KOŠICE. Keď spoločnosť Volvo Car Slovakia vlani pri Valalikoch kúpila územie vo veľkosti 375 futbalových ihrísk na výstavbu nového závodu, nešlo len o holé polia. Stala sa aj majiteľom historickej budovy rádiotelegrafickej vysielacej stanice.
Novoklasicistická dvojpodlažná budova českého architekta Bohumíra Kozáka vyčnieva nielen svojou osamelosťou v poli, ale hlavne svojím na košické pomery netradičným dizajnom.
Jej historický význam spočíva v tom, že sa v nej uskutočnili prvé rozhlasové pokusy na Slovensku. Budova bola postavená pre potreby pošty, no prešla si aj rozhlasovým vysielaním a skúšaním zemiakov a obilnín.
Volvo je pri zmienke o rádiostanici rozpačité.
„Volvo Car Košice neplánuje zbúranie bývalej Skúšobnej stanice Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho. Momentálne sa sústreďujeme na údržbu budovy a o jej budúcom využití bude rozhodnuté neskôr," uviedol pre TASR hovorca Volvo Car Košice Martin Seman.
Roky odsúhlasený návrh
Pracovníka Krajského pamiatkového úradu v Košiciach Juraja Gembického informácia o zachovaní budovy potešila.
„To som si vydýchol, je to dobrá správa. V komisii pamätihodností mesta Košice sme ešte v roku 2014 odsúhlasili návrhy architektky Adriany Priatkovej z Fakulty umení Technickej univerzity v Košiciach na zaradenie medzi pamätihodnosti mesta aj tejto budovy rádiostanice v Haniske. Návrhy čakajú na schválenie mestským zastupiteľstvom, nevieme, kedy to bude.“
Všeobecne záväzné nariadenie o zozname a evidencii pamätihodností mesta uvádza, že spracovanie a predloženie návrhu na rokovanie mestského zastupiteľstva zabezpečuje správca pamätihodností.
Dorovnávanie platov s Volkswagenom Volvo nepotvrdilo, hromadné nábory začnú na budúci rok Čítajte Pamätihodností je v meste šesť
Vlani bolo schválených prvých šesť pamätihodností mesta, a to sú budova Magistrátu mesta Košice, kino Družba, renesančný stĺp v Ťahanovciach, stredoveký zmierovací kríž v Ťahanovciach, historický evanjelický cintorín na Žriedlovej ulici a tradičné ručné zvonenie na zvony a funkcia zvonárov v Košiciach.
„Niektoré mestá už majú desiatky aj stovky takýchto objektov,“ dodáva Gembický.
Hovorca magistrátu Dušan Tokarčík pripomenul, že zaradenie návrhov do zoznamu pamätihodností mesta by malo zlepšiť možnosti čerpania finančných prostriedkov na ich revitalizáciu z grantových schém, dotačných programov a eurofondov.
Zoznam košických pamätihodností sa rozšíril, pribudli kríž, stĺp aj zvonenie Čítajte Podľa všeobecne záväzného nariadenia má mesto utvárať podmienky potrebné na zachovanie, ochranu, obnovu a využívanie pamätihodností na svojom území.
Budova rádiostanice z čias prvej republiky nie je národnou kultúrnou pamiatkou.
Kým evidencia národných kultúrnych pamiatok spadá do kompetencie Pamiatkového úradu Slovenskej republiky, evidenciu pamätihodností zabezpečuje mesto.
Pamätihodnosti majú spravidla lokálny význam a (morálnym) garantom ich ochrany je obec. Pamätihodnosti sú však pre daný región výnimočné, majú trvalé hodnoty a ich význam je nezanedbateľný.
Hlavne nezatepľovať
Adriana Priatková považuje budovu rádiostanice za veľmi zaujímavú.
„Je výnimočná dizajnom v kontexte doby a miesta, kde bola postavená, a rozhodne by sa mala v čo najväčšom množstve detailov aj celku zachovať. Podľa možností ju treba repasovať, konzervovať, dopĺňať iba v pôvodných materiáloch a rozhodne nezatepľovať. Jej autorom je skvelý pražský architekt Bohumír Kozák, ktorý je aj autorom projektu našej úžasnej hlavnej pošty na Poštovej ulici a Rádiožurnálu, ktoré boli postavené o niečo neskôr. Budova pošty prešla obnovou pod dozorom skvelých košických pamiatkarov, najmä Zuzany Labudovej.“
Najviac navštevovanú pamiatku Košíc vynovujú. Vznikla za prvej republiky Čítajte Ucelený komplex budov Poštového a telegrafného úradu a riaditeľstva Rádiožurnálu v Košiciach bol vďaka tomuto osvietenému investorovi a predstaviteľovi avantgardy prvou verejnou stavbou na Slovensku úplne zbavenou historizmu.
Poštová budova sa považuje za prvú verejnú stavbu na Slovensku, ktorá bola postavená v modernom duchu.
Bohumír Kozák (1885 - 1978)
Bohumír Kozák, rodák z Velké Lhoty u Dačic, bol český architekt, predstaviteľ funkcionalizmu, teoretik architektúry, výborný kresliar, autor kníh, milovník historickej Prahy a ochranca pamiatok. Jeho nezmazateľný rukopis nesú desiatky budov vo vtedajšom Československu. Z pražských realizácií sú to napríklad Thomayerova nemocnica či pražské paláce Avion s kaviarňou Luxor na Václavskom námestí.
Medzi jeho diela patria aj študentské internáty Budeč a Dejvice, palác Příkopy a bývalé kino Sevastopol, českobratrský kostol na námestí Před bateriemi v Střešoviciach, ďalej v Libni a predovšetkým v pražskej časti Nusle.
Je tiež autorom kostola Českobratrské cirkvi evanjelické v Poličke, fary evanjelického zboru v Poděbradoch, hospodárskej školy v Čáslavi a banky v Kolíne.
Po druhej svetovej vojne viedol ateliér v Štátnom ústave pre projektovanie hlavného mesta Prahy.
Mal to byť hlas východu
Budova poštového rádiotelegrafického vysielača bola postavená pri obci Haniska v roku 1922. Jej autor Bohumír Kozák ju projektoval ešte v povojnovom novoklasicizme.
Pražská spoločnosť Radiojournal spolu so začiatkom rozhlasového vysielania v Bratislave pristúpila k budovaniu svojej druhej slovenskej pobočky, ktorá mala byť na východe Slovenska.
V Košiciach žili činorodí ľudia, ktorí nielenže čakali, kedy z rádioprijímača zaznie nejaký hlas, ale ktorí sami chceli poslať vlastné posolstvo do sveta prostredníctvom rozhlasových vĺn.
Zrodil sa tam aj fenomén svojej doby. Ma-ra-tóóón spojil zdanlivo nesúrodú dvojicu Čítajte Vianočné vysielacie pokusy
Košickí poštoví technici v predvečer Vianoc 1925 uspôsobili potrebám rádiofónie poštový rádiotelegrafický vysielač pri dedine Haniska a spolu s priateľmi z radov košickej inteligencie podnikli vôbec prvé rozhlasové pokusy na Slovensku.
Historickú udalosť pripomína pamätná tabuľa na priečelí budovy osadená v roku 2015 pri príležitosti jej 90. výročia.
Pre nedodržanie pracovného času skončilo pätnásť košických pekárov pred súdom Čítajte V nasledujúcom roku 1926 svoje experimenty ešte dvakrát zopakovali. Ich vytrvalé naliehanie napokon priviedlo vedenie Radiojournalu k tomu, že prekonalo obavy, či sú Košičania pripravení, a súhlasilo s otvorením rozhlasovej činnosti.
Pravidelné rozhlasové vysielanie z Košíc sa napokon začalo z domčeka na rohu Poštovej a Hradbovej ulice, a to vo Veľkonočnú nedeľu 17. apríla 1927.
Napriek naliehaniu poslucháčov prvotný trojhodinový program nebolo možné rozširovať - rádiotelegrafický vysielač v Haniske totiž musel slúžiť predovšetkým potrebám pošty.
Testovanie zemiakov
Do prípravy areálu na výstavbu fabriky na výrobu elektrických automobilov slúžila budova ako testovacia stanica Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho.
Podľa agrorezortu mala výnimočné postavenie, keďže bola na Slovensku jediným miestom, kde sa vykonávala komplexná diagnostika vírusov a karanténnych baktérií zemiakov v rámci uznávania sadbových zemiakov.
Ako zistím kvalitu zemiakov? Majú byť mäkké, bez klíčkov? Odborník radí domácu produkciu Čítajte Na skúšobnej stanici sa vykonávalo aj skúšanie biologickej účinnosti prípravkov na ochranu rastlín na obilninách, kukurici, slnečnici a repke olejke.
Od roku 1977 tam bol umiestnený aj stacionárny hnojársky pokus, kde sa sledovali dlhodobé účinky jednotlivých agrotechnických opatrení na pôdne prostredie.
Bývalú skúšobnú stanicu nahradí nová v neďalekej obci Belža.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
