Dobové články sme ponechali s pôvodným pravopisom.
Slávnosť odhalenia pomníka v Turni
V pozadí mohyly pri obci Turni, ktorú postavili legionári svojim padlým bratom, vypína sa ako nemý svedok zborený hrad Turňa. Po storočia bol svedkom dejov v tomto kraji, videl vojská Jiskru z Brandýsa, videl všetky tie prerody a boje, ktorými bol tento kraj zametaný a videl i boje našich vojsk roku 1919. Bol svedkom hrdinnej smrti našich vojakov a bol svedkom i uctenia týchto padlých a prísah, že ich obetí nezabudneme.
A slávnosť bola skutočne vznešeným a dôstojným prejavom úcty občianstva, ktoré prišlo v masách svoje hlavy skloniť pamiatke mŕtvych. Už dopoludnia sa zhromažďoval ľud na návrší, kde je umiestený pomník, ktorý bol zahalený do zástav štátnych bariev, cez ktoré na čiernej stuhe bol nápis: „Padlým hrdinom.”
Popoludní sa zhromaždili školné dietky na priestranstve pred bývalým župným domom a v sprievode išli v ústrety protektorovi slávnosti generálovi Gajdovi. Keď auto s pánom generálom prišlo, oslovila protektora 7 ročná Gizka Čížková. Dievčatko jasne a odhodlane prenieslo uvítanie a zhromaždené žiactvo prevolalo potom „Zdar”.
Pred bývalým župným domom budila medzitým pozornosť miestneho obyvateľstva čestná eskadróna jazdy 5. jazdeckého pluku. Eskadróna bola poľné vyzbrojená a po patričnom hlásení veliteľa odišla prvá k mohyle. Ostatný sprievod pohnul sa od československého kasína o jednej hodine.
Najsamprv zahajovala sprievod školná mládež, ďalej kráčali zástupcovia úradov, korporácií a spolkov. Okrem protektora slávnosti, veliteľa 11. pešej divízie generála Gajdu, boli prítomní plukovník Novák, podplukovník Kosina, adjutant Bayer, čestná deputácia 32. pluku, čestná kapitáni Maňák a Hrouda. Za Československú obec legionársku preds. župy Černok a za odbočku ČOL Boča.
V zastúpení župana okresný náčelník Gallas z Moldavy, za četníctvo št. kap. Drozda, za správu kúpeľov Štós dr. Nemeši, ČOL odbočku Gelnice zastupoval predseda Burčák, za Sláviu Košice Petru, za políciu inšpektori Klement a Haluška. Za košickú jednotu Sokola náčelník Zindert, okr. školský inšpektor dr. Šimeček, školský inšpektor Marenďák.
Na čele sprievodu, obkoleseného družinou legionárov kráčal poslanec Oříšek, slávnostný rečník a delegát ČOL. V sprievode bolo ďalej miestne hasičstvo, finančná stráž, četnictvo a veľký počet obecenstva z okolia i Košíc. Takého impozantného prejavu toto mesto ešte nevidelo.
Keď sprievod došiel k pomníku, bol tento už obstúpený čestnou strážou legionárskou, v ktorej bol jeden ruský, jeden francúzsky a jeden taliansky legionár a na celom návrší tiesnilo sa na tisíce účastníkov.
Nastal slávnostný okamih. Zazněly akordy dojemného „Adaggia” z patetickej sonáty od Beethovena, ktorú zahrala hudba 32. pešieho pluku za osobného dirigovania kapelníka Kozáka. Keď doznely posledné vnímavé zvuky hudby, pristúpil generál Gajda k pomníku a predniesol príhovor.
Zástavy haliace pomník boli odhrnuté a pred zrakmi účastníkov sa objavilo krásne umelecké dielo. Pomník, ktorého vrchol predstavuje päť ihlanov, bol postavený podľa návrhu architekta Viléma Kvasničku zo Žižkova a architekta Majera a prevedený sochárom legionárom br. Bílkem z Podhorného Újezdu. Po odhalení pomníku chopil sa slova slávnostný rečník poslanec a predseda Čsl. obce legionárskej Oříšek.
Nato menom legionárskej župy prehovoril predseda Černok, ktorý popísal boj za oslobodenie Slovenska, a potom menom košickej župy okresný náčelník Gallas predniesol reč, v ktorej vyslovil obdiv padlým hrdinom a uistil, že i v srdciach miestneho obyvateľstva bude žiť ich svetlá pamiatka.
Keď ešte starosta obce Turňa, Ján Majančík prehovoril maďarsky a člen obecnej rady Nagy slovensky a obaja sľúbili, že obec bude pečovať o pomník hrdinov, prehovoril ešte miestny farár Benčík maďarsky reč skutočne skvelú. Vravel, že prichádza sa pokloniť tým, ktorí padli za vec spravodlivú a hádže kvet, ktorý prináša zo sochy svätca na tento hrob. Praje si, aby porozumenie zavládlo medzi národmi.
Školné deti potom zaspievali chorál „Kto za pravdu horí” a obidve národné hymny, načo sa opäť rozozvučala hudba hrajúca Rossiniho a obidve štátne hymny. Nato boli kladené na hrob vence všetkých úradov, korporácií a vojenských zborov. S hlbokým dojmom v srdci rozchádzali sa potom účastníci od hrobu padlých hrdinov.
Z denníka Slovenský východ, 10. september 1924
Slávnostné otvorenie ústavu pre hluchonemých v Košiciach
Včera sa konalo v úzkom kruhu pozvaných hostí významná slávnosť otvorenia ústavu pre hluchonemých.
Ústav tento je núdzovo umiestený v budove divízneho súdu a je s poľutovaním nutné konštatovať, že tak významná humánna inštitúcia nemohla doteraz nájsť iný, dôstojný útulok.
O 10. hodine sa zhromaždili účastníci v sále divízneho súdu. V predsedníctve zasadli predsedkyňa Zemského spolku pečlivosti o hluchonemých, odbočka v Košiciach, K. Gajdová, manželka generála, generál Gajda, generál zdravotnej služby Kovaříček, dr. Slabej, riaditeľ Murgaš a nadporučík Bayer.
Jednatel’ spolku dr. V. Pospíšil uvítal prítomných a vylíčil ušľachtilé snahy spolku i ústavu samotného. Podrobne vysvetlil akým spôsobom hodlá ústav dosiahnuť dobrých výsledkov a čo bude znamenať na poli sociálnej pečlivosti. Poděkoval sa všetkým, ktorí prispeli spolku, najmä veliteľovi divízie za to, že umožnil umiestenie školy, ďalej župe a mestu. Menom župy prehovoril hlavný lekár dr. Slabej, ktorý uistil spolok podporou župy a inšpektor Wild, ktorý to isté sľúbil menom mesta. Správca školy J. Koloušek predviedol potom zaujímavé ukážky vyučovacej metódy so svojimi žiakmi a žiačkami.
Prajeme, aby snahy tohto humánneho spolku našli čo najväčšie porozumenie našej verejnosti i úradov.
Z denníka Slovenský východ, 10. september 1924
Články pochádzajú z knižničného fondu regionálneho oddelenia Verejnej knižnice Jána Bocatia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
