Ústavný súd rozhodol, že košická prokuratúra a súd porušili zákon. Musia platiť

KOŠICE. Roky platný postup pri zadržaní vodičov pod vplyvom drog alebo alkoholu nad jedno promile sa zrejme zmení. Vyplýva to z nálezu Ústavného súdu SR, ktorý ešte v júli 2020 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť Košičana, ktorého košické súdy odsúdili za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky.

Ústavní sudcovia sa sťažnosťou zaoberali vyše štyri roky. V septembri skonštatovali, že postupom okresnej prokuratúry a okresného súdu bolo jej autorovi porušené právo na osobnú slobodu podľa Ústavy SR a jeho právo na slobodu a bezpečnosť podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Na základe tohto verdiktu bude zrejme polícia vodičov z už spomínaného prečinu po obvinení prepúšťať na slobodu. A nie ako doteraz, keď ich z ciel predbežného zaistenia eskortovala na súdy.

Namietal hlavne svoje zadržanie

Košičan sa sťažoval na postup orgánov činných v trestnom konaní (OČTK) v prípade, ktorý sa stal v decembri 2019.

Pri cúvaní svojím vozidlom na parkovisku spôsobil „kontakt“ s vozidlom taxislužby. Keďže taxikárovi sa zdal druhý vodič „zjavne pod vplyvom alkoholu“, zavolal na linku 158.

Policajná hliadka skontrolovala jeho doklady a po poučení ho vyzvala na podrobenie sa dychovej skúške. Z príloh k sťažnosti vyplýva, že to odmietol a rovnako tak odber krvi v nemocnici.

Sťažovateľ uviedol, že dychovú skúšku odmietol preto, že mu policajti nepredložili platný certifikát, osvedčujúci správnu kalibráciu prístroja. Na rozdiel od OČTK však tvrdí, že sa odberu krvi domáhal.

Ďalej sťažovateľ namietal postup, ktorým bol na mieste činu zadržaný, a že vôbec nemal byť obmedzený na osobnej slobode. Poukázal aj na to, že pre postup jeho zadržania je nevyhnutná existencia väzobného dôvodu, čo u neho absentovalo.

Výsluch sťažovateľa bol realizovaný až dva dni po obmedzení osobnej slobody, čo podľa neho nemožno v zmysle Ústavy SR vnímať ako „bezodkladné oboznámenie s dôvodmi zadržania a vypočutie“, keďže podľa Ústavy SR mal byť vypočutý okamžite.

Sťažovateľ svoju sťažnosť zakončil konštatovaním, že obmedzenie jeho osobnej slobody, v trvaní spolu 86 hodín, bolo od začiatku nezákonné a teda neústavné. Tvrdí, že v jeho prípade nebol žiadny dôvod väzby a ani bezodkladnosť zadržania policajtom (podľa jeho názoru realizované nesprávne) a ani postup na skrátené vyšetrovanie.