KOŠICE. Neďaleko centrálneho kríža na verejnom cintoríne v Košiciach je vyvesená pomerne nová smerová tabuľka. Návštevníkov odkazuje na židovský cintorín. Vznikol v roku 1889. Židia vtedy dostali parcely od mesta. Cintorín dodnes spravuje Židovská náboženská obec Košice.
Od centrálneho kríža je židovský cintorín vzdialený asi 200 metrov. Dostanete sa tam popri starších pomníkoch a hrobkách. Je oplotený, ale verejnosti prístupný. Ide o druhý najstarší a zároveň najväčší zachovaný židovský cintorín v Košiciach a dodnes na území mesta aj jediný funkčný.

Predtým, ako tam začali pochovávať, využívala židovská komunita starý židovský cintorín na Tatranskej ulici. Jeho kapacita na tie časy stačila, lebo v Košiciach, ktoré boli kráľovským mestom, mohli Židia bývať len od roku 1843. Dovtedy mali výnimku na bývanie iba poštár, ten žil v meste už v roku 1700, a razič mincí.
Z pôvodného židovského cintorína na Tatranskej ulici ostalo málo, no stále je to pietne miesto. Dnes je oplotený a uzamknutý.
Židovský cintorín na Rastislavovej ulici rozdeľuje múr na neologickú a ortodoxnú časť. Odpočíva tam asi 4 000 mŕtvych. V ortodoxnej časti sú umiestnené hrobky významných rabínov a učencov.

Mengeleho nedobrovoľný maliar
V neologickej časti je napríklad hrob maliara Ľudovíta Felda, ktorý prežil nacistické vraždenie v Osvienčime. Pred koncom vojny v ňom zachránil život pätnástim deťom.
Ľudovít prestal vo svojich ôsmich rokoch rásť, diagnóza lekárov znela nanosomia pituitaria – hypofyzárne trpaslíctvo. Jeho hypofýza produkovala veľmi málo rastového hormónu.
V roku 1935, už ako zrelý a vyprofilovaný výtvarník, založil súkromnú výtvarnú školu. Počas druhej svetovej vojny v roku 1944 jeho rodinu deportovali do koncentračného tábora v Osvienčime.

On na zozname deportovaných nebol – dievčina, ktorá mená spisovala, vraj bola jeho žiačka, a tak svojho učiteľa zámerne vynechala. Feld sa však prihlásil dobrovoľne, chcel ísť za svojou rodinou.
V koncentračnom tábore vďaka svojmu trpasličiemu vzrastu upútal pozornosť doktora Jozefa Mengeleho. Nacistický anjel smrti ho zaradil do baraku medzi deti, no keď zistil, že ide o nadaného umelca, urobil si z neho svojho osobného kresliča a maliara.
Feld musel v lágri portrétovať nacistických dôstojníkov aj samotného Mengeleho. A tiež ľudí, ktorí mali telesný alebo mentálny hendikep, genetické anomálie, telesné či duševné abnormality. Feld prežil Osvienčim a vrátil sa späť do Košíc.

Svetoznáma herečka
Na košickom židovskom cintoríne odpočíva aj svetoznáma herečka Mária Bárkány, ktorá zomrela v Berlíne, ale jej telo, ako si to sama priala v testamente, previezli do Košíc. Jej hrob je evidovaný ako národná kultúrna pamiatka.
Narodila sa v roku 1852 v Košiciach ako jedna zo šiestich dcér židovského obchodníka Jakuba Bárkánya, ktorý ju v mladom veku poslal do Viedne, aby sa tam vyučila za kníhviazačku či účtovníčku.
Vo Viedni sa však Máriine plány zmenili. Namiesto kníh alebo účtovníctva sa dala na hereckú dráhu, snívajúc o ideáli herečky.

Jej mimoriadne herecké a spevácke nadanie objavili známi herci Carl Laroche a Adolf Sonnenthal, a tak sa začala písať jej hviezdna kariéra.
Pôsobila v divadle Thalia v Hamburgu a v Hoftheatri v Berlíne. Už ako uznávaná herečka s veľkým úspechom absolvovala vystúpenia aj v iných nemeckých či svetových divadlách - v Hannoveri, Drážďanoch, Lipsku, v Budapešti, v Moskve a v Petrohrade, v Rige, ako aj v New Yorku.

Jej meno sa spomínalo vedľa mien svetových herečiek, akými boli Eleonora Duse, Ellen Terry či dokonca legendárna francúzska diva Sarah Bernhardt. Obe herečky sa mohli stretnúť v roku 1882, keď v rovnakom čase vystupovali v Petrohrade. Hrali rovnaké úlohy a Mária Bárkány tam zažila veľký úspech a vrelé prijatie.
Doma v Košiciach vystupovala aj na dobročinných predstaveniach ženského spolku, napríklad v dobovom Schalkházi.

V neogotickom slohu
Súčasťou cintorína je aj dom smútku, označovaný aj ako ceremoniálna hala. Postavili ho v roku 1898 v neogotickom slohu.
Jednoloďová neogotická kaplnka má obdĺžnikový pôdorys. Okenné otvory majú zachované farebné vitráže. „Objekt je v udržiavanom stave, nepretržite využívaný na svoj účel," informuje Židovská náboženská obec Košice na svojej webstránke.
Židovské pohrebisko preskúmala v roku 2019 Európska židovská iniciatíva židovských cintorínov ESJF v rámci projektu Ochrana židovských cintorínov Európy.


Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári