Voľbu odovzdať svojho starého príbuzného do cudzích rúk sprevádza dilema a spytovanie svedomia, či ho v skutočnosti neodkladáme, pretože je to pre nás komfortnejšie.
Snažíme sa upokojiť tým, že svojho blízkeho zverujeme do odborných rúk, kde o neho bude dobre postarané. Tak ako to v domácich podmienkach často nedokážeme.
Takto nejako to videl aj Košičan Martin. Svoju mamu trpiacu Alzheimerom zveril krajskému sociálnemu zariadeniu. Jeho nádej, že sa o ňu primerane postarajú, sa nenaplnila. Stratil dôveru vo verejnú inštitúciu, ktorá sa oficiálne prezentuje kvalifikovanosťou a skúsenosťami v poskytovaní služieb starým ľuďom s mentálnym postihnutím.
Práca personálu s týmito klientmi je nepochybne veľmi náročná. Na systémové nedostatky, ktoré prináša starostlivosť o seniorov, poukázala riaditeľka Asociácie odborných pracovníkov sociálnych služieb. Tie však nájdeme v každej oblasti práv a dôstojnosti klientov.
Rozhorčenie syna, ktorému matka zomrela na otravu krvi z dekubitov, je oprávnené. Príbehy ako ten jeho som v rôznych obmenách od príbuzných klientov podobných zariadení už počula.

Ich blízky prišiel do zariadenia ešte ako-tak mobilný, ale pri chôdzi by mohol spadnúť, preto ho utlmili liekmi, v horšom prípade pripútali. Klient odmieta piť a jesť (čo často môže znamenať, že si sám nie je schopný jedlo a nápoj zobrať), tak skončí dehydrovaný a podvyživený. Senior má problémy s pamäťou a je dezorientovaný, preto ho nemá zmysel zapájať do spoločenských aktivít a zostáva celé dni zatvorený na izbe.
Prípad zo Skladnej má dve roviny. Prvou sú zistenia inšpekcie rezortu práce. Do zariadenia prišla až po úmrtí dôchodkyne. Ukázalo sa však, že nedôstojné podmienky seniorky neboli ojedinelým prípadom. Protokol z kontroly poukázal na viaceré závažné pochybenia. Jednoducho povedané, bezmocní starkí sú opakovane vystavovaní nedôstojnému zaobchádzaniu.
Druhou je ťažko uveriteľná reakcia šéfa zariadenia aj jeho zriaďovateľa, že zistené nedostatky nepovažujú za závažné a žiadne dôsledky vyvodzovať nebudú. Nabáda to k úvahe, či ide o pokračovanie istého trendu sociálnej politiky kraja. Ten sa prejavil aj vtedy, keď župan Rastislav Trnka s argumentom, že od štátu dostáva málo peňazí rozhodol, jemne povedané „utlmovať“ služby, reálne - rušiť domovy dôchodcov.

Vyzerá to tak, že Trnka si vystačí kvetnatými statusmi na facebooku. Ako keď sa fotil, ako darčekmi plní krabice od topánok so slovami, že „aj malé gestá môžu našim seniorom priniesť veľa radosti“. Alebo nezabudne v októbri (Mesiac úcty k starším) pripomenúť, že si starkých treba vážiť. A naposledy zase zverejnil video, ako starkým plní tri vianočné priania nákupmi v obchodoch.
Zistenia inšpekcie z Arcusu s úctou k dôchodcom nemajú nič spoločné. V ich svetle sa županové gestá voči seniorom stávajú prázdnymi. Načo sú našim seniorom milé prekvapenia v škatuliach, keď sú osamotení priviazaní o stoličku v spoločenskej miestnosti? Ale o tom sa už Trnka na svojich sociálnych sieťach nezmieni.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári