KOŠICE. Jedným z najdôležitejších podujatí 35. výročia Nežnej revolúcie, vďaka ktorej komunistickú diktatúru nahradili princípy slobody a demokracie, bola v piatok 15. novembra v Košiciach diskusia so študentmi stredných škôl.
„Vy ste naša budúcnosť. Bohužiaľ, je to celé na vás a chvalabohu, je to celé na vás, ako to s touto krajinou bude ďalej,“ prihovorili sa mladým organizátori podujatia v Kasárňach Kulturparku.
Diskusii predchádzal film Nežný revolucionár, ktorý priblížil život herca, umelca a tribúna novembrových Košíc, Petra Raševa.
Tento charizmatický muž so sarkastickým humorom, rebel a bohém, ktorý celý život pomenúval veci pravými menami, bol jednou z osobností, ktoré sa v novembri 1989 na balkóne Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach prihovárali národu.
Pre dnešných stredoškolákov, narodených po roku 2005, išlo už o dávne historické udalosti.
Pamätná tabuľa v centre Košíc pripomína sídlo Občianskeho fóra a VPN Čítajte Majú iný filmový vkus
Stredoškoláci priznali, že hoci má dokument päť rokov, dosiaľ o ňom nepočuli, ani ho nevideli. „Ale bol veľmi poučný, podľa mňa by sa mohol pokojne aj povinne púšťať na školách pri téme revolúcie,“ povedala Zuzana.
„Bolo to veľmi zaujímavé, lebo v poslednej dobe sa nám mladým veľa o týchto veciach nerozpráva. Aj s rodičmi sa o tom rozprávame málo. Vlastne mladí ľudia sa málo rozprávajú s rodičmi,“ zamyslela sa Nikola.
Na otázku, kto z nich videl tohoročný film Vlny, sa dvihli len tri ruky. Z toho jedna učiteľkina.
O historických revolučných udalostiach, ale aj súčasnej potrebe občianskej statočnosti a odvahy mladým hovorila Ľuba Blaškovičová, manželka Petra Raševa, herečka a komunálna politička, Laura Dittel, riaditeľka Karpatskej nadácie, občiansky aktivista Laco Ondtko a Tomáš Straka, ktorý pracuje v Tabačke a založil slovenskú slam poetry.
V Košiciach si pripomenú November 89 silným trojdňovým programom Čítajte Spomienkový optimizmus
Študentov zaujímalo napríklad to, ako je to možné, že ľudia, ktorí boli mladí a aktívni v 1968, sa pri posledných voľbách zas priklonili k podobným politikom. „Vysvetlite mi to, prosím vás,“ vyzvala organizátorov študentka z publika.
Ľuba Blaškovičová jej odpovedala, že ľudia sa znova začali báť akejkoľvek zmeny. „Dnes nevieme presvedčiť tých ľudí, čo zažili 1968, aby sme premenovali Námestie osloboditeľov. Ja hovorím, že by to malo byť Námestie okupantov. Pre nich je najväčší argument toho, ako bolo dobre, že mlieko stálo dve koruny. Ale decká, viete si predstaviť, že by ste nemohli vycestovať ani do Maďarska bez povolení?“
Laura Dittel ju doplnila, že staršia generácia pozitívne spomína na minulý režim hlavne preto, lebo vtedy boli mladí a nič ich nebolelo. Vystríhala študentov, aby neverili planým sľubom.
„Nechcite slová, že tu bude poriadok a bude tu koniec chaosu. Ten poriadok totiž môže znamenať to, čo tu bolo pred 1989. Áno, bol tu poriadok, lebo keď ste hodili na zem kúsok papiera, mohli ste za to dostať obuškom od policajta. Takýto poriadok tu nechceme. My nehodíme papier na zem preto, lebo nechceme žiť v bordeli a nie preto, lebo sa bojíme policajtov.“
Mečiarovi dôchodcovia vymreli
Organizátori vyzvali mladých, aby sa viac zaujímali o verejné veci aj v mestách a obciach, kde žijú a vyberali si svojich zástupcov podľa hodnôt, ktoré zastávajú.
„Vieme, že chlebové témy typu sociálne istoty, lacnejšie potraviny a vyššie dôchodky sú populárne témy. Ale spoločnosť nie je len o tom,“ apelovali moderátori.
Na to, aby sa k moci dostala lepšia vládna garnitúra ako dnes, sú potrebné aj angažované hlasy mladých.
„Bez vás to nedáme. Mečiar konečne nevyhral voľby preto, lebo vymreli dôchodcovia, ktorí ho dokolečka volili. Ale máme tu iného, volá sa ináč, ale je to to isté v bledomodrom, teda skôr v červenšom, a tí ľudia sú znova manipulovaní hlúposťami a hoaxami, ktorým uveria. Hlavne, že majú vodcu, ktorého poslúchajú a nemusia mať vlastný názor,“ hovorila Ľuba Blaškovičová.
Veľká pasivita
Študentka Nikol podotkla, že v minulosti sa aspoň vedelo, kto je náš nepriateľ a vedeli sme sa proti nemu spojiť. „Lenže dnes je to také skryté, že už ani nevieme, proti komu bojujeme. Medzi ľuďmi existuje veľmi veľká pasivita a ani nevedia, proti čomu bojovať.“
Načo jej Ľuba Blaškovičová odpovedala, že nepriatelia sú všetci tí, ktorí klamú, podvádzajú, kradnú a zneužívajú demokraciu sami pre seba. „To sú vaši a aj moji nepriatelia a o tých treba hovoriť pravdu. Mladí ľudia sa veľmi málo zaujímajú o to, čo sa deje v spoločnosti. Ja viem, že máte iné záujmy, ale keď tu my už nebudeme, vy v tomto sajrajte zostanete.“
Voľte mladé ženy
Politička študentom povedala, že je len na nich, kde a ako budú žiť a kto ich bude zastupovať. „Keď neviete, koho voliť, krúžkujte mladé ženy. Prečo? Lebo sú šikovné, zvládajú viac vecí naraz, nemajú čas na zbytočné vykecávanie a sú kreatívne.“
Z hľadiska sa ozval aj názor, že voľby nedopadli tak, ako si väčšina mladých priala. Niektorí preto už rezignovali a k volebným urnám sa im znova ísť nechce.
Tomáš Straka ich povzbudil, aby sa nenechali zastrašiť a naďalej robili to, čo má zmysel.
„Ja som z toho unavený, že stále chceme bojovať proti niečomu... Uvedomte si, že máte toľko možností a ciest na to, aby ste robili, čo chcete robiť. Žijeme v ekonomicky slobodnej krajine. Vláda stráca silu nad aktivitami, ktoré chcete robiť a vy si stále môžete nájsť iné a iné spôsoby, ako sa uživiť. Preto sa nepozerajte a nespoliehajte len na štát.“
Kostýmy dôchodcov sa im nepozdávali
Začiatkom novembra Slovensko rozdelili aj bratislavskí stredoškoláci, ktorí sa na halloweenskej akcii prezliekli za dôchodcov a v rukách držali nápis „Ja milujem Fica“. Jednota dôchodcov Slovenska považovala tieto kostýmy za urážlivé a zosmiešňujúce.
Košickí stredoškoláci by sa k tomu postavili podobne. „Na jednej strane sme moderná generácia, takže je dobré si spraviť srandu z niečoho, ale na druhej strane si hovorím, že to trochu prepískli,“ povedala Veronika.
„Chápem to z ich strany ako výkrik zúfalstva, ale podľa mňa, keď chcete niečo zmeniť, treba urobiť niečo rozumné, čo ľudí zaujme a nielen urazí,“ doplnila ju kamarátka Nikol.
„Podľa mňa to tí študenti nedomysleli. Nevedeli, aký veľký dopad to bude mať. Asi to brali čisto len ako vtip. Mne by napríklad vôbec nenapadlo preobliecť sa za dôchodcov,“ povedala Zuzana.
Martina po premietaní filmu a diskusii odchádzala spokojná. „Nechcela by som žiť v tej dobe. Som rada, že žijem v tejto dobe a v slobodnej krajine a dúfam, že sa nevrátime do starých čias. Chcela by som napríklad cestovať a vidieť svet, čo by sa v bývalom režime dalo len ťažko.“
Aj moji rodičia štrngali
Dominik sa priznal, že mu film prehovoril do duše. „Mali by sme sa viac zaujímať o našu minulosť, pretože to, ako sa zachováme teraz, vie ovplyvniť to, čo bude nasledovať potom.“
Dominikovi rodičia mu udalosti Nežnej revolúcie priblížili podrobne, aj oni boli na námestí štrngať kľúčami.
„To, že sa v nejakej forme vracia to, čo bolo predtým, nie je pre nich úplne radostná správa. Ja som ani neplánoval ostať žiť na Slovensku, lebo tu prevláda nesprávny názor a ideme naspäť, nie dopredu. Minimálne by som šiel aspoň do Česka, sú na tom lepšie. Aj revolúcia v 1989 sa začala v Čechách, oni rozmýšľajú perspektívnejšie.“
Ľuba Blaškovičová mladým pripomenula, že hlavný míting na oslavu 35 rokov slobody sa uskutoční v nedeľu podvečer pred Štátnou vedeckou knižnicou ako v revolučných časoch. „Verím, že v nedeľu tam uvidím aj tváre niektorých z vás.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
