Slovensku robia dobré meno v zahraničí nielen zdraví športovci, ale aj paralympionici a športovci s intelektovým znevýhodnením. Jedným z nich je Košičan ADAM HUDÁK (26), ktorý sa stal v septembri vicemajstrom Európy v cestnej cyklistike.

Pre denník Korzár porozprával Adam so sestrou Martinou a mamou Monikou o tom, ako prebieha príprava na vrcholovú športovú súťaž u športovca s ľahkou mentálnou retardáciou a čo mu dáva každodenné posúvanie vlastných limitov.

„Šport, to je radosť a aj spoznávanie nových kamarátov. Myslím, že ani nie je taký šport, ktorý by som nevyskúšal,“ hovorí Adam.

Cyklista Adam Hudák (9 fotografií)

V polovici septembra ste sa zúčastnili majstrovstiev Európy v cestnej cyklistike v Belgicku, kde ste sa na trati 15-kilometrovej časovky stali vicemajstrom Európy. Aký to bol pocit stáť na stupni víťazov?

Adam: Bolo tam trocha emócií šťastia. Aj som čakal, že vyhrám. Bol som dobre pripravený. Celý čas som viedol, len ku koncu ma jeden predbehol. Je to zatiaľ môj najväčší životný úspech, ale raz by som chcel byť aj prvý v Európe.

Boli ste jediný zo Slovenska, kto sa zúčastnil tejto súťaže?

Adam: Nie, bola aj Veronika Máčková, ktorá sa vo svojej kategórii stala majsterkou Európy a Michal Štubňa, ktorý skončil na štvrtom mieste.

Kedy ste sa začali súťažne venovať cyklistike?

Adam: Keď začala staršia sestra Martina.

Martina: Ja bicyklujem, takže som ho sem-tam vzala na bicykel. Pred dvoma rokmi začal trénovať aj atletiku, v čom je tiež veľmi dobrý. Minulý rok aj tento je majstrom Slovenska v behu, vlani na 3-tisíc metrov a tento rok na 400 metrov. Minulý rok sa Adam stal majstrom Slovenska v cyklistike na 10 kilometrov v rámci Špeciálnej olympiády.

Aj vy bicyklujete súťažne?

Martina: Áno. Tento rok som bola na majstrovstvách sveta v kategórii Masters. Moje najlepšie umiestnenie bolo tretie miesto v pretekoch do vrchu zo štyroch disciplín, ale tým, že sa zbierali body za celý šampionát, stala som sa jeho víťazkou. Ale Adam je aj tak lepší.

Je?

Martina: Ťažko porovnávať ženu s chlapom, lebo muži sú fyzicky zdatnejší, ženy sú zase vraj lepšie vytrvalkyne. Adam sa špecializuje na kratšie trasy, ja na dlhšie. Teší ma, že sa Adam venuje športu, napreduje, a to je dôležité. Vďaka nemu máme iný pohľad na život a keď je šťastný, som šťastná aj ja.

Adam si víťazstvo užil. (zdroj: Špeciálne olympiády Slovensko)

Je medzi vami aj súrodenecká alebo športová rivalita?

Martina: Stáva sa to napríklad, keď vidíme nejaký malý kopček. Povieme si - kto bude hore skôr? (smiech). Ale keď ideme na bicykel, tak sa niekedy rozdelíme, on chce mať svoj pokoj. Potom sa dohodneme, kde sa stretneme.

Adam: Lepšie sa mi niekedy bicykluje samému, je to jedna z mála príležitostí, keď som sám.

Ako vyzerá váš tréning?

Adam: Každý deň behám aj bicyklujem a jeden deň v týždni mám pauzu. Za deň si zabehnem od 7 kilometrov do 15 kilometrov podľa tréningu, teraz až do 21 kilometrov, lebo sa pripravujem na košický polmaratón. Ten som bežal aj minulý rok, mal som čas jedna hodina a 51 minút. Teraz si to stopujem na tréningoch a viem to odbehnúť s časom 1:40.

Martina: Adam má dobrú disciplínu. V týždni okrem piatka navštevuje denný stacionár, takže behať chodí ráno a poobede, potom aj bicykluje. Behať chodí s jednou alebo dvoma bežkyňami, ktoré tiež trénujú na polmaratón a naozaj sa mu venujú. Kondične sú na tom dosť podobne. Spolu si vedia ustriehnuť tempo, aby neprepálil začiatok a neskôr nepoľavil.

Ja idem tento rok takisto na polmaratón, ale Adam to má lepšie natrénované, pretože mne sa cyklistická sezóna končí týždeň pred polmaratónom a nemala som veľa priestoru na bežecké tréningy. Zo začiatku sa zrejme budeme držať spolu, ale potom si každý pôjde svojím tempom.

Aké máte záľuby okrem športu?

Adam: Turistiku, najradšej chodím do Tatier. Mám rád Hrebienok, Sliezsky dom, Zamkovského aj Téryho chatu či Zelené pleso. Chodíme aj plávať, súťažne sa venujem aj taekwondu. V zime chodíme na bežky, cyklistická príprava je vtedy utlmená, tak si udržiavame aeróbnu kapacitu bežkovaním alebo doma na cyklistickom trenažéri. Je to rôzne. Snažíme sa využívať počasie a možnosti, ktoré nám to dovoľujú.

Je nejaký šport, ktorý ste vôbec neskúšali?

Adam: Myslím, že ani nie.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Rýchlostná cesta z Maďarska do Košíc sa zvlnila, varovanie chýba. Aj za hranicou majú problémy Čítajte 

Kde najčastejšie trénujete?

Adam: Na Watsonke behám, na Starozagorskej na ihrisku. Aj okolo našej dediny, teda okolo Kokšova-Bakše. Bicyklujeme sa zväčša po ceste.

Martina: V poslednom čase sa veľmi zahustila premávka, pre cyklistov sú tu náročné podmienky. Vodiči sa snažia rešpektovať cyklistov, ale nie je to vždy pravidlom a stretávame sa s rôznymi situáciami. Naozaj si neuvedomujú, aký zraniteľný je cyklista na ceste. Každý sa všade ponáhľa. Naše obľúbené cesty vedú smerom na Maďarsko ku hranici, je to také pokojnejšie. A Maďari dokonca aktuálne pracujú na rozsiahlych opravách ciest, tak pribudne opäť viac možností a sú to ohľaduplnejší vodiči, jazdia pomalšie.

Dodržiavate aj špeciálny stravovací režim?

Martina: Áno, dávame si pozor na to, čo zjeme. Adam potrebuje veľa jesť, pretože veľa energie vydá na tréningoch, ale musí pri tom rozmýšľať, čo si dá, aby to nebolo na úkor toho, aký výsledok chce dosiahnuť. Počas náročného bežeckého tréningu dopĺňa pravidelne sacharidy, dáva si iontové nápoje.

Po záťaži je to zas regeneračný nápoj s mixom sacharidov a proteínov, vtedy sa treba poriadne, čo sa týka výživovej hodnoty, najesť a doplniť telu to, čo stratilo, a zároveň potrebuje na regeneráciu a prípravu na ďalší tréning.

Ale v oddychový deň môže byť aj rezeň so šalátom. Človek musí veľmi rozmýšľať, čo zje a kedy. Dôležitá je aj ideálna váha, ktorá však nemôže ísť na úkor výkonu ani zdravia. Aj čo sa týka stravy, aj trénovania. Ovplyvňuje to športový výkon.

Aký máte ešte profesionálny cieľ?

Martina: V nedeľu idem na majstrovstvá Slovenska, chcela by som ich vyhrať, forma je tento rok dobrá, ale výkony najlepších sú už veľmi vyrovnané, takže veľa závisí aj od športového šťastia a naozaj tam hrajú rolu už najmenšie detaily. Zatiaľ som na majstrovstvách Slovenska mala najlepšie tretie umiestnenie v disciplíne XCC a v časovke. Tentoraz to budú preteky do vrchu.

Rozdiely na víťazov sú niekedy len sekundy. Človeka to potom zamrzí a rozmýšľa, kde sa to dá ešte o pár sekúnd zlepšiť. Určite by som chcela ísť časom aj do vyššej kategórie, ale zároveň si uvedomujem, že je za tým ešte veľa práce na tréningoch.

Adam, a pre vás je čo prioritou – beh či cyklistika?

Adam: V oboch by som sa chcel zlepšovať, dá sa to.

Ako dlho trénujete napríklad na polmaratón?

Adam: Príprava je celoročná.

Martina: V zime sa bežecké tréningové jednotky znížia, hlavne aby si aj svaly a hlava oddýchli od tréningovej záťaže počas sezóny, vtedy skôr plávame a bežkujeme. Neskôr už začína to množstvo času, ktoré investuje do tréningu. Je to skutočne veľmi komplexný proces. Polmaratón sa dá odbehnúť, samozrejme, aj bez nejakej špecifickej prípravy, ale keď chcete mať dobrý výsledok, treba mať v trénovaní dobrý systém. Aj v strave, v spánku, vo všetkom.

Niekedy urobí šarapatu aj to, že zmeníte gél, ktorý počas prípravy skonzumujete. Nesadne vám napríklad aj príchuť, čo zas môže negatívne ovplyvniť váš výsledok. Všetko si to treba vyskúšať ešte počas tréningov, aby ste na pretekoch boli dobre pripravení. Ale zas, to čo máte natrénované v nohách, to neoklamete. Naozaj vyhrá ten najlepší.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Od Tatier k Dunaju: Pelotón cyklistov so sklerózou multiplex prešiel Kysucami Čítajte 

Čo vám dáva každodenné športovanie?

Adam: Je to radosť.

Mama: Hlavne sa mu polepšilo zdravotne, odkedy športuje súťažne. Predtým mával epileptické záchvaty často, posledné dva roky ich má oveľa menej. Neviem presne, z čoho vznikajú tie záchvaty, ale viem, že je ich teraz menej.

Adam: A spoznám aj nových ľudí, kamarátov.

Mama: To je pravda. Keď idem medzi nich, cítim sa veľmi dobre, športovci sú takí iní ľudia, kamarátski.

Martina: Cyklistika je pekná v mnohých veciach, napríklad keď vám dôjde voda, niekto iný vám ju z bicykla podá, v podstate váš súper. Alebo si navzájom vymeníte gély, keď vám niektorý z nich nechutí. Tým, že si všetko nosíme so sebou vo vreckách, sa niekomu môže stať, že mu to z vrecka pri vyberaní aj vypadne. A vtedy vám pomôžu aj súperi.

Nie sú po ceste občerstvovacie stánky?

Martina: Sú, hlavne na pretekoch na horských bicykloch, tam sa človek na dlhých trasách zastaví, ale na cestných pretekoch tým, že šetríte každú sekundu, sa pri nich nezastavuje. Na Slovensku nemáme takých sponzorov na také podporné tímy a vozidlá, ktoré by s nami cestovali po pretekoch a pomáhali okrem iných vecí aj s občerstvením.

Adam: Ale keď bicyklujem kratšiu trať, napríklad 15 kilometrov, to sa dá aj bez jedla a pitia, to je takých 26 minút na bicykli. Tam ani nie je čas na jedenie a pitie.

Máte doma aj zbierku trofejí?

Adam: Mám vystavené medaily aj poháre. Spolu so sestrou si ich hromadíme.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Benefícia Usmej sa na mňa opäť pomôže výnimočným deťom Čítajte 

Majú intelektovo znevýhodnení ľudia dostatok príležitostí súťažne si zašportovať?

Martina: V Košiciach funguje občianske združenie Usmej sa na mňa, ktoré robí rôzne, aj športové aktivity pre hendikepované deti. Športovci s mentálnym znevýhodnením dokonca súťažia každé štyri roky na medzinárodnej súťaži Special Olympics, ktorá je oficiálnou olympiádou pre takýchto športovcov. Adam bol dokonca minulý rok aj v Berlíne na letnej Špeciálnej olympiáde, kde bol v behu na 400 metrov štvrtý najlepší na svete.

Bol kvalifikovaný aj na zimnú olympiádu, ale tá bola nakoniec zrušená kvôli vojne a druhá nominácia na zimnú olympiádu mu tiež nevyšla. Jedno ráno sa zobudil a mal opuchnutú nohu. Potrhal si väzy a natrhol stehenný sval, ani nevieme, ako sa to stalo. Možno z preťaženia alebo z nejakého zlého prudkého pohybu.

Na čo sa najbližšie tešíte?

Adam: Na to, že zabehnem polmaratón lepšie ako minulý rok.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári