Dobové články sme ponechali s pôvodným pravopisom.
Zaujímavé objavy padelkov dolárových bankoviek v Košiciach
Úradník jednej košickej banky prišiel na stopu obratne padelaných 100 dolárových bankoviek. Emil Bruder v Snine obdŕžal od svojho pribúzného Samuela Jutkoviča, veľmi zámožného muža v New Yorku, niekoľko 100 dolárových bankoviek z príležitosti jeho návštevy v roku 1922.
Tento americký príbuzný dostal zmienené bankovky patrne v nejakej ríšskonemeckej banke na predloženie amerického šeku a odovzdal ich svojmu príbuznému. Ten si bankovky uschoval a teprv teraz, keď potreboval viac peňazí na vyplatenie veľkej zásielky obilia, došiel do jednej košickej veľkobanky, kde chcel doláre vymeniť.
Pokladničný úradník venoval bankovkám náležitú pozornosť a zistil, že tieto sú padelané a učinil oznámenie na policajnom úrade. Tam bol zavolaný aj zmienený obchodník a po zistení mena bol prepustený, lebo nenesie na celom prípade, ako sa zdá, žiadnej viny. Zistilo sa, že 100 dolárové bankovky sú obratne padelané z bankoviek dvojdolárových tým spôsobom, že číslice sú pretlačené zvláštnym spôsobom, laikovi len ťažko rozoznateľným. Vo veci bolo zavedené ďalšie pátranie.
Z denníka Slovenský východ, 2. september 1924
Nepríjemné susedstvo v reštaurácii
V nádražnej reštaurácii usadol si u bieleho stola železničný zriadenec Július Lakatoš, ktorý po ťažkej službe hodlal sa trochu osviežiť, čo u pováh ľudských je zjavom veľmi častým. A nezostal pri stole sedieť sám. Skoro si k nemu prisadol druh veľmi zhovorčivý a milý s ktorým sa pustil do obsiahlej debaty.
Laikovi nelze vyjadriť, ak v prúde debaty sú možné také činy, ale isté je, že tento sused učinil niekoľko gest v zápale svojho líčenia a potom dovyprávajúc odišiel.
Po jeho odchode zbadal Július Lakatoš, že mu zmizlo 785 Kčs i s náprsnou taškou, čo je akiste po stránke eskamotáže výkon veľmi pozoruhodný, ktorý sa však nepáčil nijak poškodenému Lakatošovi, ktorý nad umnosťou neznámeho druha bol celkom bez seba. Podal však polícii presný popis neznámeho spoločníka, načo v krátkosti polícia predviedla strojného zámočníka Terboca, ktorý z počiatku zapieral, ale keď bolo uňho nájdených 213 Kčs, priznal sa, že krádež previedol.
Pokúsil sa to však opísať ako žart, čomu však nechceli zase rozumieť na polícii a na umného inkasistu bolo podané trestné oznámenie.
Z denníka Slovenský východ, 3. september 1924
Zúrenie vlkov na Podkarpatskej Rusi
160 oviec roztrhaných a ranených stádom vlkov.
Ako sa oznamuje z Užhorodu, nedávno spôsobili v noci vlci veľké škody v obci Kostrira na Vrchovine. Ovčie stajne boli napadnuté veľkým stádom vlkov, ktorí 60 oviec roztrhali a 100 zranili, zyvšok oviec sa rozprchnul. Ovčiak Michal Jacko, ktorý nemal u seba žiadnej zbrane, zachránil svoj život útekom. Ovce patrili chudobnému rusínskemu roľníkovi.
Z denníka Slovenský východ, 3. september 1924
Otvorený list „otcom“ mesta Košíc
Chceme nočný kľud!
V minulých dobách, kedy sa ešte nekričalo toľko o osvete a mravnej výchove občianstva a najmä mládeže, o sociálnych a občianskych vymoženostiach, kedy tento obor nebol ešte hlavným heslom vodcov ľudu, hromozvodným štítom mestských Šalamúnov takzvaných „otcov mesta”, kedy jemná, distingvovaná „lepšia spoločnosť“ neplietla sa kantorom do remesla a nestarala sa „tak moc” o výchovu „obyčajného ľudu” ako sa to robí dnes, kedy republikánske úrady a vyvolenci ľudu majú plné ústa rečí svedčiacich o ich starostiach pre blaho občianstva — tenkrát v tých minulých dobách nedemokratických robil sa rozdiel medzi hlavnou časťou mesta a jeho perifériami a nebolo možné, aby vo vnútri mesta boli brlohy so všetkými svojimi pohoršeniami: nočnými škandálmi a kraválmi a inými neresťami plynúcimi z tejto spoločnosti prostitútok a prostitujúcich opilcov, aby nečistota ulice alebo námestia volala o pomstu.
Máme sa snáď nemo pozerať na to, ako mládež na okolí dominikánskeho kostola sa blahodarne vychováva v bezprostrednej blízkosti brlohov a prostitútok? Či sa snáď otcovia mesta chcú dočkať až pritiahne pred mestský úrad dav rozhorčených rodičov so svojimi deťmi so štandardami nesúcimi nadpisy: „Haňba!” — „Preč s brlohmi” atď. atď.
Bojte sa Boha, ak sa nebojíte hanby! Či snáď sa bojíte prostitútok, ktoré stratiac úrodné pole zárobkov, zorganizujú demonštračný sprievod s heslami: „Dajte nám chlieb”. — „Chceme podporu v nezamestnanosti!” Myslím, že toho sa netreba báť, to nám hanbu neurobí. Že až dosiaľ boli tuná brlohy nemôže byť na omluvu. Voľačo bolo až doposiaľ a dnes už toho niet.
Ak bola snáď dakedy Hradbová ulica perifériou, dnes už ňou neni. Dnes neni ani výnimočne uličkou prostitútok, lebo sa tam nasťahovali poriadne rodiny občanov - remeselníkov, ktoré musia znášať toto peklo a pre kúsok chleba nivočia svoje dieťa na duchu a to v tej dobe, kedy sa toľko robí pre osvetu a kedy na ňu všetci horko platíme. Ó svet žasni!
Vo vnútri mesta Košíc je Dominikánsky kláštor s kostolom a záhradou. Na jeho severnej strane je reálka a severozápadne riaditeľstvo pôšt a telegrafov. Na východnej strane v Mäsiarskej ulici, a na južnej strane na Dominikánskom námestí a Alexandrovej ulici (dnes časť Dominikánskeho námestia) je pouličný predaj mäsa, zeleniny a iných potrieb. Kopy špiny, smetia, konského trusu, prachu, piesku, papierov povaľujú sa po dláždení celý deň, i keď krámky sú už odnesené a vietor roznáša tento plemenník nákazy do všetkých kútov Alexandrovej ulice, Dominikánskeho námestia a Mäsiarskej ulice, a obzvlášť do časti ústiacej do Šrobárovej ulice (dnes Alžbetina ul.).
Ani mreže medzi piliermi kostola nechránia tento stánok boží od znečistenia jeho okolia, lebo dobrodušné ženičky - trhovky celkom kľudne znečisťujú chodník okolo pumpy a samého kostola, a výkaly hyzdia tieto miesta a rozširujú zápach po okolí. Za mrežami sú kopy špiny. A mužskí venujú zase väčšiu pozornosť múrom kláštornej záhrady. Na západnej strane kláštora je chýrečná Hradbová ulica s predajom živého ľudského mäsa, plná špiny, zápachu a neresti.
Cudzincovi, ktorý zavíta do Košíc, nemôže zostať utajená táto „účelnosť” košických brlohov v okruhu škôl, úradov, kláštora a trhov a akiste, že správne ocení snahu demokratického mesta Košíc vyhovieť všetkým. Bolo by dobre a akiste, že by poslúžilo veci a chýru mesta Košíc, keby klub turistov upozornil návštevníkov mesta Košíc na metódu osvety a hlavne mravnej výchovy, ktorú Košice prevádzajú do dôsledkov „špeciálne nášho” demokratizmu, že totiž u nás sa berú v zreteľ i prostitútky, ktorým sa má dostať spoločenská výchova a tým i vyššia mravná úroveň a síce tým, že slušné a statočné rodiny remeselníkov a iných občanov sú ubytované v domoch susediacich s brlohmi a to tak, aby nebolo možno vôbec rozoznať, čo je brloh a čo poriadny dom, kto je prostitútka a kto poriadna žena.
Teda o mužských v tejto ulici sa ani nehovorí; samozrejme, že tí si predsa nebudú vyčítať prečo chodia do Hradbovej ulice, a potom ten ohromný mravno-výchovný význam... To sa rozumie, že staré, praktické prostitútky chápu túto šalamúnsku snahu v celom rozsahu svojej duše a že chovanie poriadnych rodín a ich detí, od capartov počínajúc až po 16 ročných, má ohromný mravný vplyv na slečinky. A tak, poneváč sa časy menia a trpezlivosť ľudská má svoje medze, upozorňujeme patričné miesta na neresti, ktoré musia byť za každú cenu a bezodkladne odstránené a chceme veriť, že toto „prehliadnutie” stalo sa len preto, že máme všetci plné ruky práce a pre samú prácu a starosti čo sa robí v Amerike, Anglicku, Švajčiarsku a tiež v Maďarsku a všade inde na celom svete, nevidíme čo sa robí u nás pod samým nosom.
No, veď pod svietnikom je vždy temno. Chceme dosť málo a síce len to, čo už malo byť samo sebou:
1. Nočný kľud. K tomu nepostačí aby strážnik pol hodiny domlúval a utišoval nočných hýrilov, ale nutno prísne a okamžite trestať peňažnou pokutou na mieste každé porušenie nočného kľudu, ako spievanie, hulákanie, klopkanie na obloky, hlučenie palíc po roletách zatvorených obchodov a podobné kúsky hýrilov všetkých spoločenských vrstiev.
2. Odstránenie brlohov a prostitútok z Hradbovej ulice zásadne a z rajónu mesta vôbec. Tým ubudne nočných výtržností a sprievodov nočných hýrilov a na okolí Dominikánskeho kostola bude nočný kľud a bude snáď možné i spať pri otvorenom obloku, čo doteraz nie je možné ani za zavretými dvojitými oblokmi.
3. Stály dozor mestskej stráže na čistotu na trhoch na Mäsiarskej, Alexandrovej ulici a na Dominikánskom námestí, rešpektovanie hygieny a riadne a včasné zametanie týchto miest. Doposiaľ sa zametalo len niekedy a to takým spôsobom, že nebolo možné v tej dobe vôbec ísť po ulici.
V Košiciach dňa 3. septembra 1924. V. F. Špaček.
Z denníka Slovenský východ, 5. september 1924
Mäsiarska ulica. (zdroj: knižničný fond VKJB)Články pochádzajú z knižničného fondu regionálneho oddelenia Verejnej knižnice Jána Bocatia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
