KOŠICE. Do pondelka 4. novembra má stavebník zabezpečiť odstránenie nepovolených stavebných úprav. Tak rozhodol stavebný úrad mesta v konaní o odstránení čiernej stavby pred remeselným domom na Hrnčiarskej ulici 15 v Košiciach.
Ide o mestskú nehnuteľnosť, ktorú však za zvýhodnených podmienok užíva kováč Vladimír Eperješi (nezávislý), ktorý je miestnym poslancom a vicestarostom Starého Mesta.
Zásielky nepreberal
Eperješi si svojvoľne upravil vstup z Uličky remesiel nadrozmernou kovanou podkovou i ďalšími zásahmi.
Stavebný úrad sa čiernou stavbou začal zaoberať približne pred dvoma rokmi. Eperješiho opakovane vyzval, aby predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie predmetných stavebných úprav nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom a to najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi.
Proces komplikoval prístup poslanca. „Na výzvy nereaguje alebo zásielky nepreberá a ani inak neposkytuje súčinnosť stavebnému úradu,“ uviedla šéfka stavebného úradu Iveta Kramárová v marci.

Deadline nestihli
Počas minulého roka Eperješimu adresovali dve výzvy, tento rok v apríli tretiu. Stavebník však doklady nepredložil, preto stavebný úrad v júni nariadil odstránenie nepovolených stavebných úprav.
Eperješiho spoločnosť Hefaistos, na ktorú je napísaná nájomná zmluva s mestom, podala odvolanie voči rozhodnutiu, bolo však neúplné.
Po dvoch rokoch by sa kauza mohla skončiť.

Rozhodnutie o nariadení odstránenia nepovolených stavebných úprav nadobudlo právoplatnosť 4. októbra 2024.
„Do 4. novembra 2024 má stavebník zabezpečiť odstránenie nepovolených stavebných úprav,“ uviedol pre Korzár stavebný úrad.
Cez súdneho exekútora
Koncom októbra však doručil stavebník oneskorené odvolanie voči rozhodnutiu, o ktorom bude rozhodovať okresný úrad ako nadriadený orgán stavebného úradu mesta. V akom prípade teda mesto pristúpi k odstráneniu stavby?
„Ak nepovolené stavebné úpravy stavebník neodstráni v určenej lehote, stavebný úrad odstúpi rozhodnutie za účelom výkonu prostredníctvom súdneho exekútora,“ odpovedal stavebný úrad.
Zaujímalo nás, či už radnica odstránila nejakú čiernu stavbu, odkedy je vo funkcii súčasný primátor Jaroslav Polaček (nezávislý).
„Mesto Košice odstraňovalo napríklad reklamné stavby, na ktoré stavebný úrad vydal súhlas podľa ustanovení stavebného zákona, pri ostatných stavbách, kde došlo k právoplatnému nariadeniu odstránenia stavby stavebný úrad odstupuje rozhodnutia za účelom výkonu prostredníctvom súdneho exekútora.“
Verejnosť si môže pamätať, keď mesto v roku 2021 začalo odstraňovať nelegálne bilbordy, prvým spíleným bola reklamná plocha vtedajšej vicepremiérky Veroniky Remišovej (Za ľudí).
Stavebný úrad je najväčší na Slovensku a ročne vydáva 5 500 rozhodnutí. Len v tomto roku rieši približne 300 podaní, v ktorých sa rozhoduje o čiernych stavbách.
„Väčšinu z nich je možné dodatočne povoliť, teda zlegalizovať. Sú to komplikované a časovo náročné konania.“

Bez povinnosti otvoriť verejnosti
Dom na Hrnčiarskej ulici s výmerou viac ako 457 metrov štvorcových Eperješimu mesto prenajíma za účelom výkonu kováčskeho remesla za mesačné nájomné 801 eur bez DPH. Nájomná zmluva je z roku 2016.
Po podnete rieši prípadnú zmenu podmienok Bytový podnik mesta Košice, ktorý je správcom nehnuteľnosti.
Otváracie hodiny objektu nie sú obsahom podnájomných zmlúv. „Objekt je účelovo určený na výkon kováčskeho remesla s prevažným zameraním na umelecké kováčstvo,“ vyjadrila sa radnica.
Ako sa majiteľ a správca nehnuteľnosti vysporiadava s tým, že kým iní remeselníci majú otvorenú dielňu a obchod pre verejnosť, kováč nie?
„V zmluvách nie je uvedená povinnosť poskytovať verejnosti vstup do objektov a mať otváracie hodiny. Bytový podnik ako správca objektu vykonal vlastné vyšetrovanie a svoje závery dal na vedomie mestu Košice.“
Čo konkrétne bolo ich obsahom, radnica nespresnila.
Dlhy štátu
Mesto sa však chce podobe Uličky remesiel venovať, v priebehu novembra plánuje na magistráte stretnutie v tejto veci.
Bytový podnik neeviduje voči podnájomcovi žiadne nedoplatky.
Inak to je so štátom. Podľa Finstatu dlží Eperješiho spoločnosť finančnej správe sumu vyše 67-tisíc eur. Finančná správa na konkrétne otázky k podlžnostiam neodpovedala.
Správcom pohľadávky je ministerstvo vnútra a podľa náhľadu ide o sumy zo správneho alebo obdobného konania.
Eperješi na otázku, ako vznikli tieto podlžnosti a ako sa s nimi vysporiadava, neodpovedal. Rovnako sa nevyjadril ani k tomu, či plánuje čiernu stavbu odstrániť.

Kolegyňa: Nemalo by to byť tolerované
Podľa staromestskej poslankyne Renáty Zolnaiovej (SaS) poukazuje tento prípad na nevyhnutnosť, aby každý, bez ohľadu na svoje postavenie, dodržiaval zákony a postupoval podľa úradných procesov.
„Správanie pána vicestarostu považujem za arogantné, keďže tento prípad je verejne známy a mal si byť vedomý, že čierna stavba nebude tolerovaná. Každý slušný občan by si priznal chybu a stavbu odstránil už pri prvej výzve od úradov.“
Obštrukcie spojené s nepreberaním zásielok zopakoval podľa nej aj pri komunikácii s Komisiou na ochranu verejného záujmu mestskej časti Košice-Staré Mesto, ktorá od neho žiadala vysvetlenie nezrovnalostí v jeho majetkovom priznaní.
„Nehodnotím jeho osobu, ale jeho správanie a porušovanie zákona prekračujú hranice slušných mravov. Nemali by ostať nepovšimnuté a už vôbec nie tolerované.“
Maximálny plat
Jeho poslanecká kolegyňa si myslí, že dlhovať štátu 67 000 eur je závažná vec, hoci podrobnosti vzniku dlhu jej nie sú známe.
„Takýto vysoký dlh nevzniká náhodne. Ako štatutár nesie pán Eperješi zodpovednosť za vedenie svojej spoločnosti, a toto vo mne vyvoláva nedôveru v jeho schopnosť riadiť firmu a zvládať hospodárenie. Vzhľadom na jeho postavenie ako pravej ruky starostu a jeho významný vplyv na rozhodovaní, vrátane otázok financií mestskej časti, mám oprávnené obavy o finančnú stabilitu mestskej časti. Ak niekto nie je schopný udržať poriadok vo svojej vlastnej firme, ako môže zodpovedne nakladať s verejnými financiami?“
Mesto by sa malo podľa Zolnaiovej postaviť k tomu zodpovedne a zabezpečiť, aby podmienky prenájmu mestských nehnuteľností boli spravodlivé a transparentné.

Trvá na tom, že pravidlá by mali platiť rovnako pre všetkých, či ide o vicestarostu alebo bežného nájomníka.
„Ak pán Eperješi, užíva mestskú nehnuteľnosť za zvýhodnených podmienok bez toho, aby poskytoval verejnú službu, ako to robia iní remeselníci, je namieste prehodnotiť nájomné zmluvy a zabezpečiť protihodnotu za využívanie týchto priestorov.“
Pripomína, že Eperješi má 70-percentný úväzok ako zástupca starostu a poberá najvyšší možný plat vo výške 3 214 eur mesačne.
Domnieva sa, že jeho pracovné povinnosti vo verejnej funkcii mu neumožňujú venovať sa svojej primárnej zárobkovej činnosti, teda umeleckému kováčstvu v takom rozsahu, ako to bolo pred jeho nástupom do funkcie.
„Ak je to tak, mal by ukázať, že ide príkladom a nezneužívať výhody plynúce z tejto činnosti. Pre mňa je toto ukážka zneužívania systému.“
Očakáva, že mesto pripraví konkrétne opatrenia, ktoré odstránia nerovnosti v podmienkach nájmu a zabezpečia rovnaké zaobchádzanie so všetkými nájomníkmi.
Prípad semafor
Politológ Tomáš Koziak z Vysokej školy medzinárodného podnikania ISM Prešov si nepamätá na podobný prípad, volený funkcionár by mal byť vzorom dobrého občana.
„Dobrý občan nerobí čierne stavby a pokiaľ je ešte vicestarosta, je tam dokonca šanca, že môže zneužívať svoje postavenie aj na to, aby ovplyvňoval konanie napríklad stavebného úradu.”
Pripomína, že podobné príklady môžeme vidieť aj u parlamentných poslancov.
„Celé sa to týka politickej kultúry v tomto štáte. Tá, bohužiaľ, nikdy nebola na vysokej úrovni, ale v posledných rokoch dostáva zabrať. Toto nastavuje zrkadlo pre ľudí, ako napríklad v prípade Andreja Danka a semaforu.”
Voliči by mali podľa politológa žiadať nielen dodržiavanie zákonov, ale aj politickej kultúry.
„Pretože toto je niečo, čo našu spoločnosť v skutočnosti ubíja, toto robí rozdiel medzi vyspelými demokratickými štátmi, kde je demokracia zakorenená a kde sa jednoducho niektoré veci nerobia, a povedzme krajinami karpatského typu.”
Eperješi pochádza z Nového Ruskova, kde ho ako podnikateľa viackrát v minulosti vyšetrovala polícia. Pre podozrenie zo sprenevery ho polícia zatkla, Korzár o tom písal v roku 2010.
Polícia vtedy konkretizovala, že v siedmich prípadoch bol v procesnom postavení podozrivého, ale podozrenie sa mu napokon nepreukázalo.

Dlhy ako vysvedčenie
Dlh voleného funkcionára finančnej správe komentuje Koziak tak, že to nie je v rozpore s volebným zákonom a aj zadlžený človek môže byť volený.
„Samozrejme, je tu morálna rovina celého problému. Niekto sa môže stať dlžníkom možno nie úplne svojím pričinením a snaží sa dlh čím skôr zlikvidovať. No ak niekto vytvorí dlhy na základe svojho podnikania, je to záležitosť možno nie celkom jeho šikovnosti a schopnosti.”
Pripomína, že voliči si často do verejných funkcií vyberajú ľudí, ktorí vo svojom odbore niečo dokázali.
„Ak niekoho firma narobí dlhy a ešte v takejto výške, keďže to nie je suma ako keď niekto zabudne dva mesiace zaplatiť za odvody, čo sa môže stať komukoľvek, je to záležitosť toho, že niečo v tom podnikaní asi nebolo dobre nastavené a ten človek je za to zodpovedný.”
S okolnosťami sa musí na konci dňa vysporiadať práve volič.
„Či ho má zastupovať niekto, kto narobí obrovské dlhy a má čiernu stavbu, a tak ďalej. Vyzerá, že to nemuselo vzniknúť z prostej nevedomosti, ale keď už sa takéto veci kopia, zrejme ide o systémový problém, s ktorým sa v tomto prípade, bohužiaľ, musí vysporiadať len volič. “
V pondelok k odstráneniu čiernej stavby nedošlo.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári