KOŠICE/BRATISLAVA. Pár dní pred Vianocami dostali Bratislavčania predčasný darček, po novej električkovej trati v Petržalke prešla prvá skúšobná električka.
Stalo sa tak po viac ako troch rokoch od začiatku výstavby radiály v úseku Jungmannova - Janíkov dvor. Ide o najväčší dopravný projekt Bratislavy za posledné roky. Úplne dokončený má byť počas letných prázdnin 2025.
Košičania naposledy otvárali novú trať desiatky roky dozadu. Najdôležitejšou stavebnou akciou roka 1989 bola v meste výstavba električkovej trate na Alejovej ulici, trate s napojením od križovatky VSS až po križovatku na Moldavskej ceste.
Po novej trati v Petržalke prešla prvá skúšobná električka Čítajte „Stavebne ju dokončili začiatkom februára 1989. Vďaka tomu sa zlepšilo prepojenie dvoch sídlisk ekologicky vhodnou trakciou medzi severnou častou mesta – Novým mestom, Železníkmi a Krásnou, teda južnou časťou, priemyselnou oblasťou a zároveň sa vytvorilo priame spojenie sídlisk Krásna, Železníky, Barca a VSŽ,“ opisuje kniha „100 rokov mestskej hromadnej dopravy v Košiciach".
Vydal ju Dopravný podnik mesta Košice v roku 1991. Publikácia podrobne mapuje všetky dôležité míľniky košickej verejnej dopravy.
Električka v Petržalke. (zdroj: SME - MARKO ERD)Prvých osem kilometrov
Písal sa 15. október 1890. Mesto Košice podpísalo zmluvu o výstavbe pouličnej koľajovej železnice so stavebným inžinierom Istvánom Popperom z Budapešti.
Tento dátum možno označiť za začiatky košickej verejnej hromadnej dopravy. Mesto malo vtedy asi 26-tisíc obyvateľov, takže v tých časoch nepatrilo k veľkým.
Prvé kroky k zriadeniu koľajovej železnice sa viažu k spomínanému októbrovému dňu, samotná výstavba sa však začala až v máji 1891.
Architekt Popper založil firmu Kassai közúti vasút, teda Košickú pouličnú železnicu a začal s výstavbou tratí. Hlavná trať mala dĺžku 5 085 metrov, vedľajšie 665 metrov, 802 metrov a 1 298 metrov, pričom ich celková dĺžka bola takmer 8 kilometrov.
Hlavná trať viedla od železničnej stanice smerom na Mýtnu ulicu (bývalá Kirovova ulica, severne od dnešnej Palackého ulice), pokračovala cez Drevný trh, Alžbetino námestie (Nám. osloboditeľov), Hlavnú ulicu, Námestie Františka Jozefa (Nám. Maratónu mieru), Čermeľskú ulicu (Komenského ulica a Čermeľská cesta) a končila pri reštaurácii Baránok (v blízkosti dnešnej zastávky Čermeľ).
Už prvé mesiace prevádzky potvrdili, že verejnosť počas pracovných dní využívala osobnú prepravu len zriedkavo, naplno sa ňou vozili najmä v nedeľu a počas sviatkov.
Električka, ktorá jazdila Čermeľským údolím. (zdroj: Reprofoto/100 rokov mestskej hromadnej dopravy v Košiciach)Kontrakt na 60 rokov
Ďalším míľnikom bol október 1909, kedy mesto dostalo ponuku od berlínskej spoločnosti Henning Hartwich & Co. Tá požiadala o koncesiu na prestavbu pôvodnej pouličnej železnice na elektrickú. Investície mali dosiahnuť hodnotu 1 600 000 korún.
Mesto uzatvorilo zmluvu s firmou v roku 1913 a to na dobu 60 rokov. Predmetom kontraktu bolo, že po uplynutí tohto času v roku 1973 prejde celá infraštruktúra a vozový park do výhradného majetku mesta bez nároku zaplatenia protihodnoty.
Najprv sa v roku 1913 spustila električková nákladná doprava, o rok neskôr dobudovali základnú električkovú sieť s rozchodom 1435 milimetrov.
Trate stavala nemecká firma. Mesto s ňou v roku 1911 uzavrelo zmluvu na 60 rokov. Prvé trate vznikli pri železničnej stanici, na dnešnej Štúrovej ulici po odbočku na Kuzmányho a tiež od Námestia osloboditeľov po súčasnej Južnej triede po dnešnú Rybu.
Trate boli jednokoľajové, okrem jednej hlavnej dvojkoľajovej časti, jej trasa viedla od dnešnej vedeckej knižnice po súsošie Immaculaty pri dnešnom maďarskom konzuláte.
Električky v tom čase jazdili rýchlosťou 20 kilometrov za hodinu, mimo mesta o desať kilometrov viac. Upravená bola aj rýchlosť v centre, a to na obidvoch stranách Dómu sv. Alžbety, 40 metrov za ním a pred ním na 10 kilometrov za hodinu.
Posledná električka
Posledná električka prešla po dnešnej Hlavnej ulici v lete 1986. Na pešej zóne dodnes ostali koľaje.
S touto, na tie časy revolučnou myšlienkou, prišiel vtedajší podpredseda mestského národného výboru Rudolf Schuster.
Pri zdôvodňovaní vylúčenia električkovej prepravy z hlavnej mestskej tepny poukazoval najmä na to, že ťažké vozne, ktoré majú rozchod ako železnica, otrasmi ničia vzácne pamiatky ako Urbanova veža, Kaplnka sv. Michala a predovšetkým gotickú katedrálu sv. Alžbety.
Časy, keď ešte košickou Hlavnou ulicou jazdili električky. (zdroj: Reprofoto/100 rokov mestskej hromadnej dopravy v Košiciach)Koľaje na Hlavnej ulici sa v súčasnosti využívajú len sporadicky. Napríklad pred niekoľkými rokmi na ne pristavili vozeň, ktorý bol reklamou na Art Film Fest Košice.
Okrem osobnej električkovej dopravy fungovala v minulosti v meste aj nákladná koľajová doprava, ktorá prepravovala rôzny tovar pre priemyselné a obchodné firmy. Definitívne skončila v závere roka 1964.
Nefunkčné električky na predmestí Berlína
Rozmach električkových tratí v Košiciach napredoval aj počas prvej svetovej vojny, v jej závere, teda v roku 1918, sa vybudovalo 13 kilometrov nových koľají.
Niektoré linky boli počas vojenského konfliktu úplne zrušené, intervaly medzi spojmi sa predĺžili. Záujem o dopravu však bol, čo prepravca riešil zvyšovaním počtu vozňov na jeden spoj.
Ako išli roky, povojnová situácia sa zlepšovala, a vo verejnej doprave začali pribúdať ďalšie spoje. Od roku 1924 spustili linku od Komenského ulice ku Gajdovym kúpeľom.
Po vypuknutí druhej svetovej vojny pripadli Košice horthyovskému Maďarsku. Počas okupácie väčšie zmeny v doprave nenastali. Pribudli dva kilometre nových koľají, niektoré trate sa zdvojkoľajnili.
Koncom vojny nemeckí okupanti odviezli z mesta 10 električiek do hitlerovskej Ríše, konkrétne do Berlína.
„Okupanti zničili aj koľajové trate a to veľmi zlom stave zanechali 19 574 metrov tratí. Zničili a čiastočne odvliekli do Ríše technické vybavenie meniarní a dielní,“ popisuje sa v knihe Dopravného podniku mesta Košice.
Časť zariadenia sa podarilo zachrániť pracovníkom dopravného podniku, niektoré stroje rozobrali a ukryli ich v hromadách pilín v stolárskej dielni.
Rýchlodráha do VSŽ
Po okupácii sa hneď začalo s obnovou tratí. Zároveň vedenie dopravného podniku začalo zisťovať, kde sa nachádzajú ukradnuté električky, aby ich mohli doviezť späť do Košíc. Časť z nich našli nefunkčné na predmestí Berlína.
V auguste 1945, pri príležitosti výročia SNP, sa začala prevádzka električkovej dopravy. Na roky sa stala nosnou formou verejnej prepravy.
A to natoľko, že sa o nej od počiatkov uvažovalo ako o hlavnej doprave pre zamestnancov novovznikajúceho hutnického kombinátu VSŽ. Budovať ho začali v januári 1960 na ploche 750 hektárov štyri kilometre za mestom. Električkovú rýchlodráhu Košice - VSŽ (vstupný areál) stavali v rokoch 1961 až 1964.
O potrebe vzniku spojenia hovoria aj nasledujúce čísla. Preprava bola zabezpečená tak, aby prví pracovníci nastúpili na prvú zmenu o 6.00. Do železiarní jazdilo 29 súprav v dvojčlennom a trojčlennom radení.
Električky typu KT8 D5 dokázali za pol hodiny prepraviť približne 7000 cestujúcich v jednom smere s priemernou prepravnou vzdialenosťou asi 13 kilometrov.
„Po prechodnom období stagnácie sa v polovici sedemdesiatych rokov začína renesancia električkovej dopravy. Postupne sa budujú a rekonštruujú električkové trate. Aby sa zvýšila efektivita dopravy, jazdia električky spriahnuté ako dvojičky,“ píše sa v publikácii.
Najväčšie opravy v novodobej histórii
V roku 1983 sa spustila prevádzka trate na košické jazero, konkrétne k obchodnému domu Bajkal. Ďalšiu významnú zmenu urobil dopravný podnik po skončení rekonštrukcie trate na Kuzmányho ulici, ktorú si vyžiadala rozsiahla oprava Dómu sv. Alžbety a Štátneho divadla v Košiciach.
Najväčšia rekonštrukcia električkových tratí v novodobej histórii Košíc sa začala v roku 2014. Na modernizáciu išli peniaze z eurofondov. Nevyhla sa komplikáciám, sprevádzali ju rôzne problémy a meškania.
Do roku 2018 boli napríklad vynovené električkové uzly Amfiteáter, Havlíčkova, Bardejovská ulica s križovatkou ulíc Bardejovská a Trieda SNP a trate na Komenského ulici, Zimnej a Boženy Němcovej, Kuzmányho ulici, Štúrovej a Moldavskej.
Oprava električkových tratí na Kuzmányho ulici. (zdroj: Korzár/Judita Čermáková)Košická radnica chce opraviť i ďalšie úseky, vrátane katastrálnych území Južné mesto, Barca, Jazero a Skladná.
Mesto Košice má do budúcna nakreslený ďalší rozvoj električkovej dopravy. Podrobne ho opisuje Stratégia rozvoja dopravy a dopravných stavieb mesta Košice – aktualizácia 2022 a 2024.
Z dokumentu vyplýva, že sa plánujú nové električkové trate na letisko, k priemyselnému parku Valaliky, do rekreačnej lokality Anička a tiež zo Staničného námestia na Sídlisko Ťahanovce a do mestskej časti Krásna. Tieto trate by mali vzniknúť do roku 2040, prípadne do roku 2050.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
