KOŠICE. Vývoj Košíc ovplyvnili a formovali aj nemeckí osadníci. Bol to kráľ Belo IV., ktorý po tatárskom páde v roku 1241 povolal do Uhorska nemecky hovoriacich hostí. Poveril ich založením a výstavbou miest. Nemeckí kolonisti mali vyplniť medzery v obyvateľstve po plienení Tatárov.
Ako sa uvádza v historických podkladoch mesta Košice, listiny z roku 1249 a 1261 hovoria o privilégiách „hostí", ktorí začali s výstavbou kolonizačného mesta.
„Pôvodná slovenská osada Nižne Košice bola začlenená do novovznikajúceho urbanistického celku, ktorý po roku 1290 obohnali hradbami. Od toho času sa Košice uvádzajú ako mesto – civitas. Historické jadro bolo rozdelené na štyri mestské štvrte – kvartály, pričom základnou osou bola Hlavná ulica.
Pramene spomínajú tiež Košice po obohnaní múrmi už ako mesto, okolo ktorého hradieb sa postupne vytvárali predmestia - huštáky.
O tejto netradičnej skutočnosti, ako aj mnohých ďalších, sa dozvedeli žiaci na hodinách nemčiny zo Základnej školy Laca Novomeského v Košiciach.
Poznatky o nemeckých vplyvoch na vývoj košických dejín zbierali ôsmaci netradičnou formou s mobilmi v ruke a za pomoci v súčasnosti obľúbeného geocachingu.
Stredoveké Košice obohnané hradbami. (zdroj: Mesto Košice)Osobnosti spojené s Košicami
Zastávky absolvovali na miestach prepojených s nemeckou a rakúskou históriou. Na geocachingovej trase, v historických uličkách, sa napríklad dozvedeli aj to, že nemčina bola v stredovekých Košiciach rečou remeselníkov, obchodníkov, ale aj vzdelancov.
Zistili tiež, že prvé košické noviny niesli názov Kaschauer Zeitung, vychádzali 2- až 3-krát týždenne a mali 4 až 12 strán.
Prekvapil ich fakt, že spisovateľ a novinár Sándor Márai bol pôvodom Nemec a že aj svätá Alžbeta žila väčšinu svojho života v Nemecku, kde sa ako princezná vyznačovala dobročinnosťou a starostlivosťou o chudobných.
Na jednej zo zastávok sa zase dozvedeli viac o známej umelkyni, takzvanej Mozaikovej lady, ktorá žila a tvorila v Košiciach. Ide o Hertu Ondrušovú Victorin, ktorá sa narodila v nemeckej rodine v Sliezsku. Známe sú viaceré jej mozaikové diela vo verejnom priestore.
Jazyk zakotvený v priestore
Žiaci popri hľadaní kešky riešili sprievodné úlohy súvisiace s výučbou nemeckého jazyka, práca s videom, doplňovačky a opravy textov, diskusie či hádanky. Kto prešiel všetkých päť stanovíšť, čakala ho odmena v podobe kešky.
Počas netradičnej hodiny nemeckého jazyka sa žiaci podľa ich učiteľa Petra Jonáša zábavnou formou naučili niečo z košickej histórie prepojenej s nemeckým prostredím a aj nové nemecké výrazy.
Dvojhodinovú geocachingovú hru pripravila germanistka Michaela Kováčová z Filozofickej fakulty Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach spolu s Martou Lörincovou.
„Mojou motiváciou bola snaha priblížiť žiakom a študentom nemčiny, že tento jazyk je zakotvený v priestore, kde žijú a že na nemecké, rakúske a švajčiarske stopy narážajú vlastne každodenne. Sú súčasťou histórie Košíc aj ich prítomnosti - nájdeme ich v kultúre, architektúre, výtvarnom umení, vzdelávaní, v hospodárstve a v iných oblastiach,“ vysvetľuje Kováčová.
Zároveň chcela priblížiť tému dnešným mladým, ktorí permanentne „visia" na mobiloch. „Nasledovali rozhovory s pracovníkmi pamiatkového úradu, menovite s Jurajom Gembickým, ďalej s Milanom Kolcunom a epigrafikom Mirom Čovanom. Rešerše robili v rámci projektu aj žiaci Gymnázia Šrobárova, kde takisto pôsobím,“ objasňuje germanistka.
Netradičná hodina nemeckého jazyka. (zdroj: Archív)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
