KOŠICE. Päť nových pavilónov a takmer 500 podzemných parkovacích miest. Areál Technickej univerzity v Košiciach sa môže výrazne zmeniť. Škola totiž plánuje investíciu za viac ako 23 miliónov eur.
Stavať by sa malo začať už tento mesiac, vyplýva to zo zámeru, ktorý univerzita predložila na posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA).
Univerzitný areál sa nachádza v mestskej časti Sever, ohraničený je ulicami Letná - Boženy Němcovej – Vysokoškolská, vo vnútri sa nachádza Komenského park.
Chcú modernizovať
Plánom je vytvorenie Centra zelených a digitálnych technológií zameraného na informačno-komunikačné technológie. V parku sú situované najstaršie objekty areálu, dva z nich zbúrajú.
Polyfunkčný objekt dosiahne podlahovú plochu s výmerou viac ako 42 000 štvorcových metrov. Postavený bude z kombinácie betónových a drevených konštrukcií. Slúžiť má aj pre potreby novovzniknutej fakulty.
Päť vzájomne prepojených pavilónov by malo mať päť nadzemných podlaží. Súčasťou zámeru sú aj podzemné parkovacie domy s kapacitou 494 miest a so strechou využívanou ako park.

„Vstupy do jednotlivých pavilónov vytvárajú živé námestie, vjazdy do dvojpodlažného parkingu, priamo nadväzujúce na Vysokoškolskú ulicu, umožňujú vytesniť prevádzkovo aj pocitovo automobilovú dopravu na okraj riešeného územia a tak vytvoriť z budovy a jej okolia jednotnú 'zelenú' zónu," uvádza univerzita v zámere.
Konštatuje, že účelom stavby je modernizácia existujúceho areálu.
„Koncepcia začlenenia centra do existujúcej zástavby areálu TUKE je založená na princípe vytvorenia otvoreného, živého urbárneho priestoru s množstvom revitalizovanej zelene, vylúčením automobilovej dopravy a parkovania, ktoré sa presunie do podzemia budovy,“ uvádza zverejnený materiál.
Škola si od nového centra sľubuje kvalitatívne oveľa vyšší stupeň vzdelávania.
„Dôvodom realizácie tejto novostavby je potreba vytvorenia optimálnych podmienok pre vrcholovú vedu a výskum, jej spojenie s praxou a vzdelávaním a zabezpečením adekvátneho sociálneho zázemia tak pre vedcov a výskumníkov, ako aj pre študentov."
S ukončením výstavby sa ráta o tri roky.
Aktivista vidí zelený paradox
Univerzitný areál je verejnosti prístupný a možno ním prejsť. V materiáli predloženom na EIA sa uvádza, že je v ňom množstvo hodnotnej zelene, prevažuje lipa, javor, javorovec a nemalé zastúpenie má smrek.
Kvôli výstavbe žiada univerzita o vydanie súhlasu na výrub stromov a kríkov v lokalite Park Komenského. Spolok pre skrášľovanie Košíc sa prihlásil ako účastník výrubového konania.

Ladislav Rovinský hovorí o paradoxe. „V parku kvôli Centru zelených a digitálnych technológií chcú vyrúbať 77 stromov a 302 metrov štvorcových krovitých porastov. Je to veľká strata pre životné prostredie. Sme zvedaví, kde vysadia stovky stromov náhradnej výsadby.“
Otázka podľa neho znie, či univerzita nemohla nájsť pre novú budovu iné miesto.

Projektová dokumentácia pre územné rozhodnutie bola už na stole mestskej časti Sever. Členovia komisie rozvoja a životného prostredia ju pred niekoľkými dňami odobrili bez výhrad.
Predseda komisie Martin Pavlov (nezávislý) si myslí, že ide o veľký zásah, ale na druhej strane areál skvalitní.
„Členovia hovorili aj o tom, že bude príťažlivejší pre študentov, keďže škole ich počet dlhodobo klesá. Oceňovali, že jedno parkovisko pred Technicomom zmizne a parkovanie bude v podzemí, ale aj zrekonštruovanie cesty na Vysokoškolskej ulici.“
Výrub stromov je podľa Pavlova daňou za rozvoj v lokalite. „Výrub je celkom slušný a tiež sa na to pozerám, že je to škoda. Ako absolvent techniky však viem, ako vyzerali niektoré priestory už pred 10-15 rokmi.“

Rozbúraný pôvodný urbanizmus
Odborníčky z košickej organizácie Spolka, ktorá združuje architektúru a sociológiu pri tvorbe miest, cítia znepokojenie nad nediskutovanou vysokou investíciou do modernizácie budovy.
Kampus navštevovali ako študentky. Vravia, že nevidia do vnútorných štruktúr univerzity a nedokážu posúdiť relevanciu takej veľkej investície, no vedia zhodnotiť jej architektonickú kvalitu a proces jej uskutočnenia.
„Významnou kvalitou kampusu sú parkové plochy a osová urbanistická kompozícia. Návrh rozbúrava pôvodný urbanizmus kampusu, ktorý je definovaný najmä zástavbou z roku 1938, kedy sa v Košiciach konala Jubilejná dvadsiata Výstava východu a značne celú plochu kampusu zahusťuje,“ hodnotí Viktória Mravčáková.

Nová budova síce vytvára osový priehľad v mieste bývalej osi kampusu, avšak napríklad budova Fakulty baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií prichádza podľa Mravčákovej o svoj predpriestor.
„Z parkových plôch sa stávajú akési zvláštne ulice s rôznymi fragmentovanými kúskami zelene. Nehovoriac o stavbách búraných, ktoré majú taktiež svoju históriu spätú s minulosťou kampusu, a ku ktorým sa návrh nijako nevyjadruje a neintegruje ich do seba.“
Súťaž ako štandard
Výraznej investícii tiež vyčítajú, že sa deje bez širšej účasti odbornej, ale aj širokej verejnosti – mimo klasických možností pripomienkovania, akými je napríklad EIA.
Pripomínajú, že participácia pri takto zásadných projektoch je dôležitá – a to smerom dovnútra univerzity, aj navonok.
„Je dnes už dobrým zvykom nechať prejsť tak zásadné verejné investície verejnou súťažou s odbornou porotou a priniesť tak škálu prístupov k takto komplikovanej téme, akou je premena historického kampusu.“
Mravčáková za Spolku dodáva, že by mal prejsť aspoň interný proces a zapojenie architektov či historikov architektúry, ktorí na univerzite pôsobia. Súčasťou univerzity je totiž aj fakulta umení, kde sa študuje aj architektúra.
„Malo by byť samozrejmé, že teda pôjde univerzita príkladom smerom k inovatívnemu, udržateľnému a inkluzívnemu staviteľstvu.“

O cene hovorí ako o prinízkej
Člen Iniciatívy za modernú architektúru Peter Beňo si nie je vedomý, že existuje urbanistická koncepcia celého areálu. „Ak neexistuje, považujem to za chybu. Bez nej sa ťažko hľadá odôvodnenie pre umiestnenie dôležitej stavby.“
Kritizuje výrub, areál má podľa neho stavebné rezervy aj na miestach, kde by k radikálnemu výrubu nemuselo prísť.
„To, čo bolo predložené a verejnosť má možnosť vidieť v konaní EIA, z toho nie je vidno jasný zámer realizovateľnosti v zmysle, že napríklad do piatich rokov chcú získať x študentov a vedia zaplniť nové priestory.“
Upozorňuje, že ak má byť podlažná plocha približne 43-tisíc metrov štvorcových, výška investície 23 miliónov eur je podľa neho nereálna, prinízka.

Kritika zamestnancov
Korzáru sa ozvali zamestnanci univerzity, ktorí vidia v zámere viacero problémov. „Počet študentov TUKE za posledných 15 rokov výrazne klesol, minimálne o 30 percent, počet zamestnancov asi o desať percent. Pritom sa za ten čas postavili nové budovy: Technicom a knižnica,“ tvrdia.
Dlhoročná zamestnankyňa školy vraví, že zámer nie je dostatočne vysvetlený.
„Chýbajú informácie o biznis modeli, každá investícia prinesie ďalšie náklady na prevádzku budovy. Predpokladáme, že sa tam presunie časť zamestnancov, ktorí sú na TUKE, a obávame sa, či sa pre výstavbu neprestane investovať do starých priestorov, ktoré potrebujú rekonštrukciu. Máme tiež viacero plôch, kde by bola výstavba vhodnejšia.“

Hovoria aj o narušení pôvodného verejného priestoru. „Je to najkrajšia časť kampusu s najkrajšími stromami a námestíčkom pred budovou z československej výstavy. Nie je vôbec jasné, prečo je na zástavbu určená práve táto zelená plocha, ktorá má byť nenávratne zničená.“
Zamestnanci kritizujú chýbajúcu participáciu. „Prekáža nám, že sa k návrhu nemali možnosť vyjadriť študenti ani zamestnanci i fakt, že tam nebola verejná súťaž na architektonický návrh. Navyše pripomienkovanie EIA bolo v auguste, keď tu nik nebol a nevedeli sme o tom.“
Jeden kampus v Košiciach stopli
Študenti, s ktorými sme sa v areáli rozprávali, novú investíciu vítajú. „Bude to konečne modernejšie, možno trochu ako kampusy bežne v zahraničí. Niektoré hodiny máme naozaj v hrozných priestoroch. Nový areál by bol určite atraktívnejší aj pre nových študentov."
Vedenie školy na otázky Korzára nereagovalo. Neodpovedalo, z akých prostriedkov bude zabezpečené financovanie, nekomentovalo ani kritiku voči zámeru.
S novým kampusom sa nedávno rátalo aj pri internátoch na Medickej ulici, ktorý patrí Univerzite P. J. Šafárika. Areál mal vyzerať podobne ako Masarykova univerzita v Brne. Ambiciózny plán však stopli náklady odhadované na 450 miliónov eur.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári