S príchodom mrazivých dní viacerým milovníkom prírody napadne pomôcť vtáčikom výrobou vlastného kŕmidla či nasypania pár zrniečok tam, kde už kŕmidlo je. Ako to urobiť tak, aby to neprinieslo viac škody ako úžitku, sme sa rozprávali so zoológom PETROM KRIŠOVSKÝM z prírodovedného odboru Východoslovenského múzea v Košiciach, ktorý sa špecializuje na vtáctvo.
„Niekedy boli populárne plastové sieťky na lojové guľky. Bolo niekoľko prípadov, že si vtáčik zamotal do oka na sieti nôžku, ostal tam visieť a zahynul. Preto sú lepšie valce s lojovými guľkami, ktoré majú väčšie oká na sieti a vtáčik si tam nezamotá nohy,“ uvádza príklad úskalia, ktorému sa treba vyhnúť.
V rozhovore sa dočítate:
- Či je vhodné prikrmovať, aj keď je mierna zima,
- kde umiestniť kŕmidlo,
- ako vybrať kŕmnu zmes,
- čo je to vtáčia hodinka,
- ako kačkám škodí chlieb.
Nezlenivejú vtáky tým, že si zvyknú, že ich prikrmujeme?
Nemyslím si. Sú ornitológovia, ktorí kážu neprikrmovať vôbec, aby sa uplatnil princíp prirodzeného výberu a aby slabšie a choré jedince príroda vyradila. Iní ornitológovia ale radia prikrmovať dokonca celý rok. Začalo sa to v Nemecku, pretože je tam nedostatok hmyzu. V Európe celkovo poklesol počet hmyzu, hlavne kvôli chemickým postrekom. Niekedy ste mali špinavé čelné sklo na aute po dlhej jazde, teraz to už tak nie je.
Mláďatá vtákov sa po vyliahnutí živia hlavne hmyzom. Živočíšne bielkoviny sú pre ne zo začiatku najlepšia potrava. Keď nemajú mláďatá dostatok hmyzu, je to problém. Stalo sa, že niekto nechal visieť na strome solenú slaninu, akože pre vtáčiky. Lenže na jar ňou sýkorky prikrmovali mláďatá a tie uhynuli, lebo sa skrátka kvôli tejto potrave dobre nevyvinuli.
Treba prikrmovať vtáky už vtedy, keď je len mierna zima, bez snehu?
Sú na to rôzne názory. U nás platí zásada, že prikrmujeme, keď sú tuhé mrazy alebo je vysoká snehová pokrývka. Ale vtáky budú prilietavať na kŕmidlo aj skôr, keď ich na to naučíte. V čase, keď si vedia nájsť potravu aj v okolí. Je dobré ich naučiť, kde je plné kŕmidlo, aby nás potom neprekvapili zo dňa na deň tuhé mrazy.
Aký je rozdiel medzi búdkou a kŕmidlom?
Kŕmidlo je otvorené z každej strany a búdka má iba vletový otvor. Alebo existuje aj polobúdka. Búdky slúžia na hniezdenie, nahrádzajú prírodnú dutinu. Kŕmidlo má byť dobre prístupné pre vtáky, aby sa tam dostali a má mať striešku, ktorá odvádza vodu a sneh. Krmivo tak ostane dlhšie suché a nesplesnivie.
Veľmi často ľudia prichádzajú do omylu kvôli predajcom, ktorí búdku označia ako kŕmidlo a naopak. Potom dochádza k sklamaniu, že nasypú do búdky krmivo a nič sa nedeje, nikto tam nepríde. Pretože vtáčiky to krmivo nevidia.
Reality šou zo stromu. Kamera v Košiciach sníma život vtákov Čítajte Aké krmivo je pre mnohé vtáčie druhy najlepšie?
Môžeme prikrmovať krmivom, ktoré je všeobecne obľúbené. Najlepším krmivom pre skoro všetky vtáky je slnečnica. Samozrejme nelúpaná, nesolená, nepražená. Majú ju rady sýkorky, stehlíky, zelienky, hýle, pinky, čížiky... Veľa druhov vtákov má rado aj lojové guľky. Napríklad datle. Drozdy majú rady jabĺčka a bobule. Čížiky majú rady repku olejnú. Pšenicu majú rady strnádky a hrdličky, ale väčšina vtákov ju nechá v kŕmidle.
Čím bohatšie je krmivo, ktoré predkladáme, tým viac vtáčích druhov priletí. Môžu tam byť aj orechy, ovsené vločky alebo konopné semienka. Alebo aj staršie zhorknuté orechy, ktoré sú už tmavšie, ale nie sú plesnivé. Vtáky si rady pochutia aj na múčnych červoch. Samozrejme záleží aj od miesta, kde prikrmujeme. Čížiky, stehlíky a zelienky prilietavajú v húfoch, je to pre nich forma ochrany pred predátormi.
Okrem jabĺk môžeme dať kŕmidla aj rozkrojenú hrušku alebo iné ovocie?
Možno duly áno, ale s hruškami som sa nestretol, to neviem.
Čo určite nedávať do kŕmidla?
Zvyšky z kuchyne, slané jedlá, ani pečivo ani slaninu. Soľ vtákom ubližuje. Ani arašidy by som nedával. Ani proso nemajú naše vtáky rady, len ostáva na kŕmidlách a vtáky to nepoznajú. Ľudia robia chybu aj v tom, že chlebom a celkovo pečivom prikrmujú vodné vtáky.
Hynuli po tisícoch. Mestské vtáctvo sa podarilo zachrániť v hodine dvanástej Čítajte Čo im to môže spôsobiť?
Tráviace ťažkosti. Navyše chlieb sa v jazere nazbiera, napučí, kysne vo vode a baktérie spôsobujú stratu kyslíka vo vode. Celá voda je neskôr špinavá a škodlivá aj pre vtáky a ryby.
Keď už nekúpite špeciálne krmivo pre vodné vtáky, stačí kúpiť na kúsky nakrájanú mrazenú zeleninu – hrášok, mrkvu, kukuricu a toto im hádzať na breh. Krmivo nehádžeme do vody, ale na breh, pre ne je lepšie si to ďobkať z trávy.
Keďže vtáčiky majú rady pestrosť, stačí kúpiť zmes semien na prikrmovanie?
Mohlo by to stačiť, ale treba sa pozrieť, čo a v akom pomere je v zmesi. Ak je tam napríklad veľa prosa a pšenice, tak by som to nekúpil. Lepšie je kúpiť krmivo v chovproduktoch alebo u pestovateľov. Najlepšie sú semená rastlín, ktoré bežne rastú a sú pestované v našich podmienkach.
Ako správne vybrať miesto, kde dáme kŕmidlo?
Nemalo by byť blízko nejakej sklenej plochy, aby do nej nenarazili, keď sa vyplašia. Niektoré bytové družstvá majú vo svojich nariadeniach napísané, že je zakázané prikrmovať na balkóne a na oknách vtáky. Prekážať to môže hlavne susedom pod nimi, kvôli padajúcemu trusu a špine. Samozrejme tam, kde sa prikrmujú vtáky, môže dôjsť aj k prenosu chorôb. Aj preto by sa nemalo prikrmovať na oknách alebo balkónoch.
Kovové valce - kŕmidlá sú pre vtáky ideálne. (zdroj: Korzár/Elena Danková)Sú pre vtáky vhodné napríklad závesné kŕmidlá v tvare valca v kovovej sieťke?
Áno, lebo tam je menšie riziko prenosu chorôb. Vtáčik sa tam zdrží iba chvíľku a nezbiera sa tam špina a trus. Kŕmidlo v tvare domčeka treba zas častejšie čistiť a starať sa oň, aby medzi krmivom neostávala špina. Vo veľkých kŕmidlách zvyknú byť naraz aj kŕdle rôznych vtákov, čo môže byť ohniskom nákaz.
A čo lojové guľky zavesené v plastovej sieťke, ktorá pripomína niekdajšiu sieťku na mydlo?
Bolo niekoľko prípadov, že si tam vtáčik zamotal nôžku, ostal tam visieť a zahynul. Preto sú lepšie valce s lojovými guľkami, ktoré majú väčšie oká na sieti a vtáčik si tam nezamotá nohy. Druhá vec je tá, že sieťky potom treba pozbierať zo stromov, čo nie každý robí. Do kovových valcov sa dajú lojové guľky stále dopĺňať.
A čo takéto kŕmidlo, ktoré je priskruované ku stromu?
To nie je dobré, do stromu sa nevŕta, zničí ho to. Malo by byť na strome len zavesené. Navyše toto nie je ani kŕmidlo ani búdka.
Nesprávne upevnenie aj veľkosť otvoru. (zdroj: Korzár/Elena Danková)Čo hovoríte na maľované domčeky so všetkými možnými detailmi?
Je to niečo zbytočne dekoratívne, ani búdka ani kŕmidlo, do čoho vtáky nemajú dobrý prístup. Kŕmidlo má byť čím jednoduchšie a hlavne funkčné.
Na sídliskách som našla aj takéto výtvory – kŕmidlo vyrobené z fľaše z mlieka, pozdĺžne bez striešky a klasická plastová fľaša s vyrezaným otvorom, prilepená o strom lepiacou páskou.
Ani jedno nie je vhodné. Do oboch sa dostane voda a sneh, krmivo na spodku splesnivie. Na výreze z plastovej fľaše si vtáčiky môžu aj porezať nohy. Navyše tá lepiaca páska na strom tiež nepatrí, vo vlhkom počasí sa rozmočí. Keď to v prírode vidím, zbieram to a vyhadzujem preč.
Plastová fľaša prilepená o storm lepiacou páskou nie je dobrým kŕmidlom z viacerých dôvodov. (zdroj: Korzár/Elena Danková)Nedávno ľudia začali používať aj kŕmidlá, ktoré majú na jednej strane posuvné plexisklo a dole štrbinu, cez ktorú sa posúva krmivo. To by ste odporučili?
Áno, dá sa tam nasypať slnečnica až takmer po striešku a človek ho nemusí dopĺňať tak často. Dobré je aj to, že kŕmidlo stojí na samostatnom stĺpiku, lebo je menšie riziko, že sa tam dostane mačka.
Vo veľkom obchodnom reťazci som našla aj kŕmidlo, tiež s plexisklom, ktoré sa má pribiť na strom.
To je na prikrmovanie veveričiek, ale nepáči sa mi, že sa má pripevniť klincom k stromu. Nekúpil by som ho. Aj preto, že veveričky sa neprikrmujú v zime, ony si poradia. Prípadne sa dostanú do kŕmidla pre vtáky a odtiaľ si vezmú, čo chcú.
Ako čistiť kŕmidlo?
Najlepšie je mať tam podložku, ktorá sa dá umyť vodou a vyčistiť. Keď máte dve takéto podložky a len ich vymeníte, keď idete čistiť jednu, tak to je ideálne. Ľudia si často mylne myslia, že pomôžu prírode, keď na jeseň zavesia kŕmidlo a potom ho celú zimu nechajú tak a spoliehajú sa na to, že niekto iný ho bude dopĺňať a čistiť. Aj o kŕmidlo sa treba pravidelne starať. V akých intervaloch, to si treba odsledovať, ako často vtáčiky všetko vyjedia.
Unikátna vtáčia stena na košickom Sídlisku KVP Čítajte Ako ešte môžeme pomôcť v zime vtáčikom, okrem prikrmovania?
SOS Bird Life Slovensko organizuje aj túto zimu tzv. vtáčiu hodinku. Kedykoľvek v priebehu víkendu 10. – 12. januára 2025 počítate vtáky na jednom kŕmidle po dobu jednej hodiny. Pre každý druh zapíšeme najvyšší počet súčasne zaznamenaných jedincov. Môžete sa tak zapojiť do vedeckého výskumu, vďaka ktorému zistíme, kde vtáky chýbajú.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
