KOŠICE. Nielen košickí mestskí poslanci a kultúrna obec, ale aj široká verejnosť požaduje, aby nedávno prinavrátané kosáky a kladivá z Pamätníka Sovietskej armády na Námestí osloboditeľov mesto odstránilo.
Na svete je petícia pod názvom „Odstránenie symbolov zločinného komunistického režimu z Námestia osloboditeľov“. Žiada magistrát, aby podnikol kroky na odstránenie symbolov komunizmu z pamätníka Červenej armády.
Petičný výbor menuje štyri dôvody, pre ktoré je nutné tak urobiť. Pri jednom cituje zákon o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému, ktorý ho pomenúva ako zločinecký, nemorálny a protiprávny.
„Symboly komunizmu, ako kosák a kladivo a ďalšie ikonografické prvky na pamätníku, predstavujú jeho propagáciu, čo je v rozpore so základnými hodnotami demokratickej spoločnosti,“ uvádzajú petičiari.
Petičiari: Neakceptovateľné
Košičan Vojtech Špišák z petičného výboru dáva za príklad precedensy z iných štátov.
„Krajiny ako Česko, Poľsko, Maďarsko či Litva pristúpili k odstráneniu symbolov komunizmu z verejných priestorov, čím dali jasne najavo odmietnutie totalitnej minulosti. Slovensko by malo nasledovať tento príklad a posilniť svoj záväzok voči demokratickým hodnotám.“
Petičiari tiež pripomínajú, že Námestie osloboditeľov je jedným z najvýznamnejších verejných priestorov v Košiciach. „Prítomnosť symbolov komunizmu v takto prominentnej lokalite je neakceptovateľná, keďže verejný priestor má byť odrazom demokratických hodnôt a úcty k obetiam totalitných režimov, nie ich glorifikáciou.“
Znenie petície prízvukuje potrebu zachovania historickej pravdy. „Hoci pamätník pripomína oslobodenie Košíc Červenou armádou, je potrebné zdôrazniť, že následne nastalo obdobie sovietskej nadvlády a potláčania slobody."
Symboly komunizmu na pamätníku tak podľa petičiarov môžu byť vnímané ako skreslenie historickej pravdy a neprimerané oslavovanie totalitnej ideológie.
Pamätník patrí mestu, spravuje ho jeho Správa mestskej zelene. Radnica naň dala osadiť nové kosáky a kladivá v predvečer osláv Novembra '89, za čo si vyslúžila kritiku.
Komunistické symboly pravidelne ničia a strhávajú. Po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022 ho päťkrát poškodili, najviac v máji 2023. Opravu vo výške 14-tisíc eur zaplatili ministerstvo vnútra a radnica.
Načasovanie opráv pamätníka čelilo kritike verejnosti i politikov. (zdroj: TASR/František Iván)Principiálny postoj
Špišák hovorí, že petíciu rozbehol, lebo nechcel len tak nečinne sedieť. Verí, že Košičania potvrdia, že sú mestom, kde totalita a nesloboda nemajú svoje miesto.
„Petíciu však samozrejme môžu podpísať aj Nekošičania, pretože v tomto prípade ide podľa mňa o principiálny postoj k propagácii totalitného režimu. Nemám stanovenú žiadnu minimálnu hranicu podpisov. Som vďačný každému, kto túto petíciu podpíše. Za úspešnú ju budem považovať, ak dosiahne svoj cieľ – odstránenie symbolov zločineckého komunistického režimu."
Za prvý deň od zverejnenia podpísalo petíciu takmer 500 ľudí. Špišáka to príjemne prekvapilo a utvrdilo v presvedčení, že petícia má zmysel.
„Svoj podpis môžu ľudia pridať do symbolického dátumu 19. januára 2025 (deň oslobodenia Košíc). Potom ju po kontrole podpisov chcem odniesť na Magistrát mesta Košice a dúfam, že sa to neskončí len obvyklou formulkou, že ju predstavitelia mesta zobrali na vedomie," dodáva Špišák.
(zdroj: TASR/František Iván)Primátor aj viceprimátor sa ospravedlňovali
Mestskí poslanci sa postavili proti krokom radnice. Počas nedávneho rokovania zastupiteľstva požiadali primátora Jaroslava Polačeka (nezávislý), aby preskúmal možnosti, ako odstrániť, prípadne presťahovať z námestia celý pamätník.
Kým sa tak podarí, poslanci chcú, aby kosáky a kladivá z pamätníka odinštalovali.
„Je hanbou, že 35 rokov od Nežnej revolúcie a zmeny režimu sú permanentne obnovované symboly komunistickej moci. Reakcie občanov sú zreteľne negatívne,“ uvádza sa v dôvodovej správe, ktorú predložila poslankyňa Ľuba Blaškovičová (nezávislá),
Pokračuje, že je potrebné preveriť, aké zmluvy zaväzujú mesto udržiavať pamätník na mieste, kde reálne vojnové obete pochované nie sú. „Pamätník a jeho symboly vyvolávajú vo verejnosti kontroverzné postoje aj vzhľadom na prebiehajúcu agresiu a vojnu na Ukrajine.“
Primátor priznal, že načasovanie osadenia nových prvkov bolo nešťastné. „Ospravedlňujem sa, že v čase, keď sa poukazuje na odkaz Novembra, sa pristúpilo k niečomu, čo nie je v poriadku ani v mojom svedomí.
Viceprimátor Marcel Gibóda (SaS) sa vlani obrátil vo veci premiestnenia pamätníka na ministerstvá, vrátane rezortu zahraničia. Vraví, že dodnes nemá odpoveď: „Nie som stotožnený s tým, že sme ako mesto pristúpili k jeho oprave v predvečer osláv Nežnej revolúcie.“
Poslancov sa pýtal, či budú ochotní dať za premiestnenie pamiatky možno 700-tisíc eur. „Ja áno,“ dodal.
Štatút vojnového hrobu
Pamätník je národnou kultúrnou pamiatkou, má štatút vojnového hrobu. Je totiž miestom posledného odpočinku vojakov, ktorí zahynuli počas vojny.
Košice oslobodili v januári 1945 vojaci 4. ukrajinského frontu Červenej armády. V tom čase patrila metropola východu pod horthyovské Maďarsko a pre nemeckých nacistov predstavovala v závere vojny významné strategické miesto.
Len o tri mesiace od oslobodenia Košíc, presnejšie 14. apríla 1945, začali stavať pomník. K tomuto kroku sa rozhodlo mesto Košice, ktoré je do dnešných dní jeho vlastníkom. Slávnostne ho odhalili prvého júla v tom istom roku.
Zozbierajte sošky Hitlera, znel rozkaz pred stavbou Pamätníka sovietskej armády Čítajte Miesto výstavby vybrali stavitelia zámerne, na tomto námestí pochovávali počas vojny mŕtvych vojakov. Ukázal to tiež posledný podrobný architektonicko-historický výskum kolektívu autorov z roku 2013.
Pod pomníkom sú tak pochovaní vojaci a dôstojníci Červenej armády, ide o 15 osôb bez uvedenia mena a ďalších 15 identifikovaných osôb, známych aj podľa nápisov na tabuliach náhrobkov umiestnených na pamätníku.
Miesto výberu pomníka má i ďalšiu symboliku - z tohto námestia deportovali Židov do koncentračných táborov.
Autorom pamätníka zo spišského travertínu je sovietsky autor Ing. kpt. Jemeljan Filimonovič Gurjanov, ktorého rukopis nesú u nás aj pomníky padlým v Sečovciach, Poprade či Prešove.
Pamätník má štatút vojnového hrobu. (zdroj: TASR/František Iván)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
