Hanlivo sa o expozícii OTA HUDECA vyjadrila ministerka kultúry Martina Šimkovičová (nominantka SNS). Košičan zastupoval v apríli Slovensko na prestížnom Bienále v Benátkach, ktoré je jednou z najsledovanejších udalostí vo svete umenia. Hudec hovorí, že ministerka si pomýlila umelecké dielo s protestom voči jej krokom vo funkcii.
Umelec, pedagóg a aktivista sa vo svojej tvorbe konzistentne venuje životnému prostrediu. Pracuje so sochou, s objektom, maľbou a videom. Má za sebou projekty, ktoré reagujú na konkrétne miesta napríklad v Portugalsku, na Kapverdoch, v Južnej Kórei, Španielsku či v USA.
Pôsobí na Technickej univerzite v Košiciach, kde na Fakulte umení vedie Ateliér obrazu. Vystúpil na septembrovom proteste na podporu Kultúrneho štrajku. Spoločne s umelkyňou Danielou Krajčovou vedie aj dlhoročný Projekt Karavan, v ktorom dokumentujú život mladých ľudí v rómskych komunitách.
V rozhovore hovorí aj o tom, prečo sa nám v budúcnosti bude žiť ťažšie. Nevieme sa meniť, radšej sa adaptujeme na nové podmienky. „Možno budeme žiť v závere v klimatizovaných uzavretých priestoroch, s obmedzeným prísunom potravín a extrémnymi výkyvmi počasia vonku. “
V uplynulých dňoch maľoval spolu s dvadsiatkou dobrovoľníkov podchod na Kisdyho ulici v Košiciach. Susedia ho vďaka darcovskej výzve opäť premenili na arborétum. To pôvodné zaniklo v lete kvôli zatepleniu bytovky, dnes je však ešte väčšie.
V rozhovore sa dočítate:
- Ako sa prejavuje fascinácia stromami,
- prečo je spoločnosť rezignovaná na tému klimatickej krízy,
- ako môžu efekty dobrého konania vyzerať v praxi,
- prečo Rudolf Huliak nereprezentuje väčšinu obyvateľov,
- čo vlastne kritizovala Šimkovičová v Benátkach,
- a prečo žijeme v systéme postavenom na zisku.
Prečo je ten podchod na Kisdyho ulici dôležitý?
Smeruje do dvora, kde pôsobia aktívni susedia, ktorí začali iniciatívu Poď na dvor a momentálne sú ešte aktívnejší v komunitnej záhrade, ktorá je hneď vedľa. Maľba v podchode reaguje na toto konkrétne miesto, pretože stromy, ktoré sú tam namaľované, sú práve z tohto dvora.
Je aj reakciou na to, že sa tam v minulosti mala vyrúbať vzácna gaštanová aleja, ale iniciatívou susedov sa ju podarilo zachrániť?
Nepriamo. Skôr je to tak, že nebyť iniciatívy, ktorá vznikla, aby zabránila výrubu stromov na Tomášikovej ulici, tak možno by sa komunita aktívnych susedov ani nevytvorila. Aj vďaka tomu maľba existuje. Je to pocta stromom a hľadali sme stromy, ktoré sú nejakým spôsobom aj užitočné. Pre ľudí sú, samozrejme, všetky užitočné, ale niektoré majú priamy úžitok. Je tam lipa, ktorá sa dá oberať a urobiť z nej čaj, a je tam napríklad orech, ktorý na dvore rastie. Chceli sme poukázať na množstvo pozitívnych funkcií, ktoré pre nás stromy majú.
Známa maľba končí pod zateplením. Po rekonštrukcii bytovky by sa mala vrátiť Čítajte Prečo sa vo svojich dielach opakovane venujete stromom?
Nejakým spôsobom to siaha asi až do detstva. Ale zároveň, keď som túto tému otváral pri participatívnych prácach, natrafil som na to, že veľa ľudí má osobnejší vzťah k stromom alebo majú nejaký obľúbený strom, či už v dospelosti alebo ako spomienku na strom. Sú to naši ochrancovia, aj symbolicky, aj veľmi prakticky. Bez nich by sme neprežili.
Maľba sa po zateplení vracia, tentokrát aj na náprotivnej strane. (zdroj: Korzár/Jana Ogurčáková)Vyzvali ste ľudí, aby vám posielali príbehy stromov, máte s niektorými stromami špecifický vzťah?
Mám viac stromov, ku ktorým mám vzťah. Zároveň mám takú fascináciu, keď chodím len tak po ulici, tak stromy sú niečo, čo priťahuje moju pozornosť. Mal som raz projekt, keď som maľoval stromy v Kórei. Každý deň som vyšiel niekde do okolitých ulíc a našiel som si strom, ktorý ma zaujal, a ten som maľoval. Osobnejší vzťah mám k čerešni, ktorú mám na záhrade a na ktorú som ešte ako dieťa liezol a oberal ju.
Kedy ste sa začali venovať vo svojom umení a aktivizme klíme a životnému prostrediu?
Prišlo to prirodzene a postupne. Približne od roku 2016 som začal vnímať výraznejšie problém klimatickej zmeny. Aj verejnosť sa začala viac angažovať, v roku 2018 začali Fridays for Future a paralelne s tým vznikalo viac mojich projektov na tú tému a pokračujú doteraz.
Venujeme sa ako spoločnosť klimatickej kríze dostatočne?
Mám pocit, že teraz žijeme trochu v limbu. Minimálne v mojom najbližšom okolí väčšina ľudí prijala ako realitu, že klíma sa mení a že sme za to ako ľudia zodpovední. No obdobie výrazného aktivizmu vystriedal teraz stav, keď majú niektorí ľudia pocit, že už sme na dobrej ceste. A časť môjho okolia pôsobí zas trochu rezignovane. Určite sa jej nevenujeme v rovnakej intenzite ako okolo roku 2018.
Ak sa rozprávame o tom, že svet sa môže stať časom nehostinným miestom, sme už na veľmi zlej ceste?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
