KOŠICE. Aj keď sú nástupištia autobusovej stanice v Košiciach doslova obsypané holubím trusom už desaťročia, jej žalostný stav prekvapí každého, kto na ňu zavíta po prvýkrát či po dlhšom čase.
Najviac exkrementov možno nájsť pri prvých nástupištiach, na ktoré paradoxne prichádzajú aj cestujúci aj z Budapešti, Hamburgu, Londýna či Ríma. V tom prípade sú zašpinené lavičky ich prvým kontaktom s druhým najväčším mestom na Slovensku.
Okrem trusu znechucujú cestujúcich aj odpadky, neidentifikovateľné rozliate tekutiny, lepkavé povrchy, zošúchané farby lavičiek či špinavé cestovné poriadky.

Spoločnosť eurobus na kritiku cestujúcich reagovala prísľubom plánovanej rekonštrukcie nástupíšť a výberom nového dodávateľa upratovacej služby.
Vyhnať holuby zo stanice však nemusí byť podľa zoológa jednoduchá a rýchla záležitosť.
Chcelo by to iné koše
Zoológ Peter Krišovský z prírodovedného odboru Východoslovenského múzea v Košiciach, ktorý sa špecializuje na vtáctvo, bol tiež šokovaný.
„Akurát včera som bol na autobusovej stanici a myslel som si, že som sa vrátil do minulého storočia. Ale problém nie je len v holuboch,“ vysvetľuje.
Tvrdí, že podobné ťažkosti v mestách možno vyriešiť. „Ale nie tak, že sa budeme zaoberať dôsledkami, teda upratať ich trus. Musíme riešiť príčinu vzniku problému.“
Kritická podľa zoológa nie je len autobusová stanica, ale všetky otvorené smetné koše a kontajneroviská v meste, kde sa združuje najviac holubov.
„Na stanici sú koše otvorené, čo láka nielen holuby, ale aj havrany a kavky. Pri rekonštrukcii by preto kompetentní mali myslieť na taký dizajn košov, ktorý nedovolí zvieratám vyberať si odtiaľ potravu,“ pomenúva najpálčivejší problém.
Pri nástupištiach sú aj mláky, kde sa vtáky môžu napiť a železné trámy nad hlavami ľudí, kde si vtáky posedia. „Je to zároveň miesto, kde chodí veľa ľudí, takže sú tam holuby chránené pred prirodzenými predátormi ako sú mačky, líšky a dravce.“
Ani papierik s omrvinkami
Ostne na trámoch to podľa odborníka nevyriešia, lebo medzi nimi sa hromadí špina. „Keď ostane medzi ostňami zakliesnený uhynutý holub, kto ho odtiaľ pôjde vyberať?“ pýta sa Krišovský.
Holuby sa na košickej stanici majú dobre aj preto, že sa stále nájdu ľudia, ktorí ich vedome či nevedome prikrmujú.
„Stačí, ak niekto vyhodí papier z pečiva s omrvinkami. Už to je lákadlom pre holuby. Mala by tam byť častejšie aj polícia, ktorá by upozorňovala ľudí, aby nevyhadzovali odpadky na zem. Musíme si aj vychovať ľudí, aby si uvedomili, že to, čo robia, má svoje dôsledky,“ vysvetľuje Krišovský.

Holub skalný aj hrivnák
Odchytiť a premiestniť holuby inam nie je také jednoduché, ako by sa zdalo.
„Všelijaké fľakaté holuby sú kríženým mixom, tie nie sú zákonom chránené. Tie, ktoré majú krásnu lesklú zelenú škvrnu na krku a majú len dva tmavé pásy na šedom pozadí, sú potomkovia holuba skalného, ktorý žil kedysi vo voľnej prírode na skalách. Ani tie nie sú chránené.“
Zákonom chránený z holubov v mestách u nás je len holub hrivnák, ktorý je svetlošedý a má biely golierik na krku. Jeho spoločenská hodnota je 600 eur.
Ani obyčajného holuba však nemôže majiteľ budovy odchytiť či zastreliť. „O tom rozhoduje štátna veterinárna správa. Zabiť holuba je trestné, aj keď nie je zákonom chránený.“
Na Slovensku žije vo voľnej prírode 370 vtáčích druhov, z toho 217 druhov u nás aj hniezdi. Všetky sú zákonom chránené, okrem mestského holuba.
Holuby sa môžu v meste javiť ako premnožené, ale zoológ tvrdí, že to nie je celkom tak. „Príroda si to reguluje sama nejakou zmenou prostredia, ktorá ich stavy utlmí. V zime ich počet rapídne klesne. Buď zamrznú alebo si skrátka nenájdu dosť potravy.“
Odchyt a likvidáciu zvierat, teda aj holubov, môže robiť len špeciálna firma s povolením.

Vajíčka vymieňa za plastové
Problémom podľa zoológa je aj to, že je v meste veľké množstvo holubích hniezd na stavbách, ktoré nikto nekontroluje.
„Pod podchodmi, v rôznych výklenkoch súkromných firiem, na otvorených povalách, v technických budovách, v opustených bytoch a budovách atď.“
Holuby nie sú hlúpe, nezahniezdia tam, kde je častý pohyb a blízky prístup ľudí. „Keď budete pravidelne chodiť na balkón a vešať tam bielizeň, holub tam nepríde.“
Ak by mesto chcelo plošne znížiť stavy holubov, musí ich najprv odchytiť, označiť a zistiť ich počet. „V zahraničí sa to robí tak, že samospráva postaví oficiálne holubníky pre holuby a pracuje s nimi človek, ktorý holubom rozumie. Ich vajíčka v holubníku vymieňa za plastové, čím reguluje ich počet.“
Za najhumánnejší spôsob odstránenia holubov z nežiaducej lokality považuje odborník ich odchyt a vypustenie vo voľnej prírode. „Môžu a nemusia sa vrátiť späť alebo budú medzitým korisťou nejakého prirodzeného predátora, ktorý ich uloví. Príroda si s nimi poradí sama.“

Atrapy ľahko prekuknú
Zoológ krúti hlavou nad plastovými havranmi a sokolmi na zábradliach balkónov, ktoré majú odplašiť živé vtáky.
„Holuby si na ne rýchlo zvyknú a potom sú už tieto atrapy neúčinné. Vtákom môžu prekážať napríklad ultrazvukové plašičky, ale aj psy a mačky sú z toho potom nervózne, preto je ich použitie sporné.“
Na trhu sa dajú kúpiť aj zvukové plašičky holubov, ktoré vydávajú zvuky ako pískanie sokola či čajok. „Na to by sa určite sťažovali susedia, lebo tento hlasný zvuk sa nedá počúvať celý deň,“ vymenúva Peter Krišovský spôsoby odradenia holubov, ktoré by osobne neskúšal.
K holubom a ich trusu sa neodporúča približovať sa. „Aj keď živý holub priamo neprenáša na človeka choroby, jeho trus môže byť zdravotný problém,“ vraví Krišovský.
Zdroj baktérií, plesní aj parazitov
Jaroslav Kanát z firmy CleaneRS, ktorá sa špecializuje na čistenie stavieb od holubov potvrdzuje, že vyčistiť holubí trus nie je také jednoduché.
„Treba mať špeciálne povolenie na manipuláciu s nebezpečným odpadom, lebo holubí trus je nebezpečný odpad a likviduje sa v spaľovni. Auto schválené, špeciálne povolenie na odchyt holubov...“
Holubí trus dokáže rozožrať aj stavebný materiál, no nebezpečný je hlavne pre ľudí. Nemali by sa ho dotýkať holými rukami, pretože je zdrojom baktérií, plesní, parazitov a širokého spektra alergénov.
Holubí trus je aj hostiteľom roztočov, ako napríklad klieštikovec kurí a kliešťovec holubí, ktoré prenášajú vírus kliešťovej encefalitídy či prvkov, ktoré šíria trichomonády a toxoplazmózu.
Pravidelný kontakt s holubmi môže viesť k vzniku respiračných ochorení a astmy. „Nebezpečné je hlavne, keď sa holuby usadia nad klimatizačnými jednotkami, potom do nich špinia a ľuďom to ide všetko vzduchom do bytov,“ vraví Jaroslav Kanát.
Aj keď od holubov čistia povaly, balkóny, mestské budovy aj pamiatky už dlhé roky, z autobusovej stanice v Košiciach ich ešte nikto neoslovil.

Pamiatky chránia neviditeľne
Každý objekt je špecifický a vyžaduje si iné riešenie. „Či už sú to gély proti holubom, hroty, sieťovanie, elektrické pásy alebo plašenie pomocou sokoliarskeho dravca. Keď ide o kultúrne pamiatky napríklad, tam sa musia vyjadriť aj pamiatkari. Na kultúrnych pamiatkach používame väčšinou riešenia, ktoré sú málo viditeľné, aby nezasahovali do vzhľadu budovy. Takže buď gély alebo elektrické pásy,“ hovorí Kanát. Samozrejmosťou je následná dezinfekcia vyčisteného priestoru.
Kanát pripomína, že aj keď bežné holuby nie sú chránené, nemôžu byť ani zneškodnené napríklad odstrelom. „To by bolo týranie zvierat. Môžu sa však presunúť. Alebo dostanú jemný šok elektrickým pásom a radšej sa samy presunú inde,“ vysvetľuje Kanát.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári