KOŠICE. Tesne pred baňou Bankov na Zvolenskej ulici v Košiciach postavili v roku 1959 desať rovnakých banských nájomných domov.
V každom býval zamestnanec s rodinou, ktorý bol bani k dispozícii 24 hodín denne, ako napríklad údržbár, vodár, elektrikár či hlavný banský inžinier. Na konci ulice stál jedenásty dom pre majstra.
Nájomné domy stáli na holom kopci ako prvé, neboli tam ani záhrady a nestáli ešte ani v tom čase budúce Východoslovenské tlačiarne. Neexistovalo ani sídlisko Terasa, ktoré začali stavať v roku 1962.
V jedenástich domoch vyrástli postupne štyri generácie Košičanov. Niektoré z nich už opustené chátrajú.
Potomkovia zamestnancov bývali v nájomných domoch s prísľubom vedenia bane, že si ich budú môcť odkúpiť.
„Baníci pod zemou sú ako jedna rodina - jeden na druhom závislí. Ich slovo niekedy naozaj platilo. Aj kolegov medzi sebou, aj šéfov. Nikomu z nich nenapadlo, že by niekto chodil a klamal im do očí,“ hovorí o nesplnenom prísľube odpredaja Klára Rychtarčíková, jedna z obyvateliek banských domov.
Baňa za korunu
Rok pred revolúciou, v roku 1988, sa z národných podnikov stali štátne. Magnezitárske závody fungovali do 1. januára 1993, potom ich rozdelili na desať malých podnikov. Lokalita bane Bankov bola odvtedy oficiálne známa ako Košický magnezit, štátny podnik Košice.
V roku 1996 štát predal za korunu baňu akciovej spoločnosti Komag. „Tu je najväčší problém celého prevodu. Katastrálny úrad tvrdí, že žiaden z týchto 11 domov nebol zaevidovaný v katastrálnom operáte a údajne k zápisu stavieb do katastra nehnuteľností došlo až 15. marca 2000,“ vraví Rychtarčíková.
Jozef Dreisig, ktorý tiež býva v jednom z banských domov, hovorí, že aj krajský súd skonštatoval, že prevod domov bol nespravodlivý.

„Tvrdenia jednotlivých inštitúcií, že ide o zákonný prevod domov, nie sú podložené žiadnymi relevantnými listinami ani dôkazmi. Ani súdy na našu žiadosť nezabezpečili požadované dôkazy, ba dokonca ani jedno pojednávanie prerokovania veci nebolo uskutočnené v celom procese. Považujem celý súdny proces za nespravodlivý a nezákonný aj z toho dôvodu, že súdny spis bol 'bielitkovaný', prepisovaný, boli z neho odstraňované listiny a na druhej strane dopĺňané takými, ktoré nikto nikdy nevidel a majú zásadný právny dopad na rozhodovanie súdu.“
Dreisig ďalej tvrdí, že v roku 2012 správca konkurznej podstaty Jozef Vaško nájomníkom potvrdil, že v '96. bola baňa s domami predaná za korunu firme Komag. „Čo po získaní informácií dnes vieme, že nie je pravda, na základe kúpnej zmluvy z roku 1996 spoločnosťou Komag, a. s.“ Spoločnosť sa v roku 1999 dostala do konkurzu.
Na prevod štátneho majetku bol vyhotovovaný aktuálny list vlastníctva, na ktorom sa domy nenachádzali, preto to podľa obyvateľov odporuje skutočnostiam o prevodoch už v roku 1996. „Predsa nie je možné previesť niečo, čo vlastne na liste vlastníctva neexistuje,“ hovoria.

Podmienka
Minister pre správu a privatizáciu národného majetku Peter Bisák podmienil v tom čase predaj povinnosťou kupujúceho odpredať byty v obytných domoch nájomníkom. Potvrdzuje to aj notárska zápisnica z roku 2000.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári