Sú povolania, bez ktorých by sme sa aj napriek moderným technológiám nezaobišli. Medzi tie najpotrebnejšie, aj keď málo voňavé, patrí práca smetiara. MIROSLAV SZILÁGYI (61) a ZOLTÁN BUGOŠ (20) z odpadovej spoločnosti Kosit pre Korzár porozprávali, čo sa im na práci závozníka, zametača páči a prečo si ju pochvaľujú viac ako predošlé zamestnania.
„Ľudia sú rozmaznaní. Do debny hádžu aj celý chlieb, veľké kusy mäsa... Z debny sme vyberali už aj chladničku a veľkú rohovú lavicu. Najhoršie sú veľké kartónové krabice, ktoré by mali byť zložené natenko,“ hovoria závozníci o tom, čo zažívajú každý deň.
V rozhovore sa dočítate:
- Ako prebieha konkurz na smetiara,
- či touto prácou možno dobre zarobiť,
- ako ľudia reagujú na vysypávanie kontajnerov o šiestej ráno,
- čo je na práci smetiara najťažšie,
- prečo si nehľadajú inú prácu.
Pozerali ste obdivne na smetiarske autá, keď ste boli malí? Tak, ako dnes hypnotizovane stoja deti a sledujú, ako sa vysypávajú debny?
Miroslav: Pozerali sme ako malí cez okno na smetiarov a obdivovali sme to. Každý chcel byť smetiarom ako decko. Len ja som chcel byť potom právnikom (smiech). Štyri mesiace mi chýbali do inžiniera. Potom som robil inde a teraz som tu.
Ako dlho robíte v Kosite?
Miroslav: Šesť rokov som tu závozník, zametač. Prišiel som sem, keď skrachovala firma, pre ktorú som predtým robil. A dačo bolo treba robiť.
Produkcia kompostu v Košiciach výrazne vzrastie, mesto potrebuje viac ako tri milióny eur Čítajte Prečo ste si vybrali práve túto prácu?
Miroslav: Hľadali ľudí. Tak som si podal prihlášku na konkurz a čakal som, či ma zavolajú.
Na prácu smetiara je konkurz?
Miroslav: Áno, pozerali, či nie sme úplní dementi, či máme niečo v hlave. Či budeme vedieť ovládať obsluhu vozidla a či si zapamätáme rajón. Nie je to práca pre každého.
Zoltán: Aj ja som sem prišiel, lebo skrachovala firma. Tu sa mám dobre, tak som tu zostal.
Vyhovuje vám táto práca?
Zoltán: Áno, jasné. Sme vonku, zafajčím si, kedy chcem. Robil som v iných firmách, a to bolo týranie. To sa nedá porovnať.
Miroslav: Nie sme na povel, nikto nad nami nestojí, nerozkazuje nám. Ideme svojím tempom. Stále robíme my traja so šoférom spolu, sme dobrá partia, aj sa nasmejeme. Nikdy sme sa nepohádali.
Stop potkanom, zápachu, vandalom. V Košiciach začínajú stavať polopodzemné kontajneroviská Čítajte Takže si ani nehľadáte inú prácu?
Zoltán: Nie, vôbec.
Vaše povolanie je veľmi potrebné. Keby vás nebolo...
Miroslav: Stačili by dve vynechané zmeny a Košice zahynú. Ľudia sa tešia, keď nás vidia.
Zoltán: Tešia sa, že bude čisto.
Miroslav: S ľuďmi nemáme problém.
Ani keď začínate o šiestej ráno a zobudíte ich tým hlukom?
Miroslav: Ani vtedy nie.
Zoltán: Ľudia sú radi, keď prídeme. Veď sme len chvíľku na každom stanovišti. Ešte nám nikto nevynadal, že sme ho zobudili.
Je pravda, čo sa hovorí, že človek sa dá spoznať podľa obsahu kontajnera?
Miroslav: Je to pravda. Ľudia vyhadzujú veľmi veľa jedla. Sú rozmaznaní.
Takže sa vlastne máme dobre, keď si môžeme dovoliť toľko vyhadzovať...
Miroslav: Určite sa majú dobre, keď vyhadzujú celý chlieb aj veľké kusy mäsa. My sme mali mäso len v nedeľu a všetko sme museli zjesť.
Zoltán: Určite sme toľko nevyhadzovali, ani teraz nevyhadzujeme. Ťažká doba je. Veď čo dnes kúpite v obchode za desať eur?
Dá sa v tejto práci aj zarobiť?
Miroslav: Keď robíte aj nadčasy, tak áno.
Aká je vlastne každodenná náplň vašej práce?
Miroslav: Vypratávame stanovištia s komunálnym odpadom – čierne debny, vysypávame debny, zametáme okolo kontajnerov, aby tam nič neostalo. Vyberáme aj podzemné kontajnery s hydraulickou rukou. Raz za čas debny aj umývame s takou umývačkou, čo je vnútri zberného auta.
Začal sa hon na neplatičov za odpad. Udávajú susedia, poslanci i správcovia Čítajte Beriete aj odpady, ktoré sú uložené okolo mreží kontajneroviska?
Miroslav: A čo by sme ich tam nechali, keď už sú tam? Berieme ich, už keď sme tam.
Čo je na tejto práci najhoršie?
Miroslav: Počasie. Ale máme pršiplášte.
Je ešte aj dnes smetiarska práca špinavá, alebo sa vďaka technológiám už tak nezašpiníte?
Miroslav: Zašpiníme sa, ale je to už určite čistejšia práca, ako bola.
Zoltán: Vrchné oblečenie je firemné, to nechávame firme, oni to vyperú a dajú nám zase čisté. Každý má oblečenie so svojím vyšitým menom. Aj topánky s oceľovou špičkou máme z firmy.
Naštve vás niekedy, čo všetko ľudia hádžu do kontajnerov?
Miroslav: Joj, každý deň. Ľudia tam dajú aj chladničku, dosky, veľké skrinky, mrazničky... Dnes sme napríklad vybrali z kontajnera starú rohovú lavicu.
Našli ste tam niekedy aj niečo živé?
Zoltán: Mne sa to raz stalo. Dával som hore nádobu a keď sa dvihla a naklonila, vyskočil z nej potkan a hneď mne na plece. Rovno som išiel na firmu osprchovať sa a prezliecť (smiech).
S akým odpadom v kontajneri sú najväčšie starosti?
Miroslav: Keď tam niekto hodí jednu veľkú kartónovú krabicu a zaplní tým pol debny. Vtedy hádžu ostatní odpad mimo kontajnera a my to musíme zbierať po zemi. Keby tú krabicu zložil na tenko, všetko sa vojde do kontajnera.
Zoltán: Potkany aj mačky potom roztrhajú vrecia na zemi, roznosia to všade naokolo. Niekedy to aj iní ľudia rozťahajú.
V Prešove v rámci jesenného upratovania rozmiestnia 125 veľkoobjemových kontajnerov Čítajte Robíte tu len pár rokov, čiže si nepamätáte časy, keď sa debny dvíhali do zberných áut ručne?
Miroslav: To bolo veľmi dávno, ešte za TSMK (Technické služby mesta Košice, pozn. red.), keď sa to tak robilo. Debny teraz nedvíhame vôbec. Keď sa stroj zasekne, ideme do firmy dať to opraviť do dielne. Predtým sa používali aj plechové kontajnery, posledné z nich sme mali ešte pred mesiacom. Ťažko sa s nimi robilo, to boli veľké komunistické nádoby, prázdna debna vážila sto kíl.
Aký rajón máte?
Miroslav: Asi polovicu Starého Mesta. Potom Jazero a podniky v Barci.
Ako často chodíte na každé kontajnerovisko?
Miroslav: Každý druhý deň, v pondelok, stredu a piatok. Kontajnery sú stále plné. O štvrtej ráno vstávam, aby sme o šiestej ráno už vychádzali z firmy.
Zoltán: Ja som z Čakanoviec, tiež vstávam o štvrtej, aby som bol o šiestej v práci. Dochádzam so šoférom, lebo aj šofér je stade. Večer končíme o 18.00. Ale na ďalší deň máme voľno.
Hnevajú vás niekedy vodiči, ktorí zle zaparkujú okolo kontajneroviska?
Zoltán: To sa niekde stáva každý deň. Buď si nájdeme miestečko, aby sme vytiahli debnu, alebo nahlásime stanovište, ktoré sa nedalo vysypať a príde tam lietačka.
Miroslav: To je také malé auto, ktoré vysype tie debny, ktoré boli zapísané, že sa nedali vysypať.
Koľko kontajnerovísk stihnete vyprázdniť za jeden deň?
Miroslav: Tristo debien, plus podzemné kontajnery a firmy. Tak dva- alebo trikrát za zmenu ideme vysypať auto, keď sa naplní.
Vozíte sa niekedy aj na zadnej plošinke zberného auta?
Miroslav: Áno.
Je ťažké na ňu naskočiť za jazdy?
Miroslav: To neviem, nastupujeme stále, len keď auto stojí.
Čo najzvláštnejšie ste našli v debne? Možno aj niečo vzácne...
Miroslav: Nič tam nehľadáme, ani nevyberáme. Ale raz som hore na debne našiel pekne v krabičke zabalené nové hodinky. Dal som to niekomu ako darček v šatni.
Zháňate stále nových kolegov, alebo je vás závozníkov v Košiciach dosť?
Zoltán: Stále niekto príde a niekto odíde.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
