KOŠICE. Americký prezident Joe Biden sa rozhodol zablokovať plánované prevzatie oceliarní U.S. Steel japonskou firmou Nippon Steel za 14,9 miliardy amerických dolárov.
Uviedla to agentúra Reuters s odvolaním sa na dobre informované zdroje. Rovnako o tom informovali aj významné americké médiá ako New York Times a Washington Post. Rozhodnutie očakávali médiá počas piatka, to sa aj potvrdilo.
Prezident uviedol, že pri rozhodovaní o osude ikonickej spoločnosti so sídlom v Pensylvánii, ktorá sa vo volebnom roku stala kontroverznou politickou otázkou, sa snaží chrániť národnú bezpečnosť.
„Ako prezident musím zabezpečiť, aby teraz a v budúcnosti mala Amerika silný domáci oceliarsky priemysel, ktorý môže naďalej poháňať naše národné zdroje sily doma aj v zahraničí," citoval z piatkového vyhlásenia amerického prezidenta New York Times.
Biden sa rozhodol zablokovať dohodu aj napriek opačnému názoru niektorých vysoko postavených poradcov, ktorí sa obávajú, že by takýto krok mohol poškodiť americko-japonské vzťahy, upozornil The Washington Post, ktorý sa odvolal na dvoch nemenovaných predstaviteľov Bidenovej vlády.
Japonsko je dôležitým spojencom USA v indo-pacifickom regióne. Obavy Washingtonu vyvoláva hospodársky a vojenský vzostup Číny a hrozby zo strany Severnej Kórey. Tokio je tiež najväčším investorom v USA.

Proti bol už v marci
Americký prezident Joe Biden odmietol navrhovaný predaj oceliarní U.S. Steel japonskej spoločnosti Nippon Steel za takmer 15 miliárd USD (14,53 miliardy eur). Potvrdil tak svoj sľub z marca, že akvizíciu zablokuje. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AP.
„Potrebujeme veľké americké spoločnosti reprezentujúce hlavný podiel americkej oceliarskej kapacity, aby sme naďalej viedli boj v mene národných záujmov Ameriky," uviedol Biden v piatok vo vyhlásení.
Jeho rozhodnutie prichádza po tom, čo Výbor pre zahraničné investície v USA (Committee on Foreign Investment in the United States, CFIUS), minulý mesiac nedosiahol konsenzus o možných rizikách pre národnú bezpečnosť v prípade tejto dohody.
CFIUS poslal svoju dlho očakávanú správu o fúzii Bidenovi, ktorý mal 15 dní na to, aby dospel ku konečnému rozhodnutiu. Výbor, ktorému predsedá ministerka financií Janet Yellenová a sú v ňom aj ďalší členovia kabinetu, môže odporučiť prezidentovi, aby transakciu zablokoval. Túto právomoc dáva prezidentovi federálny zákon.
Americký predstaviteľ pod podmienkou zachovania anonymity minulý mesiac pre AP povedal, že niektoré federálne agentúry zastúpené vo výbore sú skeptické. Obávali sa, že ak by americké oceliarne kúpila japonská spoločnosť, predstavovalo by to riziká pre národnú bezpečnosť.
Rozhodnutie prišlo len niekoľko týždňov pred odchodom prezidenta Bidena z úradu. Mohlo by potenciálne poškodiť vzťahy s Japonskom, ktoré je najväčším spojencom USA v Ázii. Japonsko je tiež najväčším zahraničným držiteľom amerického dlhu.
Biden vystúpil proti dohode už vlani v marci. Podporil ho mocný odborový zväz United Steelworkers, ktorý má obavy, či japonská spoločnosť dodrží existujúce pracovné zmluvy alebo či neobmedzí pracovné miesta, ako aj o finančnú transparentnosť firmy.
„U.S. Steel je ikonickou americkou oceliarskou spoločnosťou už viac ako storočie a je nevyhnutné, aby zostala americkou oceliarskou spoločnosťou," uviedol Biden v marci, keď sa ešte usiloval o znovuzvolenie do prezidentského úradu predtým, ako odstúpil zo súboja o tento post.
Dohoda o fúzii oceliarní však mala aj veľa podporovateľov vrátane zákonodarcov a podnikateľských skupín. Mike Pompeo, ktorý pôsobil ako minister zahraničných vecí v predchádzajúcej Trumpovej vláde, označil potenciálne odmietnutie dohody za „krátkozraké".
„Dohoda by posilnila súčasné prevádzky a výrobné kapacity U.S. Steel, prospela by jej pracovníkom a ich komunitám a zvýšila by konkurencieschopnosť amerického oceliarskeho priemyslu," napísal v decembri.
Kontroverzná politická téma
Ako konštatuje New York Times, predaj oceliarní sa vo volebnom roku 2024, kedy si Američania volili prezidenta, stal kontroverznou politickou témou. Denník zdôvodňuje Bidenovo rozhodnutie tým, že predaj „predstavuje hrozbu pre národnú bezpečnosť".
Denník tiež v článku uvádza, že Bidenov krok by „znamenal mimoriadne využitie výkonnej moci, najmä pre prezidenta, ktorý je len niekoľko týždňov od odchodu z funkcie. Je to tiež odklon od dlhodobo zavedenej americkej kultúry otvorených investícií, ktorá by mohla mať rozsiahle dôsledky pre americkú ekonomiku".
New York Times dopĺňa, že toto rozhodnutie však môže čeliť námietkam na súde. „Nippon naznačil, že je pripravený podniknúť právne kroky, ak by bola dohoda zablokovaná," upozornil denník.

Proti je aj Trump
Hovorcovia Bieleho domu a Nippon Steel sa ku správe odmietli vyjadriť. Firma U.S. Steel odkázala na svoju skoršiu správu, v ktorej vyjadrila nádej, že „Biden urobí správnu vec a dodrží zákon tým, že schváli transakciu, ktorá jasne posilňuje národnú a ekonomickú bezpečnosť USA".
Proti dohode je aj novozvolený prezident Donald Trump, ktorý sľúbil, že obchodu zabráni. Biden už skôr vyhlásil, že chce, aby firmu U.S. Steel vlastnil a riadil domáci subjekt. Spojením by vznikol tretí najväčší výrobca ocele na svete podľa objemu produkcie.
Firma Nippon Steel ponúkla za druhého najväčšieho amerického výrobcu ocele vysokú prémiu. Akcionári U.S. Steel dohodu schválili drvivou väčšinou vlani v apríli.
Viceprezident pre výskum ocele v poradenskej spoločnosti Rystad Energy uviedol, že zablokovanie dohody môže v krátkodobom horizonte odradiť medzinárodných investorov od podávania ponúk na politicky citlivé americké spoločnosti s odborovo organizovanými zamestnancami.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári