Dobové články sme ponechali s pôvodným pravopisom.
Tragický začiatok letúnskej štafety Košice - Praha
Pri Rožňave sa zrútili dva aeroplány. Kapitán Braun a nadporučík Skrejšovský mŕtvi. Dve lietadlá znivočené. Druhí dvaja letúni ľahko zranení.
Včera, v stredu, bolo nám o pol dvanástej hodine telefonované: Dnes ráno štartovali na košickom letišti tri vojenské aeroplány k štafetovému letu Košice – Nitra – Bratislava – Olomouc – Praha. Štart bol prevedený v najlepšom poriadku, tri lietadlá sa vzniesli do výšky a namierili si to západným smerom. Počasie nebolo špatné, až na hmlisté ovzdušie, ktoré zapríčinilo, že letúni nad Rožňavou stratili orientáciu.
Pravdepodobne piloti, aby sa orientovali, spustili sa s aparátmi nižšie, čo sa im stalo osudným, lebo v tamojšom kraji sa vypínajú niektoré hory dosť vysoko. Dve lietadlá narazili v hmle na skaliská a zrútili sa na zem. Posádka jedného lietadla utrpela iba ľahšie zranenie, kým z druhého lietadlá bol pilot i pozorovateľ na mieste usmrtený. Je to kapitán Braun a nadporučík Skrejšovský. Prvý je známy v Košiciach, kde bol u košickej posádky pred svojim preložením do Nitry. Kapitán Braun je ženatý a zanecháva vdovicu a jedno dietko. Toto bola stručná Jóbova správa o nešťastnom začiatku štafetového letu. Namiesto nešťastia sa vypravila z Košíc okamžite vojenská komisia, aby vyšetrila podrobnosti katastrofy. Komisia sa vráti pravdepodobne večer. Správa o smrti dvoch našich dobrých odvážnych letúňov vyvolala v Košiciach hlboké pohnutie a účasť.
Z denníka Slovenský východ, 30. október 1924
Oslava 28. októbra v Košiciach
Predvečer osláv.
Davy ľudu prúdili po obidvoch stranách Hlavnej ulice, keď na balkóne nad vchodom divadla zažaté boli štyri grécke ohne, osvetľujúce celé priestranstvo, a z výšky zazneli velebné fanfáry slávnej Smetanovej „Libuše”, zahrané hudbou pešieho pluku č. 32. Divadlo sa zatím naplnilo do ostatného miestečka slávnostnými hosťami. Razom o pol ôsmej hodiny sa započal slávnostný predslov, ktorý precítene prehovoril riaditeľ Prerovský, ktorý výstižne nakreslil význam dňa oslobodenia. Nato zahrala hudba pešieho pluku č. 32 za osobného vedenia kapelníka Kozáka obidve štátne hymny, ktoré si účastníci stojac vypočuli. Súbor Východoslovenského národného divadla zahral potom Vrchlického historickú veselohru „Noc na Karlštejne.”
Na deň 28. októbra.
O šiestej hodine ráno prechádzala vojenská hudba mestom. Nato bolo vypálené osemadvadsať delových rán jednou batériou tunajšieho delostreleckého pluku. O 9. hod. dopoludnia boli konané slávnostné služby Božie vo všetkých košických kostoloch. Oficiálna slávnostná omša bola slúžená v hlavnej katedrále a zúčastnili sa jej zástupcovia všetkých úradov, vojenskí hodnostári atď. Omša bola skončená za zvukov oboch štátnych hymien.
Medzitým sa zhromaždila košická posádka k slávnostnej vojenskej prehliadke na Moldavskej okružnej. Tam sa dostavili i zástupcovia úradov so županom dr. Jánom Rumanom na čele. O pol 11. hod. dostavil sa veliteľ 11. pešej divízie generál Gajda so svojou družinou a prijmúc hlásenie veliteľa oddielu policajnej stráže, pokračoval v prehliadke posádky. Pri jeho návrate k skupine slávnostných hosťov zahrala vojenská hudba obidve štátne hymny. Po prehliadke odišiel generál na stanovište ku kaviarni Astória, kde ho nasledovala skupina hosťov. Celá posádka pochodovala potom v defilé pred svojim veliteľom. Tým bola oficiálna oslava dokončená.
Z denníka Slovenský východ, 30. október 1924
Hypnotické fígle doktora Golda
Pred časom sa v Košiciach produkoval istý dr. Gold, ktorý ponúkol tiež polícii svoje služby a pri istej afére, kde bola zatknutá zlodejka, fungoval, ale ovšem nijako k veci neprispel, ale keď sa preberali klenoty, vtedy vyskytla sa námietka, že chýba jeden prsteň a 68 Kčs. A vtedy sa Gold ponúkol, že zistí, kde stratené alebo chybujúce veci sú. K tomu nutno podotknúť, že sama poškodená tvrdila, že žiaden prsteň nechýba, tvrdila to len zlodejka sama. A vtedy dr. Gold použijúc svojich hypnotických fígľov, označil za páchateľa jedného nadstrážnika, prítomného pri zatknutí dotyčnej zlodejky. Podozrenie sa ale ukázalo klamné a umenie pána doktora obmedzovalo sa len na narčenie, nie na nájdenie klenotu. Po tejto blamáži pán doktor Gold odišiel. Teraz ale na svojich cestách a prednáškach používa tvrdenia, že v Košiciach odhalil zlodeja v osobe jedného nadstrážnika. Samozrejme, že toto je tučné sústo pre maďarské noviny, ktoré i tuná robili pánu Goldovi dosť reklamy. Tiež sa zistilo, že doktor Gold žiadnym doktorom vôbec nie je, že prevádza len svoje hypnotické fígle a to veľmi mizerne a podozrivo a že nie je príslušníkom republiky. A takíto ľudia tuná chodia a podozrievajú pod zámienkou svojho „čierneho umenia” štátnych zamestnancov.
Z denníka Slovenský východ, 1. november 1924
Bahno Košíc
Z budovy policajného riaditeľstva vychádzajú večer skupiny detektívov a úradníkov na nevľúdnu cestu mestom i perifériami. Je pred dušičkami, ulice sú zablatené a drobný dáždik šľahá do tváre chodcov. Bude razia. Všetky brlohy mesta, všetky „salóny”, všetky hromadné nocľahárne, kde prespáva bieda i zločin budú dnes prezreté. Mnoho koristi upadne snáď do rúk ochrancov poriadku. Mladá deva ocitnuvšia sa na scestí života, slúžka, ktorá podľahla lákaniu seladona bude pristihnutá v hotelu. Vreckový zlodej, užívajúci svojho lupu vo veselej spoločnosti bude dopadený a poľský žid bez pasu nocľahujúci v hromadnej nocľahárni bude poučený, že nemožno už tak putovať po svete štyridsať dní, ako za doby Mojžišovej.
Jeden oddiel ide do ulice lásky. Malé, nízke domčeky, okná s červenými lampami, obchádzané vojakmi, chúlia sa v úzkej uličke. Je to všedné bahno. Nebudí súcit, ani nie je nezvyklé. Ale prichádza sa k domom, kde v čiernych dvoroch zostupujeme do podpivnicových bytov. Desať i viacej ortodoxných židov tu leží na biednych posteliach, na zemi, na pokrovcoch, inde sú to zase robotníci a vydedenci, inde všetko dohromady bez rozdielu náboženstva. Je to príšerný výkrik biedy, sociálneho zbedovania, často privodeného zaostalosťou a nepochopením života, často i dobre žijúce židovské rodiny tu bydlia v takých brlohoch. Neduživé deti, nemocné ženy, hromadné lóže milencov, všetko nájdete na tejto smutnej nočnej púti. Chodíte okolo týchto brlohov za svitu lucerny a nemáte tušenia, že u vašich nôh v pivnicových bytoch je podzemný život biedy a schátralosti. Potom sa ide do hotelov. Veru toto meno nadarmo je písané na štíty mnohých domov, lebo by sa tak mali svietiť iné mená a mala by k výstrahe svietiť rudá lampa. O tom budúce...
Z denníka Slovenský východ, 25. október 1924
Články pochádzajú z knižničného fondu regionálneho oddelenia Verejnej knižnice Jána Bocatia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
