KOŠICE. Bola to nezvyčajná prvá adventná nedeľa. Každý, kto si vyšliapal trasu na chatu Lajoška na Prednej holici pri Košiciach, mohol zažiť zaujímavý moment a zavesiť vianočnú ozdobu na ihličnatý strom pred chatou.
Návštevníci si mali priniesť vlastné ozdoby a svojou trochou tak prispieť k výzdobe obľúbeného turistického miesta Košičanov. Stromček zdobili pri príležitosti 110. výročia vzniku chaty a prvého výročia jej opätovného otvorenia od rozsiahlej rekonštrukcie.
Lajoška je postavená na Prednej holici vo výške 908 metrov nad morom v Slovenskom rudohorí, časti Volovské vrchy.
Má výnimočné postavenie medzi ostatnými horskými chatami. Pýši sa slovenským prvenstvom z hľadiska najkratšej vzdialenosti medzi pravou horskou chatou a väčším mestom, teda Košicami. Lajoška a okraj Košíc sú od seba vzdialené iba 10,5 kilometra vzdušnou čiarou.

Okolo chaty prechádza naša najvýznamnejšia diaľková turistická trasa, červenou značkou vyznačená Cesta hrdinov SNP od Dukly po Devín. Pod chatou je pietne miesto pri zrubovej kaplnke.
Lajoška je obľúbeným miestom tak pre turistov, ako aj cyklistov či bežkárov. Od Jahodnej k vrchu Predná holica vedie cyklotrasa známa aj ako Stará židovská cesta s dĺžkou osem kilometrov.
Chata leží na trase Košickej lyžiarskej magistrály. Jej dĺžka je 27 kilometrov, vedie z Čermeľa na Bankov cez Jahodnú, Prednú holicu a končí pri chate Erika. Aj preto na chatu v zimnom období často zavítajú bežkári.

Na peknej čistinke s kruhovým výhľadom
História tejto bývalej turistickej útulne je kľukatá, ale aj bohatá. Chata na Prednej holici má z košických turistických objektov najstaršiu tradíciu.
Svedčí o tom i skutočnosť, že myšlienka na jej postavenie bola vyslovená už aj v prvom turistickom sprievodcovi po okolí Košíc „Kassa és környéke“, ktorý v roku 1897 vydala Košická sekcia Maďarského turistického spolku.
Naozaj sa s jej výstavbou začalo o 17 rokov neskôr. V roku 1910 spojil spolok Turistický kruh košického okolia svoje sily s Košicko-abovsko-turnianskou skupinou Uhorského karpatského spolku.

Deviateho júla 1911 komisia vybrala miesto na postavenie útulne, na peknej čistinke s takmer kruhovým výhľadom, neďaleko lesného prameňa a lesnej škôlky mesta Košice.
„Prízemný zrub so šindľovou strechou, dvoma izbami, kuchyňou a otvorenou verandou bol postavený podľa plánov mestského lesného inžiniera Ondreja Schaffera, pri nákladoch 1500 korún a za materiálnej pomoci mesta.
Do užívania ho odovzdali v máji 1914. Prvým správcom útulne sa stal Ján Klanica, bývalý správca jaskýň v Aggteleku,“ popisuje začiatky útulne publikácia Lesov mesta Košice „Zaujímavosti z košických lesov".

Neúnavný „Lajoš báči“
Prišla prvá svetová vojna a chatu viackrát vykradli. V júni 1919 sa v jej okolí a na neďalekom Železnom vrchu odohrali prudké boje medzi 46. a 101. peším plukom vojsk Maďarskej republiky rád a 30. streleckým plukom československého vojska. Počas týchto bojov chatu úplne vykradli, až tak, že nebolo možné ju reálne užívať.
Z útulne ostali len trosky. Tento žalostný stav napravila v roku 1925 košická pobočka Karpatského spolku. Na rovnakom mieste postavili nový zrub s predsieňou, dvomi izbami a 24 posteľami.

Slávnostne ho odovzdali do užívania 20. septembra 1925. Hlavnú zásluhu na výstavbe mal kanonik Ľudovít Konrády. O dva roky neskôr zamýšľal postaviť na Prednej holici svoju turistickú chatu Klub československých turistov. Karpatský spolok však rozšíril svoju útulňu o poschodový trakt, jej kapacita sa zvýšila na 60 lôžok.
Aj z týchto dôvodov Klub československých turistov svoj zámer nerealizoval. „V roku 1929 zomrel vo veku 70 rokov neúnavný Ľudovít Konrády – 'Lajoš báči' a turistickú útulňu nazvali jeho menom,“ ozrejmuje publikácia Mestských lesov.
O päť rokov neskôr sa chata opäť o niečo rozšírila, konkrétne vďaka projektu známeho architekta Ľudovíta Oelschlägera pribudla ďalšia väčšia prístavba pozostávajúca z kuchyne, dvoch spoločných nocľahární a ôsmich izieb, čím sa kapacita zvýšila na sto lôžok.

Pod Maďarskom
Chata Lajoška začala fungovať v nepretržitej prevádzke. Prvým chatárom sa stal Vojtech Jeremiáš z Opátky a počas prvého roka tam prenocovalo vyše tisíc turistov.
Atrakciou pre turistov sa v roku 1928 stala trojposchodová drevená trámová rozhľadňa. Do roku 1954 schátrala natoľko, až celá spadla.
Neďaleko od chaty stojí malá drevená kaplnka so zvonom pripraveným na zvonenie. V júni 1935 jej predchodcu vysvätil kanonik a predseda košickej pobočky Karpatského spolku Michal Palyó. Predtým stál na mieste kaplnky masívny drevený kríž, pri ktorom sa v nedeľu slúžili omše. Aj kaplnku projektoval známy architekt Oelschläger.
Počas druhej svetovej vojny pripadli Košice a ich okolie, teda aj chata Lajoška, pod Maďarsko. „Jej poloha tesne pri hranici ju predurčovala k tomu, že sa tu striedali maďarskí pohraničiari, turisti, Nemci a napokon i partizáni.“
Koncom roka 1944 ju opustil chatár a stala sa útočiskom a prechodným sídlom partizánov. Podnikli odtiaľ niekoľko úspešných akcií na nepriateľa. Predovšetkým rozbili výcvikové hniezdo „lovcov partizánov“, ktoré bolo v bývalých Rudnianskych kúpeľoch. Partizáni definitívne opustili Lajošku 30. decembra 1944 a fašisti ju opustenú pri ich prenasledovaní vypálili.
Ako zázrakom sa nedotkli zrubovej kaplnky. Aktuálna kaplnka, okolo ktorej prechádzajú turisti, nie je tou pôvodnou. Nanovo, s trochu väčšími rozmermi, ju postavili v roku 1991.
„Na zhorenisku zriadili v roku 1946 košickí členovia Klubu slovenských turistov a lyžiarov provizórnu útulňu zastrešením suterénu bývalého južného krídla chaty. Na základoch bývalého objektu začal Klub slovenských turistov a lyžiarov v roku 1948 s výstavbou novej chaty, opäť za významnej pomoci mesta Košice.“

Kompletná rekonštrukcia
V roku 1949 bol turistický klub nasilu zrušený a nikto nemal záujem o prevádzku chaty. Nástupca JTO Sokol ju v roku 1950 nechal opustenú a nedokončenú.
O rok neskôr ju štátny podnik Československé stavebné závody dostaval ako svoju podnikovú chatu s 26 lôžkami. Autormi projektu boli architekti Ferdinand Zbuško a Mikuláš Jablánczi.

O rok neskôr ju už mohla užívať aj verejnosť. V tejto podobe ju turisti poznali 70 rokov. V 60. rokoch patrila Lajoška železničnému učilišťu, potom TJ Lokomotíva. Prevádzke chaty striedanie majiteľov veľmi neprospievalo. Od roku 2000 patrila chata Klubu turistov mesta Košice.
Po zmene majiteľa, aktuálne ju prevádzkuje PD Klátov, sa v roku 2020 začala kompletná rekonštrukcia chaty. V novembri 2023 sa po renovácii opäť otvorila turistom.
Podrobnosti z histórie, ale aj zaujímavosti zo života chatárov prinesie kniha venovaná 110. výročiu chaty. Autorom pripravovanej knižnej publikácie je Ľuboš Vojtaško.
Vedľa chaty vyrástli drevené objekty. Výstavbu sklenených iglu - pobyt pod hviezdami podporil sumou 30-tisíc eur cez grantovú výzvu Terra Incognita Košický samosprávny kraj.
„Zámerom projektu je vybudovanie troch celopresklených obytných iglu s vnútorným vybavením a vonkajším mobiliárom," uvádza sa na webstránke Terra Incognita.


Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári