Dobové články sme ponechali s pôvodným pravopisom.
Tragický skon Košičanky
Smutný epilóg nemocničnej návštevy
Mladá manželka bývalého riaditeľa kina Central, Antonína Kovács, zomrela za tragických okolností v štátnej nemocnici v Košiciach. O príčinách jej smrti začali v meste kolovať rôznorodé fámy, a preto je na príslušných úradoch, aby do celej veci vniesli podrobnejšie informácie. Podľa správ, ktoré sa šírili mestom, zdravá mladá manželka riaditeľa Kovácsa spolu s menšou skupinou ľudí navštívila pred niekoľkými týždňami v štátnej nemocnici košického poľského konzula, ktorý už niekoľko týždňov ležal v nemocnici s ťažkým týfusom, no v čase jej návštevy sa už pomaličky zotavoval. Konzul mal svojich návštevníkov pohostiť cukrovinkami, z ktorých si vzala aj mladá žena.
O pár dní neskôr dostala žena vysoké horúčky, padla do postele, takže ju manžel ťažko chorú odviezol do štátnej nemocnice. Lekári u pacientky zistili podozrenie na týfus a previezli ju na infekčné oddelenie. O ženu sa starali tri týždne s maximálnou starostlivosťou, no nepomohlo ani všetko úsilie lekárov, pretože pacientka v sobotu popoludní skonala.
Do akej miery sa tieto správy kryjú zo skutočnosťou zatiaľ nie je možné určiť. Faktom však je, že žena bola liečená ako pacientka na týfus, a to napriek tomu, že krvný test ukázal negatívny výsledok. Vzhľadom na to, že manžel chcel telo svojej manželky previezť do Prahy, telo rozrezali a pitvou sa zistilo, že nájdené črevné napuchliny nepoukazujú na týfus, ale na tuberkulózu. Definitívnu diagnózu možno stanoviť až po bakteriologickom vyšetrení a až potom bude možné riešiť otázku, či je niekto zodpovedný za tragickú smrť mladej ženy.
Z denníka Kassai Ujság, 18. november 1924
Chýry o epidémiách v Košiciach
Vzhľadom k tomu, že sa rozšírili chýry, že v Košiciach a na okolí sú prípady ochorenia týfusom a že v štátnej nemocnici je ošetrovaných viac ako 100 prípadov, odobral sa náš redaktor k hlavnému župnému lekárovi Dr. Slabejovi, ktorý vyhlásil, že tieto chýry postrádajú jakéhokoľvek podkladu a že sa jedná len o jednotlivé ochorenia a nevzbudzuje počet prípadov pražiadnej obavy.
Z denníka Slovenský východ, 20. november 1924
„Nech žije kráľ“- znelo na školskej oslave vo Veľkej Ide
Na vlaňajšom záverečnom ceremoniáli základnej školy vo Veľkej Ide žiačka 6. ročníka Katalin Majláth poďakovala učiteľom za ich tvrdú prácu v prospech svojich žiakov a podľa starého zvyku v mene všetkých prisahala, že budú lojálnymi služobníkmi krajiny. Svoj prejav ukončila týmto zvolaním: „Nech žije kráľ!“ Nastalo obrovské prekvapenie, zmätok, hrôza. Riaditeľ školy Károly Vajda rýchlo zakričal: „Nech žije prezident! Nech žije republika!“
Četníctvo spustilo vyšetrovanie a zistilo, že text uvítacej reči nadiktoval riaditeľ Vajda žiakom 6. ročníka. Pri vyšetrovaní sa tiež objavili údaje, podľa ktorých mal riaditeľ Vajda počas vyučovacej hodiny zo dňa 15. júna 1922 prehlásiť, že: „obyvatelia Veľkej Idy sú somári, lebo sa počas sčítania ľudu prihlásili za Slovákov.“ Na základe výsledkov vyšetrovania podala košická prokuratúra obžalobu na Károlya Vajdu za porušenie zákona o ochrane republiky. Prípadom sa košický súd zaoberal v uplynulých dňoch. Po predložení obžaloby, predseda rady Dr. Harkabus vypočul Károlya Vajdu, ktorý svoj údajný výrok v spojitosti so sčítaním poprel. V súlade s vyučovacím poriadkom hovoril o právach národnostných menšín, a povedal tiež, že zákony republiky umožňujú Maďarom zachovať si národnosť a jazyk. Na údajný výrok nemal Vajda žiaden dôvod, keďže k slovenskej národnosti sa vo Veľkej Ide hlásia iba 3 percentá obyvateľov.
V súvislosti s druhým bodom obvinenia Dr. Harkabus uviedol, že nadiktovaná reč bola zakončená oslavným zvolaním osoby prezidenta. Katarína Majláth túto koncovú časť dobrovoľne, alebo na niekoho popud prečiarkla a na jej miesto dopísala inkriminovanú frázu, ktorú prečítala bez predchádzajúceho vedomia obžalovaného. Najrukolapnejším dôkazom o neopodstatnenosti obžaloby riaditeľa je tá skutočnosť, že práve obvinený bol ten, ktorý sa snažil vzniknutú chybu napraviť oslavným zvolaním republiky a prezidenta. V chybnom obvinení Károlya Vajdu vidí obhajoba osobnú pomstu.
Súd následne vypočul 11 ročnú žiačku Agnesu Pálinkás a šiestačku Katarínu Majláth, ktorá na rozdiel od svojej výpovede pred vyšetrujúcim sudcom uviedla, že ju niekto nahováral, aby svedčila proti riaditeľovi Vajdovi. Učiteľ Puobis a jeho manželka vypovedali, že nečakané záverečné slová slávnostného príhovoru malej Mailáthovej prekvapili najviac práve riaditeľa Vajdu, ktorého hlasné zvolanie zachránilo poriadok celej slávnosti. Učiteľka Štefánia MArkó videla pôvodný text ďakovnej reči a dosvedčila, že ten bol zakončený oslavným zvolaním prezidenta a republiky. Po obhajobe advokáta Dr. Ferdinandyho súd oslobodil školského riaditeľa Vajdu spod obžaloby za dvojnásobné porušenie zákona o ochrane republiky.
Z denníka Kassai Ujság, 18. november 1924
Pohľadnica Veľkej Idy so základnou školou. (zdroj: zbierka pohľadníc VKJB)Schôdza hockeystov
Hockeyový odbor ČsŠK Košice odbýva dôležitú schôdzku v sobotu dňa 22. novembra o 6. hodine večer v reštaurácii (miestnosť vzadu vo dvore) Česká hospoda. Na programe: prihláška klubu k Československému sväzu hockeyovému alebo k Asociácii (Kanada), voľba odborvedúceho, zostava mužstiev na blížiacu sa sezónu, voľné návrhy. Účasť všetkých členov hockeyového odboru nutná.
ČsŠK Košice zároveň vyzýva všetkých členov, ktorí mienia pestovať hockey, aby sa prihlásili vo výborovej schôdzke (každú stredu) alebo u J. Horáčka za účelom vyhotovenia potrebných legitimácií. Poneváč klub bude opäť disponovať
najsilnejším mužstvom je potreba, aby sa každý z hráčov prihlásil čo najskôr, aby mohol byť v čas do daktorého mužstva zaradený.
Z denníka Slovenský východ, 20. november 1924
Články pochádzajú z knižničného fondu regionálneho oddelenia Verejnej knižnice Jána Bocatia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
