Nemecký novinár ERNST-ANDREAS ZIEGLER sa vo veku 85 rokov chystá na košický polmaratón. S metropolou východu má blízky vzťah, v minulosti bol hosťujúcim profesorom na Technickej univerzite v Košiciach. Jeho aktivity na akademickej úrovni ocenili udelením titulu čestného doktora v roku 1999.
V minulosti veľa fajčil, od nikotínu bol závislý. Keď si uvedomil, že ho to môže zabiť, povedal si, že s fajčením musí prestať, a práve to mu otvorilo cestu k behaniu.
„Už som nechcel byť závislý od tabakového priemyslu. Mal som veľké problémy s abstinenciou a dokonca som z toho ochorel. Ale vydržal som. Pomohol mi pomalý beh na čerstvom vzduchu,“ vysvetľuje v rozhovore.
Vo veku 85 rokov sa chystáte do Košíc na štart polmaratónu. Vo vašom veku je to obdivuhodné, čo sa vás ľudia najčastejšie pýtajú?
Beh je dôležitou súčasťou môjho života už niekoľko desaťročí. Som vďačný, že ešte môžem behať, aj keď oveľa pomalšie ako kedysi. Nikto to však nemusí obdivovať, každý môže bežať pomaly. Ľudia sa ma často pýtajú, či ma nebolia kolená. Pokiaľ pravidelne cvičím, bolia ma len zriedka.

Absolvovali ste množstvo maratónov v Európe. Zúčastnili ste sa niekoľkokrát behu na sto kilometrov ako aj behu na 24 hodín vo švajčiarskom Bieli. Teraz sa chystáte do Košíc, kde ste už niekoľkokrát behali. Je pre vás maratón v Košiciach niečím špecifický? Ak áno, čím?
Cítim sa rovnako ako moja kamarátka bežkyňa Christa Vahlensieck, ktorá päťkrát vyhrala maratón v Košiciach. Tento maratón nám obom prirástol k srdcu. Máme tu veľa priateľov, v Košiciach sa cítime ako doma. Organizácia košického maratónu je výborná, už to ani nemôže byť lepšie. Atmosféra je vždy skvelá.

Koľkokrát ste štartovali na maratóne v Košiciach?
Úprimne, nerátam to. A keď som tam aj nebol osobne, v Košiciach som bol srdcom.
Mnoho bežcov hovorí napríklad o tom, že je ťažké začať, rozbehnúť sa, no ten pocit, ktorý príde po behu, je nenahraditeľný. V človeku sa vyplavia endorfíny a dobrý pocit z pohybu. Čo pre vás beh znamená? Ako sa vy osobne cítite po behu?
Ako vo všetkých oblastiach života, aj pri behaní platí: Nehovor, len to rob. Najlepšie je behať hlavou a nielen nohami. Začnite pomaly, veľmi pomaly. A nikdy to nevzdávajte. Potom sa vyplavia endorfíny. Byť a zostať fyzicky a duševne aktívny je úžasný dar. Vždy, keď som bol úplne vyčerpaný a išiel som behať, život bol opäť skvelý.
Pamätáte si, ako sa u vás zrodila vášeň pre beh?
Behať som začal kvôli tej najhlúpejšej veci, akú som mohol v živote spraviť. Ako väčšina novinárov som v minulosti veľa fajčil a bol som závislý od nikotínu. Keď som si uvedomil, že ma to zabije, hneď som prestal. Už som nechcel byť závislý od tabakového priemyslu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári