Téma policajnej brutality v rôznych podobách otriasa Slovenskom. Čoraz častejšie sa ozývajú kritické hlasy, ktoré volajú po prísnejších vstupných prehliadkach policajtov a opakovaných psychotestoch.
Svoj názor a pohľad na problematiku nám objasnil jeden z najpovolanejších odborníkov v tejto oblasti ĽUDOVÍT BELEŠ, ktorý pôsobil 47 rokov ako klinický psychológ na 1. Psychiatrickej klinike Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach.
Z prostredia „vyšetrovačky" aj NAKA ako súdny znalec dôverne poznal dušu obžalovaných, posudzoval žiadateľov o vydanie a držanie zbrane, zakladal Linku nádeje, viedol a stále vedie tréningy asertivity a pracoval aj ako vysokoškolský pedagóg.
Pre denník Korzár v rozhovore prezradil aj to, že výška platov policajtov nie je prioritnou témou a či za násilným správaním niektorých policajtov môže byť sčasti aj ich profesia.
V rozhovore sa okrem iného dočítate:
- Čo hovorí na spochybňovanie policajných psychotestov,
- prečo je rasizmus ako štafeta,
- či sa spoločnosť podľa neho zmenila vinou technologického pokroku,
- v čom nesúhlasí so štátnou tajomníčkou Luciou Kurilovskou,
- ako dosiahnuť spokojný život.
Sledujete súčasné dianie okolo policajtov, aj keď už nemusíte?
Samozrejme áno, za tých 47 rokov som prostredie „ vyšetrovačky" aj NAKY dôverne poznal ako súdny znalec, s niektorými vyšetrovateľmi aj v rovine bližšieho vzťahu a ich postoje neboli dnešným naším cudzie… Radikalizovali sa, keď ten blázon s modrými slúchadlami v Devínskej Novej Vsi masakroval nešťastníkov. A potom nejaký idiot (z mojich úst to nie je nadávka, ale diagnóza) v Pravde blbne na tému psychotestov.
Policajt zbil zadržaného. V nemocnici ho operovali, na následky zranení zomrel Čítajte Ako blbne?
Zaskočil ma článok v Pravde, najmä nasledovná pasáž: „Často adepti neprejdú len preto, že im chýba razancia, rozhodnosť (fyzické a inteligenčné testy nechajme bokom). Sú však psychologické testy nastavené správne? A nepreferujú sa na úkor iných vlastností? Absolvujú aj skúsení policajti priebežné psychické testovanie? To sú otázky, ktoré si musíme teraz klásť.“
Neveril by som vlastným očiam nečítať to. Tento postoj považujem za obzvlášť rizikový, pretože akékoľvek spochybňovanie závažnosti a nezastupiteľnosti kvalifikovaného psychologického posudku vo veciach ohľadne zbraní je nebezpečné.
Napadol mi príklad červeného svetla na semafore - komplex vlastností, osobnostných čŕt a postojov aj bazálne sociálne rešpektované zásady automaticky nútia človeka na červenej zastaviť, aj keď iné auto nejde, poznáme však aj takých, ktorých červená nezastaví....
Viete, dlhé roky som ako certifikovaný klinický psychológ posudzoval aj žiadateľov o vydanie a držanie zbrane, tam sa tiež „promenádovali" rôzne charaktery...
Tvár si skrýval, rozprávať nechcel. Sudca poslal policajta obvineného zo zabitia muža do väzby Čítajte Aké napríklad?
Jedna spomienka z praxe s posudzovaním spôsobilosti držať a nosiť zbraň - roky som mal úväzok aj v nemocnici v Gelnici a tam bol počet poľovníkov, ktorí museli absolvovať klinicko-psychologické vyšetrenie, enormne vysoký.
Prípad, na ktorý nezabudnem, bol muž po päťdesiatke, civilne zamestnaný v prakovských železiarňach, ktorý však neprešiel sitom môjho komplexného vyšetrenia a nerád som mu musel oznámiť, že mu posudok na nosenie zbrane vzhľadom na jeho psychický stav dať nemôžem...
O čo väčšie prekvapenie bolo stretnutie s ním asi po pol roku, keď bol s manželkou na vyšetrení v nemocnici. S úsmevom mi oznámil, že povolenie na zbraň si „vybavil" u inej psychologičky...
Prípadov policajnej brutality pribúda, verejnosťou aktuálne otriasa prípad z Košíc. Policajt je obvinený, že v službe zbil človeka tak, že ten na následky zranení zomrel. Čo vás z pohľadu psychológa na tomto prípade zarazilo, respektíve zaujalo najviac?
Každého civilizovaného človeka musí šokovať takáto nekontrolovaná brutálna agresivita, ale ešte šokujúcejšie je správanie kolegu policajta obvineného zo zabitia, držiaceho sa princípu troch opíc - nevidím, nepočujem, nepoviem. Najskôr ide o rovnakú patológiu, akú sme počuli v Norimbergu: „Ja som iba plnil rozkazy..."
Poznali obeť policajnej bitky. Kradol, ale nezaslúžil si zomrieť, vravia Čítajte Dlhé roky ste pôsobili ako súdny znalec, robili ste aj psychotesty policajtom. Ako sa za ten čas vyvíjali, zvyšovala sa postupom času ich náročnosť, alebo bola skôr tendencia ju znižovať?
Psychodiagnostické metódy som používal na vyžiadanie vyšetrovateľov u podozrivých jedincov, inak posledné desaťročia priniesli trend výrazne zvyšovať ich presnosť a spoľahlivosť, vďaka čomu máme v rukách vysoko prediktívne metódy na diagnostikovanie rizikových faktorov osobnosti. Najmä sklony k agresívnemu správaniu a schopnosti odolávať prekážkam a stresu, čiže frustračnej tolerancie.
Prípad policajného násilia deň po dni: Útočil taktickou rukavicou, sfalšovali záznam Čítajte Psychotesty musia policajti absolvovať pred nástupom do zboru, aby sa zistila ich spôsobilosť pre vykonávanie tohto povolania. Po košickej tragédii sa ozývajú hlasy volajúce po tom, aby sa zaviedla povinnosť pre policajtov absolvovať psychotesty pravidelne v nejakom časovom intervale, napríklad s odstupom piatich rokov. Predsa len, aj psychika človeka sa v čase mení v dôsledku prežitých udalostí. Mali by sa podľa vás policajti testovať častejšie?
Žiada sa zdôrazniť, že parametre ľudskej psychiky, samozrejme, nemožno označiť za trvalé a nemenné, preto je nezastupiteľnou potreba opakovať kontrolné vyšetrenie rizikových čŕt a vlastností osobnosti vždy po pár rokoch, pričom skúsenosti z civilizovaných štátov Európy nám určite môžu poslúžiť ako vzor. Možno by interval kratší než päť rokov bol u profesionálov denne užívajúcich zbraň pri práci vhodnejší.
Šutaj Eštok: Zanalyzujeme, kde sa stal problém pri policajnom zásahu v Košiciach Čítajte Podľa štátnej tajomníčky ministerstva vnútra Lucie Kurilovskej (Hlas) sú psychotesty dobre nastavené, čoho dôkazom napríklad je, že 40 percent uchádzačov o štúdium na Akadémii Policajného zboru ich neurobí. Zdieľate tento názor?
Pani tajomníčka Kurilovská profesionálne nie je klinická psychologička, preto by som otázku posúdenia výberu psychodiagnostických metód nechal na profesionálov s viacročnou klinickou praxou. Navyše jej argument o počte uchádzačov, ktorí nezvládli určené kritériá v psychodiagnostických testoch, mi nepríde ako meritórny, pretože sa na ňom nepochybne vo veľkej miere podieľajú aj iné faktory, najmä telesné a kondičné schopnosti.
Policajt zastrelil kolegu a ušiel, no chytili ho. Je to syn primátorky Prešova Čítajte Mali by podľa vás mať nadriadení policajti povinnosť žiadať podriadeného policajta, aby podstúpil psychologické vyšetrenie v prípade podozrenia, že je labilný, respektíve prejavuje známky nejakého neprimeraného správania? Napríklad v prípade z marca 2022, keď prešovský policajt (syn poslankyne Národnej rady za KDH Andrey Turčanovej) zastrelil svojho kolegu, boli jeho nadriadení upozorňovaní na to, že trpel psychickými problémami. Napriek tomu v zbore ostal a došlo k tragédii.
Jednoznačnou odpoveďou z mojej strany je ÁNO. Rovnako by mali riešiť sankcie prípadov, keď sa z falošnej solidarity či ešte z horších dôvodov podobný prípad zametá pod koberec. Spadá sem aj správanie sa kolegu policajta, ktorý smrteľne ublížil poškodenému.
V súvislosti s košickou tragédiou sa pripomína smrť Karola Sendreia, ktorého v roku 2001 umučili na policajnej stanici v Revúcej siedmi policajti. V tomto prípade sa mohla pod brutálny skutok podpísať davová psychóza, keďže išlo o skupinu policajtov. V prípade Košíc útočil jeden policajt, ale ten druhý nezakročil. Keď porovnáte ako psychológ tieto dva prípady, aké rozdiely, resp. spojitosti vidíte?
Nie som právnik, ale ako mnohoročný súdny znalec poznám zásadu ohlasovacej povinnosti, jedným z jej variantov sú aj tieto popisované prípady.
V košickom prípade prišiel o život človek bez domova, ktorý bol prichytený pri krádeži. Karol Sendrei bol Róm. Polícia bola v minulosti často kritizovaná pre zásahy v rómskych osadách, ako napríklad v Moldave nad Bodvou. V prípade neprimerane tvrdých zákrokov polície, ktoré boli medializované, sa často zistilo, že obeťami boli ľudia z marginalizovaných komunít. Vyzerá to tak, ako keby mali niektorí policajti tendenciu postupovať tvrdšie voči páchateľom, ktorí žijú na okraji spoločnosti. Dá sa tento jav psychologicky vysvetliť?
Domnievam sa, že väčšine ľudí sú známe pojmy ako xenofóbia, rasizmus, paranoidita, šikanovanie a podobne. Človeku právom naskočia pocity strachu a obáv, keď sme v posledných rokoch konfrontovaní informáciami o prejavoch podobných patologických prejavov v podstate v celej Európe...
Ako odborník s temer polstoročnou klinickou praxou nemôžem nepoukázať na korelácie výskytu takýchto desivých prejavov a hodnôt a postojov, ktoré sú v mnohých rodinách vštepované dospievajúcim potomkom zo strany rodičov majúcich podobné problémy, ktoré ako štafetu odovzdávajú svojim deťom. Asi to nielen mne pripomína začarovaný kruh...
Raziu v Moldave rieši ten istý vyšetrovateľ, ktorý pred rokmi hovoril, že Rómovia si vymýšľali Čítajte Exces - tak polícia nazvala zásah, na konci ktorého je košický policajt obvinený zo zločinu zabitia. Možno sa dozvieme počas súdneho pojednávania, čo sa odohrávalo v jeho hlave, keď sa dopustil toho skutku, možno nie... Hovorí sa o tom, že policajti sú frustrovaní, je ich málo, prácu im skomplikovala trestná novela, platy nemajú vysoké. Mohlo aj to byť jedným zo spúšťačov takéhoto konania?
Vďaka za otázku - tak toto je markantný príklad zametania pod koberec - navyše zmeny v štruktúre policajného systému, včítane tých personálnych, neprinášajú dôvod byť v tomto smere ako občan optimistickejší, naopak.
Viete, otázka výšky platov mi nepripadá prioritná, to by sme museli otvoriť problém miezd zdravotných sestier, učiteľov a iných profesií, ktoré podľa mňa nezriedka majú pre náš život významnejšie dôsledky. Žiada sa však poukázať na priam nebezpečný sklon bagatelizovať takéto správanie...
Okrem prípadov, keď sú policajti stíhaní pre násilie voči páchateľom, tu máme druhú skupinu ich násilných činov. A to, keď si sami siahajú na život, často strelnou zbraňou. Tento mesiac napríklad policajt v Rokytove zastrelil svoje dvojmesačné dieťa a potom seba. V prípade samovrážd často bývajú motívom najmä rodinné problémy. Nevieme sa ubrániť pocitu, že príslušníci silových zložiek častejšie inklinujú k radikálnemu silovému riešeniu problémov, ako je to u bežnej populácie. Ak je to tak, dá sa to psychologicky vysvetliť?
Problémy zo zvládaním najmä rodinných problémov má veľká skupina ľudí a nemám informácie, že by v prípade policajtov bol ich počet výraznejšie vyšší. Podobne bolo v móde pred niekoľkými rokmi tvrdiť, že počet samovrážd psychiatrov a psychológov je v rámci zdravotníctva najväčší.
Natíska sa aj zjednodušujúce tvrdenie, že fakt, že títo ľudia majú poruke zbraň, samo osebe má znamenať pri voľbe spôsobu surovej agresivity obrátenej voči vlastnej osobe prioritu. Skôr sa domnievam, že by sa nemalo zanedbávať profylaktické hľadisko, na ktoré sme pred rokmi upozorňovali a ponúkali pomoc v rámci Linky nádeje pre príslušníkov ozbrojených zložiek. Aj tu platí, profylaxiu ani tu nič nenahradí.
V súvislosti so streľbou v Rokytove začal vyšetrovateľ Úradu inšpekčnej služby trestné stíhanie Čítajte Spoločnosť sa za tie dlhé roky, čo ju pozorujete ako psychológ, výrazne zmenila. Žijeme vo svete internetu, sociálnych sietí, nastupuje éra umelej inteligencie. Táto doba praje šíreniu hoaxov a dezinformácií. A máme pocit, že nenávisť všade okolo nás mohutnie, aj prípadov policajného násilia je zrejme viac ako vtedy, keď ste ako psychológ začínali. Máte aj vy ten pocit?
Netrúfam si na túto komparáciu. Pravdou totiž je, že pred Novembrom 1989 boli podobné informácie zo sveta ozbrojených zložiek chránené nepriepustnou bariérou cenzúry a utajenia. Takže navonok podobné informácie temer neprenikli.
Plne súhlasím s konštatovaním, že spoločnosť sa zmenila, aj keď si nie som istý ktorým smerom... Určite by som nekládol vinu technickému pokroku. Čo viedlo robotníkov k rozbíjaniu strojov na počiatku priemyselnej revolúcie? Na druhej strane by som videl módne šírenie hoaxov a dezinformácií, ktorého podmienkou je nekritické akceptovanie zo strany ľudí bez vlastného názoru a ľahko manipulovateľných.
Zároveň sa žiada dodať, že asi každá doba má podobné problémy. Pripomeňme si, koľkí z nás uverili rakovinotvornej funkcii mikrovlnnej rúry alebo mozgovým nádorom zapríčineným žiarením mobilného telefónu. Podobné upozornenia sú skôr takým folklórom. Nedávno takou bola aj informácia, podľa ktorej Bill Gates zneužíval vakcíny na prenikanie do ľudského organizmu pomocou nanotechnológie....
Herec Čižmár: Búrime sa, lebo vieme, čo príde. Zažili sme to za Mečiara, zažívame to teraz Čítajte Policajt na ulici by mal byť zárukou toho, že sa ľudia môžu cítiť bezpečnejšie. No v poslednej dobe nám napadá – nemali by sme sa policajtov skôr báť?
Bezohľadné a agresívne správanie sa jedincov v uniforme, umocnené robením si posmechu z nápisu „Pomáhať a chrániť", možno sotva považovať za pocit bezpečia na strane bežných ľudí. Pričom strata dôvery v tomto prípade je nesmierne krehká vec, ktorá sa buduje a vyvíja po mnoho rokov. Nevidím v tom smere „svetlo na konci tunela".
Posledný prípad sa stal len cez víkend v Tepličke nad Váhom, keď zomrel muž po zásahu policajtov. Vraj išlo o psychicky chorého človeka. Stretli sa sa s tým, že v prípade zjavne psychicky chorého človeka si policajti dovolia viac ako v prípade "príčetného" človeka?
Žiaľ, musím odpovedať kladne. Smutnou ilustráciou sú aj historické paralely - nemeckí fašisti ako prvých posielali do koncentračných táborov mentálne postihnutých, rovnako zaviedli ako prví novinku hodnú dr. Mengeleho, bol to psychiater v uniforme, ktorý vymyslel a zaviedol bežné používanie elektrických šokov...
Reakcia Formana v Prelete nad kukučím hniezdom nebola náhodná... Ani komunisti totiž nešetrili mentálne postihnutých. Okrem stigmatizácie a krutej izolácie od ostatných ľudí vytvorili také silné predsudky, že ani za posledných 35 rokov napriek všetkým snahám sa nepodarilo prelomiť hrozné predsudky k duševnej poruche. My v praxi to dôverne poznáme zo zdeľovania pocitov hanby za hoci aj "ľahšie" neurotické potiaže.
Index civilizovanosti ilustrujú postoje k duševným problémom a ich liečbe , ktoré meritórne vyjadrujú nápadne odlišné postoje ľudí z "civilizovanejších" krajín, kde je paradoxne vecou prestíže mať svojho psychoterapeuta...
Policajný zásah v Tepličke nad Váhom sa skončil smrťou muža. Policajti použili taser Čítajte Policajti, ale aj psychológovia a vyšetrovatelia vlastne celý život pracujú s horšími stránkami ľudskej osobnosti. Ako by sa mali odosobniť od všetkého toho „bahna", ktorým sa celé dni zaoberajú? Ako ste si napríklad vy udržali zdravý psychický stav aj po tom, čo všetko ste si museli vypočuť a riešiť?
Ťažká, veľmi ťažká otázka, ale odpoveď by sa mala začať popisom ťažko definovateľnej schopnosti oddeliť to bahno, ako vravíte, od všetkého ostatného a snažiť sa čo najviac spraviť pre pacienta. Pomoc pacientovi má protiváhu v úsilí docieliť vo forenzných veciach maximálne možné spravodlivé riešenie problému obete, ale aj páchateľa.
Pri pokuse o rekapituláciu nemôžem vynechať všetky ostatné spôsoby trávenia času, ktoré mi osvedčene pomáhali dobíjať baterky. Priznám sa však, že sa stávalo, že spánok sa občas oneskoril a vytesnili ho myšlienky, či sa spravilo všetko, čo sa malo. To je vlastnosť, ktorá, zdá sa, mnohým dnešným politikom ani len nehrozí.
Na policajné násilie upozornil ombudsman Šutaja Eštoka už v januári. Všetky riešenia odmietol Čítajte Keby sme sa vás ako psychológa opýtali, aký máte recept na spokojný život v dnešnej dobe, čo by ste nám poradili?
Celé roky som svojim pacientom s psychickými problémami okrem iných dával aj zdôrazňovanú radu - pokúste sa vyhnúť sledovaniu správ v televízii. Postupne k tomu môžete pridať ignorovanie programov, ktorých hlavným cieľom je vymývanie mozgov, ktoré naviac podávajú škaredí ľudia, ktorých cieľom bolo zničenie zmyslu pre krásu, pre dobro a pre rešpektovanie práv iného človeka.
Podobné úvahy mi však prídu temer ako scestné, keď niekoľko desiatok kilometrov východne od nás vojnový zločinec (nielen podľa Medzinárodného súdneho dvora) má na rukách krv obrovského počtu nevinných civilistov, ale aj obrovské počty padlých vojakov, a to aj z jeho vlastnej zločineckej bandy vrahov, tiež detí, starcov, gravidných žien, proste ničenie všetkého. Preto sa obávam, že prioritou týchto dní je snažiť sa ich nejako prežiť a dúfať v konečné víťazstvo zdravého ľudského rozumu nad vraždiacimi hordami z východu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
