KOŠICE. Košice majú 230-tisíc obyvateľov a 22 mestských častí, čo je viac ako mnohé svetové metropoly. O možnostiach ich redukcie sa hovorí dlho.
Pred rokom stáli poslanci mestského zastupiteľstva pred konkrétnym návrhom. S iniciatívou za Košický poslanecký klub prišiel starosta mestskej časti Dargovských hrdinov Dominik Babušík (nezávislý).
Mestské časti zoradil podľa katastrálneho územia do administratívnych celkov, ponúkol niekoľko variantov, podľa ktorých by vzniklo 9, 10 alebo 11 nových celkov, čo je stále polovica aktuálneho počtu.
Nové celky by dostali pomenovanie po vzore Prahy či iných českých miest. Po búrlivej minuloročnej debate Babušík navrhol prerušiť tento bod do najbližšieho zastupiteľstva. No ani po roku sa k téme poslanci nevrátili.

Poslanci za Hlas a Smer
Pred niekoľkými dňami prišli s návrhom dvaja košickí parlamentní poslanci. Igor Šimko (Hlas) a Andrej Sitkár (Smer), ktorý je aj mestským poslancom, avizujú, že predložia vlastný návrh na redukciu počtu mestských častí.
Tie by kopírovali súčasné okresy, teda Košice I, Košice II, Košice III a Košice IV. Samostatnou mestskou časťou by podľa nich mohol ostať Luník IX a Staré Mesto.
Nová legislatívna úprava by musela vstúpiť do platnosti aspoň rok pred konaním najbližších komunálnych volieb, ktoré by mali byť na jeseň v roku 2026. Zákon by tak musel byť v platnosti najneskôr v jesenných mesiacoch roku 2025.

Aj vzhľadom na to, že návrh pripravoval s poslaneckým kolegom zo strany Smer, si Šimko myslí, že zmeny by mohli nájsť podporu v parlamente.
„Vytvorili sme model, podľa ktorého by mal byť na každých začatých 30-tisíc obyvateľov jeden vicestarosta, aby bol zabezpečený manažérsky výkon samosprávy,“ vysvetľuje poslanec.
O iniciatíve sa však nerozprávali s košickými starostami či mestskými poslancami, tí hovoria, že boli obídení.
Rôzne veľkosti
Starosta najväčšej mestskej časti Košice-Západ Marcel Vrchota (SaS) je aj šéfom komisie pre prerozdelenie kompetencií medzi mestom a mestskými časťami.
Hovorí, že ak by došlo k akémukoľvek zlučovaniu, mali by sa následne jasne vymedziť ich kompetencie. S aktuálnym parlamentným návrhom 4+2 však nie je stotožnený.
„Pripadá mi to radikálne, boli by veľké disproporcie vo veľkostiach nových častí. Napríklad v prípade okresu Košice III by išlo približne o 30-tisíc obyvateľov, na druhej strane by súčasný okres Košice II a IV (IV by mal 60-tisíc obyvateľov) by mali okolo 80- tisíc obyvateľov. Košice I by zas mali iba polovicu z toho, asi 45-tisíc obyvateľov."
Spolu s poslaneckým kolegom Babušíkom pripravujú návrh, ktorý počíta s 11 mestskými časťami. Vrchota hovorí, že ho chcú predložiť v najbližšom čase, určite do konca roka. Nové členenie by podľa neho mohlo oficiálne vzniknúť v deň volieb.
O parlamentnom návrhu sa s kolegom z mestského zastupiteľstva Sitkárom nerozprával.
Ušetrenie je podľa Vrchotu otázne. „K nejakým úsporám by došlo, otázna je však efektivita úspory, či by bola taká, ako sa proklamuje. Niektoré aktivity by šli na magistrát, niektoré mestské časti sú zas úspešné v získavaní externých zdrojov ako eurofondy, v takom prípade by o to boli ukrátené.“
Bloger Polaček píše o politikárčení
Primátor Jaroslav Polaček (nezávislý) na konkrétne otázky Korzára neodpovedal, odkázal na svoj blog. V ňom uvádza, že pri debate o novom usporiadaní je najmä veľa politikárčenia.
Spoločne so zástupcami košických univerzít, expertov zo zahraničia a štátnych inštitúcií chce mesto najprv analýzu, ktorá príde s modelom pre efektívne nastavenie mestských častí.

„O tom, ako majú vyzerať mestské časti, rozhodnú dáta. Nie emócie, politika či bránenie si svojich dobre platených funkcií.“
Vidí v iniciatíve poslanca Šimka začiatok kampane na najbližšie voľby o post primátora?
„Už som v politike dosť dlho, aby som sa k takým témam vyjadroval,“ odpovedal Polaček.
Rozviazané ruky
V minulosti narážali snahy o redukciu najmä na nesúhlas malých mestských častí. Starý model totiž umožňoval mestskej časti zablokovať zmenu prostredníctvom miestneho referenda.
Vlani sa však pravidlá zmenili a v novom modeli sa už možnosť blokácie referendom vypustila.
Rozhodnutie mestského zastupiteľstva ešte bude môcť zastaviť Rada starostov, ktorá ho môže vetovať.
Mestské zastupiteľstvo však môže zamietavé stanovisko Rady starostov prelomiť trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov.
V minulosti hovorilo vedenie mesta aj o možnosti zrušiť všetky mestské časti. Z 22 je totiž 14 tzv. malých.
Tie kritizovali ostatný návrh, ale aj ústavnosť vlaňajšej novely zákona o meste Košice. Práve pre možnú redukciu mestských častí bez miestneho referenda podali podnet na Generálnu prokuratúru.

Bez diskusie
Mestský poslanec a starosta Košickej Novej Vsi Michal Krcho (nezávislý) hovorí, že starostovia malých mestských častí mali niekoľko stretnutí. Zhodli sa, že 22 mestských častí je priveľa.
„Súhlasíme so znížením ich počtu, ale druhým dychom treba povedať, aby o reforme v meste Košice rozhodli Košičania, mestské zastupiteľstvo a vedenie mesta, a takéto návrhy poslancov Národnej rady považujeme za nevhodné a odprezentované zlým štýlom, pretože s nami neprebehla žiadna diskusia. My vnímame tento krok poslancov ako predvoj kampane.“
Naráža tým na skutočnosť, že v kuloároch sa hovorí o Šimkovej možnej kandidatúre na post primátora. Aj Krcho hovorí, že pracujú s touto informáciou.
„Nie je to vhodné riešenie, o meste nech rozhodnú Košičania, návrhy sú pripravené aj zo strany malých mestských častí. Trváme na tom, že sa o tom musí rozhodnúť tu v Košiciach a nie, aby o Košiciach rozhodovala Bratislava.“
Starosta hovorí, že aj k ich návrhu ešte stále prebiehajú diskusie, no čoskoro ho predstavia. „Prídeme tiež s nejakým návrhom a cieľom je nájsť kompromis, no stále je to politické rozhodnutie.“
Poslanec Šimko zatiaľ na otázky Korzára neodpovedal.
Chýba jej štábna kultúra
Šéfku Rady starostov a starostku Jazera Lenku Kovačevičovú (nezávislá) návrh poslancov z parlamentu prekvapil.
„Pán Šimko nikdy nepôsobil ani v mestskom zastupiteľstve, ani ako štatutár v nejakej mestskej časti. Možno treba začať tam, aby prišiel na konkrétne mestské časti a videl, ako fungujú a čo zabezpečujú. Minimálne si to vyžaduje nejakú štábnu kultúru. Nemyslím si, že Košice by mali byť znásilnené. Takéto veci by nemali byť nástrojom politikárčenia a zviditeľňovania sa.”
Odmieta naratív, že mestské časti sú požieračom veľkého množstva finančných prostriedkov.
„To nie je pravda. Z 200 miliónov bežných príjmov, ktoré prídu do mesta, má ísť na mestské časti 15 miliónov, čiže tých ďalších 185 miliónov má mesto.”

Pripomína, že malé mestské časti zabezpečujú rôznorodý servis pre obyvateľov. Samosprávy, ktoré vzniknú, musia mať podľa nej všetky kompetencie.
“Dnes je problém štatút mesta a guláš, ktorý tam je. Niektoré mestské časti majú možnosť vykonávať kompletnú správu a ďalšie ako keby mali guľu na nohe a aj napriek tomu robia množstvo činností nad rámec.”
Reformu podľa Kovačovičovej treba urobiť, ale musí priniesť aj kompetenčné posilnenie. Na konci dňa má byť lepší servis pre obyvateľov.

Bratislava ako vzor, odtrhnutie dedín
Starostka Juhu Anna Súkeníková (nezávislá) chce najprv počuť názor odborníkov. „A či to potom budú štyri mestské časti, osem alebo 14, tak to je aj vec diskusie a všeobecnej zhody zastupiteľstva. “
Podľa starostiek sa rozprávajú o rôznych modeloch nového usporiadania Košíc.
Šimko pri svojom návrhu uviedol, že starostovia viacerých malých mestských častí v súčasnosti vytvárajú podmienky na to, aby mohli v budúcnosti realizovať miestne referendá, ktoré by mali za následok ich odtrhnutie od mesta.
Podľa Kovačevičovej zazneli podobné podnety aj na Rade starostov. Ona si vie predstaviť aj model so štyrmi okresmi.
V debate o redukcii mestských častí zaznieva pravidelne argument, že starostovia si nevypustia vlastný rybník. „To je totálny nezmysel, absolútny nezmysel,” hovorí Kovačevičová.
Ako dobrý príklad uvádza Bratislavu. „Tam to funguje úžasne, čiže treba sa ísť pozrieť, ako sú mestské časti rozvinuté, akú majú čistotu, akú majú starostlivosť o zeleň. Tam je primátor naozaj človek, ktorý robí strategické veci."

Priechodnosť pri 11 častiach
Poslanec Babušík vysvetľuje, že zmena je natoľko nutná, že nemá problém prijať aj model 4 plus 2.
On sám však do konca roka sľubuje priniesť dopracovaný návrh, ktorý počíta s 11 mestskými časťami.
Podľa neho je nižší počet medzi poslancami nepriechodný. Počítať totiž treba s trojpätinovou väčšinou.
Nespochybňuje analýzu, prekážajú mu náklady na ňu. Tie sú podľa neho aktuálne vo výške 300-tisíc eur.

Aj Ladislav Lörinc (Košická strana) označil cestu zvolenú vedením mesta za odkladanie riešenia a plytvanie prostriedkami. „Dať 300-tisíc na analýzy univerzitám nám príde v dnešnej kritickej finančnej situácii ako veľmi zlé riešenie.“
Babušík akcentuje, že analýzu nemusia reflektovať kolegovia poslanci, pretože ide o politické rozhodnutie.
„Bez toho, ako analýza vyjde a aká modelová situácia bude predložená do zastupiteľstva, každý poslanec má právo predložiť pozmeňujúci návrh a stačí, že len jeden prejde a už bude model usporiadania úplne iný.”

Luník IX osobitne
Ich model by mohol byť realitou do najbližších volieb.
„Robím všetko pre to, aby to tak bolo, pretože stav je neúnosný. Nie som za to, aby bolo len jedno mesto, pretože zákon to ani neumožňuje a ku všetkej úcte k odborným zamestnancom, ktorí sa tu nachádzajú, magistrát veľakrát nevidí za roh svojej budovy, nieto ešte do mestských častí,” doplnil Babušík.
Podľa jeho návrhu by bol Luník IX Košice IX. Vlani mu vyčítali, že túto mestskú časť spojil s KVP a Myslavou.
„Keby sme sa spojili, vyriešil by sa problém, ako umiestniť do roku 2025 vyše 200 našich detí do škôl. KVP by muselo zobrať naše deti a vytvoriť zmiešané triedy, nebudú ich môcť segregovať. Budeme radi a Brusel aj mimovládne organizácie to určite budú sledovať,“ hovoril vtedy starosta Marcel Šaňa (SRK) .
K aktuálnym modelom, ktorý uvažuje o Luníku IX ako o samostatnej mestskej časti, sa Šaňa nechcel vyjadriť.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári