Košické hotely sa stali eldorádom chvíľkového pobavenia. A to aj napriek drahote

Dobové články sme ponechali s pôvodným pravopisom.

Drahota a košické hotely

Je to síce starosť o našich občanov z iných miest o hosťov u príležitosti rôznych zájazdov, ale je treba tejto ožahavej otázky sa dotknúť.

Až na výnimky v prvotriednych hoteloch, stali sa tunajšie hotely eldorádom chvíľkového pobavenia a podľa toho sa jedná s ľuďmi, ktorí potrebujú nocľah nie na chvíľku, ale trvale. Napriek jasnému zneniu policajných predpisov, nie je v mnohých izbách cenník a ceny spravujú sa podľa konjunktúry. Tiež čistota by si zasluhovala pozornosti. V niektorých hoteloch to vyzerá príšerne. Hotel je živnosť ako každá iná, slúžiaca iste k tomu, aby jej prevozovateľ zarobil peniaze, nesmie sa to diať ale takým spôsobom, ako sa to deje v mnohých tých brlohoch a nie v hoteloch. Tedy i v tomto smere bude mať komisia na potláčanie drahoty čo robiť.

Z denníka Slovenský východ, 14. november 1924

Polícia spustila protipožiarne razie

Ďalší požiar obchodu. Za porušenie protipožiarnych predpisov sa bude trestať s drakonickou prísnosťou.

Len pred pár dňami sme informovali o požiari v košickom nábytkárskom a drevárskom závode a policajná kronika už opäť informuje o ďalšom požiari košického obchodu. Dnes ráno o pol štvrtej hodine vypukol v Milderovom obchode na cukríky na Zámočníckej ulici č. 8 oheň, ktorý ako prvá spozorovala chyžná, spiaca v susednej kuchyni. Tej sa ledva podarilo vyslobodiť z nebezpečnej situácie. Ihneď boli upovedomení hasiči i polícia. No kým na miesto dorazili hasiči, nemali prakticky čo robiť. Po lokalizácii požiaru bolo zistené, že plamene zničili regál naložený tovarom medzi predajňou a skladom. Obchod bol síce poistený, ale je pravdepodobné, že škoda je väčšia ako poistná suma 50 tisíc korún. Policajná obhliadka miesta požiaru zistila vážne porušenie protipožiarnych predpisov. Zistilo sa, že obe miestnosti boli prepojené improvizovanou rúrou z kachľovej pece, ktorá mohla poľahky spôsobiť požiar.

Preto polícia dnešným dňom rozbieha ráznu kampaň na predchádzanie častých požiarov a zároveň zintenzívni razie. Policajný výbor uskutoční večernú prehliadku za účelom kontroly obchodov a tam, kde zistí zanedbanie protipožiarnych predpisov, učiní drakonické tresty pre nezodpovedných majiteľov.

Z denníka Kassai Ujság, 14. november 1924

Košická rarita

Behom času zmizli z ulíc všetky zjavy, ktoré by pripomínali bývalé pomery. Hneď po prevrate boli odstránené všetky výbojné pomníky, sochy a obrazy a ešte nedávno bol svedený boj o korunu svätoštefanskú, vyobrazenú pod obrazom na dome v Kalvárskej ulici a mestskou radou bolo uznesené jej zakrytie. Je preto podivením, že na Rákocziho okružnej (dnes Moyzesova ul.) sa doteraz nachodí poštovná schránka, na ktorej sa skveje ešte dvojhlavý rakúsky orol, ktorý je z časti vyškriabaný mládežou, ktorá si patrne veci viac povšimla ako správa pošty. Dúfame, že tedy táto posledná rarita z Košíc rovnako zmizne a že schránka bude svieže natretá.

Z denníka Slovenský východ, 18. november 1924

Komunisti v Košiciach vyvolávajú nové stávky

Stávka pekárskych živnostníkov. Čašníctvo združené v „Gastrologu“ hrozí stávkou.

Mali sme príležitosť poukázať na vyvolané stávky vo všetkých oboroch, ktoré košickému robotníctvu priniesli len škody, súc vyvolané zbytočne a v nepravý čas. Keď po veľkej námahe a za pomoci úradov boli tieto stávky ukončené, objavujú sa symptómy, ktoré ukazujú, že komunisti sa snažia vyvolávať nové konflikty. V noci na včerajšok bola zahájená stávka robotníctva vo veľkopekárni firmy Reisz. K tejto stávke došlo následkom konfliktu dôverníka dielne so šéfom, poneváč šéf zo zdravotných dôvodov nechcel trpieť, aby dôverník fajčil pri práci. Keď ho robotník nepočúval a jedna stránka priniesla majstrovi pečivo znečistené, musel majster siahnuť k radikálnej náprave a robotníctvo vyhlásilo s dôverníkom solidaritu. Majiteľ firmy odoprel akékoľvek vyjednávanie a vyhlásil, že si opatrí robotníctvo z inej organizácie. Takýmto spôsobom sami komunisti vyvolávajú situáciu proti sebe.

Podobný konflikt chcú vyvolať komunistickí čašníci združení v „Gastrologu.” Vzhľadom k niektorým konfliktom a žiadostí hosťov, odhodlali sa niektorí reštauratéri prijať do svojich služieb riadne kvalifikovaných čašníkov, organizovaných v čašníckej organizácii „Otakar.” To vyvolalo tuhý odpor komunistických čašníkov, ktorí sa domnievajú, že tu majú služobný monopol.

Prehlásili, že jestli sa budú Otakaristi usilovať o umiestnenie svojich členov, vyvolajú stávku. Tým ovšem neznemožnia ani zamestnávateľa, ani spravodlivý požiadaviek nášho čašníctva. I tu zavinili tento stav komunistickí čašníci svojim postupom, svojimi zásadami, že len tunajší čašníci, hlavne maďarskej národnosti a komunistického presvedčenia, majú nároky na lepšie miesta a na obsadenie všetkých vlivných miest. Zavinili to i tým, že vo svojom monopolistickom postavení boli by niektorí žiadali, aby ich čoskoro obsluhovali hostia. Organizácia musí sa postarať o vyspelosť svojho členstva a ukázať, ako si môže získať sympatie obecenstva, ktoré odbor tento potrebuje, poneváč proti požiadavku obecenstva, nemôže žiadnou stávkou nič získať. Je iste v záujme kľudu celého verejného života, nájsť zhodu medzi oboma organizáciami, poneváč členovia oboch majú právo na život. Je úkolom Gastrologu, aby toto pochopenie pre druhú odborovú organizáciu dokázal. Jestli nedokáže, musí si následky pripočítať sama sebe.

Z denníka Slovenský východ, 19. november 1924

Nedeľňajšia pouličná momentka

Idete pekného jesenného nedeľňajšieho odpoludnia Mlynskou ulicou a máte radosť z tej pestrosti davu, tušíte, ako sa s vami radujú druhí, pozorujete mladú červenolícu devušku na rohu Kováčskej ulice. Boh vie, načo tuná čaká. Snáď mladý chlapec príde a podniknú prechádzku do Čermeľa, snáď priateľkyňa alebo starší priateľ. Premýšľam o tom, dohadujem a odrazu od kaviarne Imperiál počujem hluk a krik. Vidím, ako sa tam ľudia ženú a keď tam dobehnem, som svedkom podivnej nedeľňajšej zábavy. Dvaja slušne oblečení mladí mužovia si tam vybavujú voľakú čestnú záležitosť. Jeden máva palicou, ktorá dopadá mocne na chrbát druhého, ten sa vrhá na protivníka až zasiahne konečne jeho obličaj a klobúk, ktorého tvrdá fazóna sa kriví ani papier. Žiaden klobučník to už nedá dokopy. Pýtate sa po príčine sporu. Neznáma. Strážnici zatim spisujú mená a dozvedám sa, že sú to známi vreckári. Patrne sa nedohodli o podiel. Ak chcete, aby to inakšie urovnali? Valné zhromaždenie na to zvolať predsa nemôžu, a k súdu sa s tým nedá isť. Vybavujú to teda takto primitívne.

Z denníka Slovenský východ, 11. november 1924