Dobové články sme ponechali s pôvodným pravopisom.
Vianoce a zločin
Keď štedrovečerný kľud znesie sa nad zemou, tu v dobe polnočnej sú mnohdy celé rodiny na modlitbách, domácnosti sú opustené a keď i nie sú opustené je opustený dvor, zabudne sa na ostražitosť a vtedy spodina života vo svojej nekonečnej fyzickej i morálnej biede ide von zo svojich brlohov, kde nie sú zažaté sviečky vianočného stromčeka a prichádza si urvať aspoň malú korisť pre svoje „Vianoce.”
A tak policajná kronika takýchto dní vždy vykazuje malé vreckové krádeže spáchané v tlačenici, krádeže hydiny v opustených dvoroch, vyhradenie bytov a podobne. Tohoročná policajná kronika v Košiciach je v tomto smere veľmi chudobná. Bol temer kľud, len najnepatrnejšie príhody vyrušili z vianočného kľudu strážcov bezpečnosti, že museli zakročiť.
Z denníka Slovenský východ, 28. december 1924
Zo slastí obyvateľov Hrnčiarskej ulice
Už koľkoráz sme mali príležitosť rozpísať sa o pustom štvaní nožných chodcov na tejto ulici. Tieto nočné slasti sú rozmnožené ešte rušným nočným životom v rohovej kaviarni Imperial, ktorá je denne otvorená do rána a kde sa hudba mieša s neustálym hulákaním nehľadiac ku konferenciám, ktoré tam na ulici jednotlivé skupiny vedú. Ovšem, nelze obmedzovať zábavu ľudí, ale zdá sa nám, že tam by neškodilo malé obmedzenie. Všetkého moc škodí a verejnosť zná poľutovania hodné prípady, ku ktorým tam v poslednej dobe došlo.
Z denníka Slovenský východ, 28. december 1924
Hrnčiarska ulica. (zdroj: knižničný fond VKJB)Zatknutý zbehlý dôstojník
Z košickej posádky uprchol pred časom do Maďarska jeden kapitán maďarskej národnosti menom Štefan B. pre určité delikty a zdržoval sa v Maďarsku. O Vianociach sa tento podarený služobník vlasti vrátil do Košíc, polícia ho však zadržala a zatknula. Po výsluchu bol dodaný do väzby k divíznemu súdu, aby sa za svoj čin zodpovedal.
Z denníka Slovenský východ, 28. december 1924
Tá košická elektrika
Tí, ktorí sú odkázaní ísť za svojím povolaním denne cez mesto napríklad na Peštiansku triedu (dnes Južná trieda), nemajú dosť slov nenávisti pre spôsob premávky našej pouličnej elektrickej dráhy. Stáva sa, že akonáhle dôjde vozeň od nádražia, alebo opačne od mesta, nečaká vozeň na Peštianskej triede ani vteřinu, zazvoní sa a ide. Keď potom príde i vozeň druhým smerom je treba dlho čakať na nový vozeň, takže osoh z pouličnej dráhy sa stáva iluzórny. Elektrika je predsa práve účelná pre väčšie vzdialenosti a práve v tom smere na záujem občianstva má byť pamätané. Počuli sme v mestskom zastupiteľstve, že správa elektrických podnikov dokonca posiela svoje vozne po svete, má ich teda akiste nadbytok a môže akiste o rýchlosť dopravy náležite pečovať.
Z denníka Slovenský východ, 28. december 1924
Podvodník z Poľska dopadený v Košiciach
V piatok dopoludnia došiel košickej polícii telegram z poľského pohraničia, že do Československa odišiel cez Orlovu istý Golmann, pravým menom Zelerman Markus, ktorý má pas na nepravé meno a ktorý na škodu istej Adély Selengutovej z Krakova previedol podvod a odcudzil asi 1000 dolárov. Bezpečnostné oddelenie tunajšieho policajného riaditeľstva učinilo hneď všetky opatrenia a to tým skôr, lebo sa zistilo, že zmienený podvodník je z Bardejova a že teda smer jeho cesty povedie patrne do Košíc a ďalej do Bardejova. Pátranie nezostalo bez výsledku a vtáčik bol ešte v piatok v noci v jednom košickom hoteli zatknutý. Zapieral ovšem dôsledne, že žiadny podvod nespáchal a tiež všetky jeho vrecká boli prázdne a nájdená bola u neho len menšia peňažná suma v chatrnom náprsnom vrecku. To ovšem vyšetrujúce orgány nezarazilo, ale podrobený bol dôkladnej prehliadke a konečne sa našli u neho dolárové bankovky zašité v kabáte. Celkom sa našlo u podvodníka 688 dolárov. Teraz čaká vo väzbe na svoj ďalší svoj. Podrobnosti o spáchanom podvode nie sú doteraz známe.
Z denníka Slovenský východ, 28. december 1924
Neudržateľné pomery na košickom klzišti
Klzište v Sokolskom sade (dnes Mestský park), ktoré je v správe Okrášľovacieho spolku košického, ktorý je samozrejme v pevnom držaní maďarstva a ktorého predsedom je, nakoľko nám známo, pán Körmendy Ékes, je jediné v Košiciach. Pozemok náleží mestu a to poskytuje tiež všetky možné výhody tomuto spolku, a dalo by sa preto predpokladať, že vedúci tohto zábavno-športového podniku je si vedomí, že musí byť pre obidve národnosti. Tomu ale nie je tak. Slovenčina sa tuná dôsledne ignoruje a zamestnaný je len personál znalý maďarského jazyka, nie však slovenského. Ak pripojí sa k tomu, že v garderóbe tohto klzišťa požaduje sa za kus 1 Kčs, takže návštevník platí s rodinou niekoľko korún a k tomu horentne vysoké ceny vstupného i predplatného, potom je iste oprávnené stanovisko, aby mesto samo zakročilo za nápravu, lebo bude v budúcej dobe československý živel nútený siahnuť k svojpomoci zriadiť vlastné klzište a žiadať práve tento výhodný pozemok. Potom nech sa ale z maďarskej strany nebedáka na našu neznášanlivosť. My neznášanliví nie sme, ale očakávame od maďarských spoluobčanov aspoň trochu ohľadov. A teraz uvidíme.
Z denníka Slovenský východ, 30. december 1924
Senzačný silvestrovský večierok v jedálni Savoy
Silvestrom počínajúc každý večer spieva a hrá Bercy, svetochýrny skladateľ piesní, spevák a pánsky primáš so svojou vynikajúcou hudbou. Najkrajšie a najnovšie české, slovenské, maďarské a nemecké piesne, šansóny, výňatky z oper a operiet.
Na silvestrovský večer prednáša náš všeobecne známy a obľúbený žurnalista český a slovenský; mimo do rána trvajúceho zábavného programu nasledujú moderné moderne tance, kabaretné žarty a obvyklé vylosovanie novoročného prasaťa a kohúta, zlatý peniaz v silvestrovských šiškách (koblihy). V malej sieni sídlo bohémov. Intímny program. Len pre dospelých. Nedostižiteľná korheľská polievka. Znížené ceny jedál. Najlepšie druhy vín. Prvotriedna silvestrovská kuchyňa.
Z denníka Slovenský východ, 31. december 1924
Hráčske doupě v Košiciach objavené
Neudržateľné pomery v kaviarni Imperiál. 18 osôb predvedených na políciu pre hazardnú hru. Provokácie československého obecenstva.
Kaviarňa Imperiál zvala sa skoršie Othon a v tých dobách bola známym útulkom živlov práci sa vyhýbajúcich a polícia mala vždy prácu, kedykoľvek tento lokál navštívila. Bol to pozostatok z vojny.
Konečne kaviareň za pomoci československého pivovarského kapitálu bola upravená na dôstojnú miestnosť, začali koncerty a pomaly sa stala kaviareň najmä večerným strediskom veľkej časti nášho občianstva. Toto niveau v poslednej dobe upadalo a v hodinách podvečerných premenil sa zadný kút kaviarne na herňu. Včera pri policajnej razii predvedených bolo 18 osôb pre hazardnú hru a peniaze v banku boli zhabané. U ostatných návštevníkov temného kúta to spôsobilo pravé zdesenie. My sme už upozornili na nočný hluk a na sťažnosti obecenstva z priľahlých ulíc, teraz však dostáva sa nám ešte správ, že majitelia kaviarne dopúšťajú sa otvorenej provokácie československého živlu. Keď sa československé čašníctvo domáhalo, aby aspoň jedného člena vzali do zamestnania, vzhľadom k tomu, že lokál navštevuje československá spoločnosť, tu sa vyjadril k zastupujúcemu tajomníkovi slovami, „že on československých hostí nepotrebuje a keby mal kaviareň zatvoriť, že žiadneho čašníka, ktorý nie je organizovaný komunisticky, neprijme.“ My sme sa dosiaľ hospodárskym, iste oprávneným zápasom nášho čašníctva nezaoberali, ale je nemysliteľné, keď požiadavka určitej organizácie je odmietaná provokáciou celej národnosti.
Z denníka Slovenský východ, 31. december 1924
Články pochádzajú z knižničného fondu regionálneho oddelenia Verejnej knižnice Jána Bocatia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
