KOŠICE. Formy násilia páchaného na ženách v partnerských vzťahoch sa za posledné desaťročia vyvinuli a zmenili, prispievajú k tomu aj moderné technológie a zmeny v postojoch verejnosti a inštitúcií k násiliu na ženách. Skonštatovala to Sylvia Králová z poradenského a intervenčného centra Fenestra v Košiciach.
Dodala, že spoločnosť sa celkovo mení a mnohé veci, ktoré boli prípustné v partnerských a manželských vzťahoch pred dvadsiatimi či dvadsiatimi piatimi rokmi, sú dnes v spoločnosti vnímané ako neprijateľné.
Využívajú nové technológie
„Aj násilní muži sa správajú inak, chápu, že voči nim môže byť vyvodená aj trestnoprávna zodpovednosť. Tiež využívajú napríklad nové technológie, ktorými je oveľa ľahšie ženu monitorovať, kontrolovať, prenasledovať, čo sa aj často deje. Zároveň vnímajú a využívajú to, ak inštitúcie a/alebo spoločnosť ako taká nevyjadruje jasný odmietavý postoj k násiliu na ženách a násilné správanie toleruje," hovorí.
„Celý systém ochrany a pomoci, vrátame trestnoprávneho systému, či inštitúcií zodpovedných za ochranu detí žien zažívajúcich násilie, potrebuje vnímať zmeny v spoločnosti a reagovať na ne. Pretože tie ovplyvňujú aj to, čo sa deje v násilných vzťahoch a ako muži, ktorí sa správajú násilne, dosahujú moc a kontrolu,“ dodala Králová.
Zdôraznila, že zákony a politiky štátu, ktoré sa dotýkajú situácie žien zažívajúcich násilie a ich detí, musia brať do úvahy špecifické aspekty násilia na ženách a ohrozenia pre ženy a ich deti.
„Prax ukazuje, že všeobecné riešenia a postupy, ktoré dostatočne nezohľadňujú skúsenosť žien a ich detí s násilím, nebudú účinné v ich ochrane a v ochrane ich detí,“ hovorí Králová.

Zmenilo sa povedomie spoločnosti
Podľa Královej sa však zmenilo aj povedomie spoločnosti o násilí na ženách, označila to za najvýraznejšiu zmenu.
„Ľudia majú oveľa dostupnejšie informácie o násilí na ženách a oveľa viac o tejto téme vedia, prípadne si to vedia ľahšie vyhľadať. Bola to tiež téma v čase pandémie, ktorá bola veľmi intenzívne komunikovaná, či už médiami, rôznymi ľuďmi, politikmi, političkami. Aj tam bolo vidieť, že ľudia o tom zrazu začali oveľa viac hovoriť. Ženy samotné to potom môžu vnímať tak, že je v poriadku hovoriť o skúsenosti s násilím,“ vraví.

V minulosti staršie, teraz už aj mladšie ženy
Dodala, že zmenu vnímajú aj v organizácii, kde pôsobí, a to na spektre žien, ktoré ich kontaktujú.
„Keď sme začínali v roku 1999, prichádzali k nám ženy, ktoré v tom čase žili v násilných vzťahoch 20, 30 rokov, pretože neexistovala príslušná legislatíva, ani žiadne miesta pomoci. Dnes už oveľa mladšie ženy dokážu rozpoznať, že vo vzťahu niečo nie je v poriadku, a tak potom vedia aj skôr urobiť rozhodnutie, že takýto vzťah chcú ukončiť, alebo vyhľadať pomoc,“ ozrejmila.

Králová skonštatovala, že v súčasnosti tiež jestvuje v samotnom systéme ochrany a pomoci viacero dobre nastavených opatrení, ktoré fungujú. Funguje napríklad sieť špecifických podporných služieb pre ženy, a podľa Královej je iná, než bola pred rokmi.
„Pomoc a podpora v poradenských centrách pre ženy, na telefonických krízových linkách či v bezpečných ženských domoch je dostupnejšia, aj keď stále nie je dostatočná, najmä kapacitne, a niekde ani regionálnym rozložením. Tomu by sa ešte dalo pomôcť. To, či v blízkosti bydliska ženy zažívajúcej násilie je poradenské centrum alebo bezpečný ženský dom, ktoré sa špecializujú na pomoc a podporu žien zažívajúcich násilie, tiež ovplyvňuje, do akej miery ženy budú uvažovať o tom, že začnú hovoriť o skúsenosti s násilím a vyhľadajú pomoc,“ uzavrela.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári