ktorej 18 tried sa rýchlo zaplnilo. Motýľ si na to veľmi dobre spomína, keďže aj jeho tri deti základnú školu navštevovali.
Luník VIII opisuje architekt ako veľmi autonómny.
„Musel mať všetko svoje, keďže Popradská ulica bola už vtedy veľmi frekventovaná cesta. Bezprostredne k bytovkám sa vytvárali dvorce, ktoré zabezpečovali pohyb a rekreáciu pre všetky vekové kategórie. Mama napríklad zakričala z okna na deti, že majú večeru. To bola optimálna pohoda, ktorú Luník VIII ponúkal. Rovnako tak ponúkal blízke sociálne vzťahy, vytvorila sa tu na mestské pomery nezvyčajná komunita. Mesto totiž býva pre väčšiu hustotu osídlenia anonymné.“
Ľudmila Zidorová alias Zidorka. Niektorí vravia o jej nápadnej podobnosti so Sophiou Loren. (zdroj: Reprofoto/Juraj Gembický)Bratovi nahradila mamu
Ľudmila bola silno katolícky založená. Jej viera pochádzala z domáceho prostredia, keďže aj jej mama bola veriaca. Brat Zidorovej Ján približuje, že Ľudka rada a pekne kreslila.
Bola od neho o 10 rokov staršia a tak mu sčasti nahrádzala mamu, ktorá sa venovala hospodárstvu v ich rodnom Sejkove. Mali kravy, kone a ďalšie hospodárske zvieratá plus asi päť hektárov pôdy, ktorú bolo treba obrábať.
„Dedo odišiel pracovať do Ameriky a vždy, keď zarobil, kúpil u nás na dedine nejaké pozemky. Niečo z toho zdedila naša mama, takže na poli bolo veľa práce. Za socializmu sme štátu museli platiť povinné odvody, takzvané kontingenty, čo nebola sranda.“
Ján Zidor opisuje Ľudmilu ako prísnu staršiu sestru, ktorá na seba prevzala niektoré povinnosti matky. Keďže sa nikdy nevydala a nemala deti, najbližšou rodinou jej ostala tá bratova.
„Často trávila voľný čas u nás, okolo rodného domu. Chodievala k nám, hrala sa s deťmi, brala ich na víkendy. Bola rodinne založená. Keď sme sa rozhodli postaviť si dom, ona nám ho projektovala.“
Rovnako podľa Jána veľa urobila aj v rodnej obci. Po '89. roku pomohla s viacerými štúdiami a plánovaním. Taktiež radila miestnym so všetkým, čo súviselo so stavbami a rodinnými domami.
Ján Zidor s rodinou pri fotografii Ľudmily Zidorovej. (zdroj: Juraj Gembický)Zabudnutý a nedocenený prínos
Pracovník Krajského pamiatkového úradu Košice Juraj Gembický považuje príbeh Ľudky Zidorovej za inšpiratívny tak po ľudskej ako aj po odbornej stránke. Konštatuje, že jej prínos pre Košice je takmer zabudnutý a nedocenený.
„Svoj život a talent obetovala tvorbe spojenej s mestom Košice. Bola v tom čase jedinou ženou - architektkou medzi mužmi architektmi. Do Košíc vložila svoju neskutočnú tvorbu a energiu. V dnešnej dobe môže byť silným vzorom pre mladú generáciu.“
Gembický považuje za výnimočné a pre jej tvorbu prínosné to, že spolupracovala s mnohými významnými umelcami svojej doby pri tvorbe verejného priestoru a architektúry pre ľudí. Osobne sa poznala so sochárom Jánom Mathém, Jurajom Bartuszom a Máriou Bartuszovou.
„Ich dielami dotvárala sídliská, šedej socialistickej architektúre tak dodala krásu aj myšlienku. Dokázala praktickú architektúru skĺbiť s výtvarnými dielami. Je to dobrý vzor aj pre súčasnosť. Umenie má dotvárať verejný priestor a má v ňom svoje miesto.“
Ako jeden z príkladov dobrej praxe uvádza Gembický výtvarné diela umiestnené na Luníku VIII. Niektoré sochy sú súčasťou ihrísk. A zďaleka neslúžia len na pozeranie.
„V utorok sme si počas prechádzky pripomenuli, že ak sa spojí citlivý architekt s výtvarníkom, môže vzniknúť estetický a zároveň aj praktický prvok, ktorý je zároveň nadčasový. Deti sa na Luníku VIII môžu na sochách hrať či šplhať sa po nich.“
Umelecké diela zakomponovala Zidorová do verejného priestoru medzi bytovky. (zdroj: Juraj Gembický)Jej tvorba
Z architektonickej práce Zidorovej možno vyzdvihnúť košické polikliniky na sídliskách KVP, Nad jazerom a Dargovských hrdinov. Posledná menovaná má v strede situovanú sochu od Jána Mathého.
Architektka navrhla a realizovala niekoľko ďalších spoločensky významných funkčných budov ako penzión pre dôchodcov na Garbiarskej ulici, obytné domy, dom smútku v Šaci a základné školy na už spomínaných Luníkoch VIII a IX.
Projektantsky sa podpísala aj pod rekonštrukciu pamiatkových objektov, ako sú funkcionalistická maďarská škola na Kuzmányho ulici v Košiciach, jezuitský Kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho na Komenského ulici v Košiciach, interiéry obchodu na Hlavnej 71, ktoré dodnes všetky slúžia obyvateľom.
Zidorová je tiež autorkou kostola v Novosade v Trebišovskom okrese a v Petrovciach v okrese Vranov nad Topľou.
Poliklinika na Furči spolu so sochou od Jána Mathého. (zdroj: Juraj Gembický)Neviditeľní vo verejnom priestore
Vedecká pracovníčka Spoločenskovedného ústavu Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied (SAV) Patrícia Fogelová konštatuje, že osobnosť Ľudky Zidorovej bola verejnosti takmer úplne neznáma.
Vraví, že keď s Jurajom Gembickým a Silviou Sokolovou pripravovali spomienkovú akciu pri príležitosti 50. výročia Základnej školy na Petzvalovej ulici, mali na začiatku o architektke veľmi málo informácií.
Veľkou pomocou pre nich bolo skontaktovanie sa s Jánom Zidorom, ktorý im ochotne poskytol potrebné informácie, podklady a rodinné fotografie.
„Jej osobnosť je jedinečná v tom, že ako jediná žena z prostredia architektov v Košiciach v tomto období zasahovala do podoby sídliska Terasa. Mala na starosti koncepčné a komplexné riešenia, čo vidíme na príklade Luníka VIII. Môžeme ju smelo porovnávať s jej mužskými kolegami v Košiciach v 70. a 80. rokoch minulého storočia.“
Spomienková akcia bola podľa Patrície Fogelovej dobrou príležitosťou, ako si pripomenúť kvázi „neviditeľného človeka“, ktorý utvára podobu mesta.
Vedecká pracovníčka SAV dodáva, že architekti a urbanisti nie sú na verejnosti veľmi viditeľní, pritom však zanechávajú výraznú stopu vo verejnom priestore.
Študentské domovy na Jedlikovej ulici na Luníku VIII, kde Zidorová vložila dielo od sochárky Bartuszovej. (zdroj: Juraj Gembický)Hodnota z čias socializmu
Gembický v širšom kontexte pripomína, že aj kvalitná architektúra vo vybraných príkladoch z čias socializmu má svoje hodnoty, aj keď to tak verejnosť často zatiaľ nevníma.
„Aj v tomto období vznikali hodnotné, nadčasové diela. Ako príklad dobrej praxe môžeme použiť obrátenú pyramídu, v ktorej sídli Slovenský rozhlas alebo Most SNP, ktoré sa stali národnými kultúrnymi pamiatkami.“
Dodáva, že Terasu si stále chodia obzerať exkurzie urbanistov a architektov, aby videli, ako dokonale bolo sídlisko koncipované a ako jeho koncept dodnes úspešne funguje.“
O Expedícii po stopách „Ľudky Zidorky“ na sídlisku Luník VIII
Podujatie sa konalo pri príležitosti 50. narodenín Základnej školy na Petzvalovej ulici v Košiciach s ohliadnutím a spomienkou na významnú osobnosť, košickú architektku Ľudmilu Zidorovú, ktorá bola spojená so školou aj so sídliskom a s mestom.
Uskutočnilo sa v spolupráci s Krajským pamiatkovým úradom Košice, Spoločenskovedným ústavom CSPV SAV v Košiciach a Iniciatívou za modernú architektúru Košice. Organizátorom bola Súkromná základná škola Felix, Petzvalova 4.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
