KOŠICE. Počet Ukrajincov a Rusov zabitých alebo zranených v dva a pol roku trvajúcej vojne dosiahol v septembri 2024 odhadom jeden milión ľudí.
Ďalšie milióny odídencov prečkávajú vojnu v okolitých krajinách a snažia sa krajanom pomáhať, ako sa dá. Na Slovensku napríklad v občianskom združení Spletinia, ktoré má svoje centrá v troch mestách na východe krajiny – v Košiciach, Prešove a Poprade.
Reportáž z Chersonu: Pod bytovkou je detský kútik, v zákopoch poľná nemocnica a sauna Čítajte Sviečky vytvoria svetlo aj teplo
V centrách dobrovoľníci šijú špeciálnu bielizeň pre ranených vojakov a civilistov vo frontových nemocniciach, pletú zimné ponožky, rukavice a čiapky a organizujú humanitárne zbierky.
„Začína sa zima, takže zbierame čisté prázdne plechovky, do ktorých vyrábame zákopové sviečky. Vďaka nim sa dá zohriať, dávajú svetlo a dá sa na nich čokoľvek uvariť. Putujú nielen do zákopov, ale aj do domácností, kde nie je elektrina,“ vysvetľuje Ľubo Beňo, ktorý v centre pomáha.
Okrem plechoviek sa dobrovoľníci potešia aj vlne na štrikovanie, zbierajú aj barly a ortézy.
Oblečenie pre deti v bunkroch
Pre ranených zas dobrovoľníci prešívajú oblečenie tak, že ho po bokoch rozstrihnú a potom našijú suché zipsy alebo šnúrky na viazanie. Aby si pacienti nemuseli košele prevliekať cez hlavu, ale jednoduchšie, zboku.
„Zbierame aj oblečenie pre deti, ktoré musia tráviť väčšinu času v podzemí, je tam dosť zima. Posielame im iba také veľkosti zimného oblečenia, aké aktuálne treba, nemáme tu sklad,“ vysvetľuje Natalia Čekmeňová, ktorá vedie centrum Spletinia v Košiciach.
Na východe pletú maskovacie siete pre Ukrajincov, ktoré zmätú aj termovízne kamery Čítajte Siete odrážajú termovízne kamery
Gro pomoci pre Ukrajincov, ktorí ostali vo vojnou sužovanej krajine, tvoria stále maskovacie siete. Baly látky treba najprv nastrihať na pásiky, urobiť do nich dierky, a tak ich prevliekať cez sieť. Vítaná je pomoc nových dobrovoľníkov pri pletení sietí aj finančná pomoc na nákup látok.
Každý les, každé pole, každý úkryt potrebuje iné farebné kombinácie – rôzne odtiene zelenej, bielej, béžovej a hnedej.
„Hlavne teraz v zime je ráno potrebná sieť s bielou farbou, keď je nasnežené, poobede ju zas menia za hnedú, keď sa roztopí sneh,“ hovorí Natalia Čekmeňová.
Maskovacie siete chránia životy tých, ktorí sú pod nimi schovaní. Veľké siete majú aj 54 metrov štvorcových.
Výhodou je, že niektoré pásy látky na sieť sú natreté látkou, ktorá odráža termovízne kamery, aby pod nimi nebolo vidno ľudí. Vo vojne sú totiž dôležité práve moderné technológie a pomerne ľahké a lacné drony, ktoré sa dokážu dostať takmer kamkoľvek.
„Veľmi ťažké sú situácie, keď sa pošle sieť na konkrétne miesto a z pošty sa vráti odkaz, že nemá kto prebrať balík. Potom zisťujeme, či zomreli alebo sú takí ťažko zranení, že sú všetci v nemocnici. Preto siete tak aj vyprevádzame na cestu a modlíme sa pri nich, aby došli do cieľa a ochránili ľudí, ktorým majú poslúžiť,“ vysvetľuje Natalia.
Prvýkrát ušla pred vojakmi tehotná a vlani povedala: Vstaňte, deti, vojna sa začala Čítajte Odcestovala na pohreb syna
V centre hovoria, že za jednu hodinu môže človek upliesť jeden meter štvorcový, ktorý zachráni jedného človeka. Pomáhať chodia Ukrajinci, Slováci, ale pomocnú ruku prišli v lete pridať aj Američania a Francúzka.
„Keď budú vojaci vďaka sieťam dobre maskovaní, budú mať väčšiu šancu vrátiť sa domov,“ hovorí Natalia zlomeným hlasom. V poslednom období sa centrum pomoci muselo zmieriť s viacerými stratami.
„Naša krajanka a dobrovoľníčka sa akurát včera dozvedela, že jej zabili syna na fronte. Už odcestovala na pohreb. Do Charkova odišla od nás aj iná dobrovoľníčka, ktorej zabili dvoch synov,“ hovorí Natalia.
Niektoré skutočnosti sa príbuzní dozvedia aj cez hranice, iné ostávajú nevypovedané, pretože nie všetci vojaci môžu prezradiť, kde sa práve nachádzajú.
„Sú tu ženy, ktoré majú na vojne synov aj otcov a manželov. Keď jej dlhšie muž nepíše, pre nás všetkých je to stres. Čakáme, či sa ozve. Každý, kto príde do centra, má svoju históriu. O mnohých vojakoch ani dlho nič nevieme.“
V malom ukrajinskom centre visí na chodbe mapa Ukrajiny a v nej napichané špendlíky. Sú to miesta, odkiaľ pochádzajú všetci dobrovoľníci, ktorí prídu do centra priložiť ruku k dielu.
Rusi nežartujú. Ak by Ukrajina prehrala, vojna je v Európe (reportáž z Odesy) Čítajte Muž dlhé odlúčenie nevydržal
Svoju históriu má aj Julia, ktorá v centre Spletinia v radnici Starého Mesta na Hviezdoslavovej za šijacím strojom prešíva oblečenie. Do Košíc prišla na začiatku vojny tehotná s tretím dieťaťom.
„Bývam tu so 14-ročnou dcérou, 11-ročným synom a najmenšou dvojročnou dcérkou, ktorá je stále pri mne, aj cez deň v centre,“ usmieva sa.
Pred inváziou ušla z mesta Irpiň, ktoré bolo vojnou veľmi zničené už od začiatku. Julia bola krajčírkou aj na Ukrajine. Na Slovensko si zvykla, aj keď ju vojna pripravila o rodinu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
