KOŠICE. Dlhoročné diskusie o tom, či sa ešte niekedy dočkáme návratu trolejbusovej dopravy do Košíc po jej odstavení v januári 2015 za primátorovania Richarda Rašiho (vtedy Smer, teraz Hlas), mala definitívne rozlúsknuť Štúdia uskutočniteľnosti pre dopravné projekty mesta Košice z dielne košickej eseročky Sidin.
Ich návrat sľuboval Rašiho nástupca Jaroslav Polaček (nezávislý) ešte pred prvým zvolením v závere roka 2018.
Výsledkom štúdie je, že síce trolejbusy de iure neodpísala, ale de facto sa s nimi v dlhoročnom horizonte naďalej nepočíta pre údajné extrémne vysoké počiatočné náklady na obnovu infraštruktúry (troleje, meniarne...).
Tie sú vyčíslené aktuálne na sumu medzi 15 až 20 miliónmi eur, pritom bývalý generálny riaditeľ Dopravného podniku mesta Košice (DPMK) Vladimír Padyšák hovoril ešte pred niekoľkými rokmi len o troch miliónoch eur.
Ako najvýhodnejšie vyšli autorom štúdie elektrobusy a obnova vozového parku aj v kombinácii s autobusmi na CNG pohon. Za povšimnutie stojí, že to prakticky kopíruje reálne kroky dopravného podniku, ktorý už vysúťažil nové elektrobusy a práve obstaráva autobusy na CNG.
Spoza našich hraníc sa ozvali dvaja odborníci, ktorí so závermi štúdie polemizujú, lebo podľa nich nezohľadnila parciálne trolejbusy, ale iba klasické.
Korzáru poskytli aj svoj spoločný odborný text, v ktorom vysvetľujú, prečo je z dlhodobého hľadiska pre mestskú hromadnú dopravu v Košiciach efektívnejšie vybrať sa cestou parciálnych trolejbusov.
Raši ich stopol, Polaček sľúbil návrat. Štúdia trolejbusy celkom neodpísala, ale ani im nepomohla Čítajte Využili vlastné skúsenosti z iných projektov
Jedným z dvojice je Mikołaj Bartłomiejczyk. Ide o docenta na Fakulte elektrotechniky a automatizácie Technickej univerzity v Gdaňsku (Poľsko), momentálne na výskumnej stáži na Technickej univerzite v Delfte v Holandsku. Pôsobí aj v PKT Gdynia (tamojší dopravný podnik) a na Ekonomickej fakulte Univerzity v Gdaňsku. Zaoberá sa elektrickou trakciou, mestskou elektrickou dopravou a elektromobilitou.
Druhým je profesor Pavol Bauer, pôvodom z Košíc, ktorý vyštudoval elektrotechniku na Technickej univerzite v Košiciach, ale dlhé roky žije v zahraničí. Od roku 2016 je riadnym profesorom na Technickej univerzite v Delfte, kde ešte v roku 1995 získal aj akademický titul Ph.D. Pôsobí tam ako vedúci katedry zameranej okrem iného na výskum elektromobility na Fakulte elektrotechiky, matematiky a informatiky. Najvyššiu vedecko-pedagogickú hodnosť profesor má aj z Vysokého učení technického v Brne (2008) a z rumunskej Univerzity v Temešvári (2018), odkiaľ má i čestný doktorát (2022).
„V minulosti sme sa zaoberali udržateľnými zdrojmi energie pre dopravu a jednou z projektových úloh, ktoré sme riešili, bola trolejbusová sieť v holandskom Arnheme - napríklad nabíjanie elektrických áut z trolejbusovej siete, napájanie siete z fotovoltiky, použitie bateriek atď. Pri riešení tejto úlohy sme nadobudli skúsenosti, ktoré by sme radi využili aj pri návrhu verejnej dopravy v Košiciach,“ uviedol profesor Bauer.
Výsledky štúdie, ktorú si nechalo vypracovať mesto Košice, označili za, dalo by sa povedať, neutrálne.
„Dôležitým prvkom, s ktorým sa však doteraz nepočítalo, je možnosť využitia technológie In Motion Charging (IMC), teda tzv. hovorovo nazývaných ‚parciálov‘. Ide o trolejbusy vybavené batériami, ktoré sa pre použitie týchto vozidiel aj mimo trolejov nabíjajú práve z trolejbusovej siete počas jazdy. Vďaka tomu je možné rozvíjať trolejbusovú dopravu bez nutnosti výraznejších výdavkov na rozširovanie trakčnej siete, prípadne v oveľa nižšej miere ako v prípade klasických trolejbusov,“ popisuje dvojica odborníkov.
Vo svojom texte pre Korzár preto uvádzajú možnosť rozvoja trolejbusovej dopravy pomocou batériových trolejbusov, ktorá umožní jej výrazný rozvoj.
„Zvýšenie počtu používaných vozidiel umožní lepšie využitie infraštruktúry, čím sa zlepší aj ekonomická efektívnosť systému. Naša skrátená analýza vychádzala z predchádzajúcich skúseností TU Delft a univerzity v Gdansku v oblasti mestskej elektrickej dopravy a tiež skúseností z dopravného podniku v Gdynii,“ tvrdia.
Tvrdia, že trolejbusy neodpísali, ale idú kupovať iba elektrobusy. Argumentujú aj Volvom Čítajte Za slabinu elektrobusov označujú drahé batérie
Upriamujú pozornosť presne na to, čo sa chystá urobiť preferovaním elektrobusov aj košická samospráva.
„Mestá a dopravné spoločnosti sa pri nákupe elektrobusov často riadia túžbou dosiahnuť výsledky čo najrýchlejšie. Preto sa často kupujú autobusy s veľkými trakčnými batériami, ktoré umožňujú výrazný dojazd a minimalizujú náklady na infraštruktúru. Takýto prístup sa však môže z dlhodobého hľadiska ukázať ako nesprávny vzhľadom na náklady na výmenu trakčných batérií počas životnosti vozidla,“ upozorňujú.
Zdôrazňujú veľmi dôležitý faktor, ktorým je pri elektrobusoch zvyšujúca sa potreba batérií a dávajú ho do súvislosti s elektromobilitou i obmedzenými surovinovými zdrojmi vo svete.
Zjednodušene sa dá povedať, že „parciály" ako alternatíva majú menšie batérie (kWh) aj ako populárne osobné vozidlo Tesla a "na ich nabitie stačí len ‚kúsok‘ trolejbusovej siete“.
Odborníci z Technickej univerzity v Košiciach, ktorí vypracovali odborný posudok o budúcnosti mestskej dopravy, boli síce aj podľa našich oponentov veľmi dobre pripravení, ale nevenovali pozornosť takej veľmi dôležitej veci, akou je práve vývoj trolejbusovej techniky.
„Ak náklady na obnovu a údržbu existujúcej trolejbusovej infraštruktúry v Košiciach len pre pätnásť vozidiel (linky č. 71 a 72 – pozn. red.) môžeme považovať za prekážku udržania tejto formy dopravy, jej možnosť rozvoja na základe moderných technológií stavia košické trolejbusy do neporovnateľne lepšieho svetla,“ konštatujú odborníci zo zahraničia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
