KOŠICE. Obchodný dom Čingov na košickom sídlisku Nad jazerom na budúci rok kompletne opravia. Miestni ho poznajú aj pod názvom Ural. Postavili ho v roku 1976. Budova patrí mestskej časti, no potraviny a časť nad nimi má v rukách súkromník.
Starostka sídliska Nad jazerom Lenka Kovačevičová (nezávislá) vraví, že mestská časť do svojej budovy investovala.
„Vymieňali sme okná, opravovala sa strecha, ale boli to menšie práce. Teraz potrebuje opravu aj statika. Mali sme pripravené podklady na celkovú rekonštrukciu, ale veľmi nás zabrzdil covid a vojna na Ukrajine. Zdražovanie materiálov spôsobilo, že rekonštrukcia by nás stála dnes vyše dva milióny eur, to už pre nás nebolo možné.“
Primátor Košíc vlani mestské časti škrtil, teraz chcel pre ne viac. Debata vyústila do konfliktu Čítajte Mestská časť sa nechcela vzdať svojho majetku. Vyhlásila obchodnú verejnú súťaž na nájomcu na prevádzku centra. Zvíťazila spoločnosť Dekort, ktorá má sieť predajní Klas.
„Mestská časť nič nestráca, pretože nájomné z prenájmu bude mať aj naďalej, a to vo výške 90-tisíc eur ročne, plus je to doložené o inflačnú doložku. Štart rekonštrukcie závisí od projektovej činnosti danej spoločnosti, začiatkom roka 2026 by už mali prebiehať opravy,“ ozrejmuje starostka Kovačevičová.
Kasína a herne majú zákaz
Mestská časť dala prenajímateľovi podmienku, aké zariadenia smú a aké nesmú byť v obchodnom centre. Stopku majú kasína, herne, krčmy a erotické salóny.
„Nebude tam nič, čo by zhoršilo kvalitu bývania. Naopak, na poschodí pribudne výťah a zdravotnícke zariadenia. Teda vyslovene služby, ktoré si obyvatelia želali a ktoré vítajú.“
Informácie o rekonštrukcii tešia aj obyvateľov, ktorí Ural využívajú každý deň.
„Bývam tu od roku 1974, ešte tu ani obchodný dom nestál. Niekedy bola hore dobrá kaderníčka aj knižnica, kultúrne stredisko Iskra, kde sa chodilo tancovať, a veľká reštaurácia. Chodil som sem s deťmi. Škoda, že je to také zdevastované. Už bolo načase, aby to obnovili a aby to tu zase žilo,“ hovorí Jozef, ktorý z miestnych služieb využíva už len potraviny a lekáreň.
Opravia strechu, elektroinštaláciu, kanalizáciu, vodovod, obvodový plášť a okná. Renováciou by mal prejsť aj zadný vchod, obchodné centrum potom otvoria z oboch strán. Pribudnúť by malo aj niekoľko parkovacích miest, dlažba na námestíčku pred centrom a nová zeleň.
„Zachované bude aj umelecké dielo od Eugena Bekéniho, ktoré tvorí súčasť obchodného domu,“ vraví starostka.
Nahradené potrubím, stratené, ukradnuté alebo zateplené. Aj taký je osud diel v Košiciach Čítajte Otázny autor
Košický sprievodca Milan Kolcun považuje obnovu reliéfu za dobrú správu. „Už sme o viacero umeleckých diel, ktoré skrášľovali verejné priestory v Košiciach prišli, o to radšej som, že toto umelecké dielo sa podarí zachovať aj po obnove obchodného centra.“
Dokumentačné centrum Východoslovenskej galérie ako aj Atlas sôch z roku 2014 uvádzajú, že dielo s neznámym názvom na obchodnom centre vytvoril akademický sochár Eugen Bekéni. Ten je aj autorom kovovej plastiky Oslava ženy a mieru pri jazere z roku 1978.
Bekéni, ktorý má 84 rokov, však Korzáru túto informáciu nepotvrdil. „Plastiku Oslava ženy a mieru pri jazere som robil, ale betónový reliéf na Urale určite nie, to by som si pamätal. Neviem, odkiaľ je táto informácia,“ zamýšľa sa Bekéni.
Obchodné domy s prídavkom estetiky
Reliéf vlnami znázorňuje tri siluety, zrejme rodičov a ich dieťa.
„Betónový reliéf na obchodnom centre Ural je taký monumentálny, že sa rozprestiera cez dve podlažia, preto vynikne, ak si dáte odstup,“ radí Kolcun.
V období socializmu bolo povinné umiestňovať umelecké diela aj na stavby pre verejnosť. Podľa sprievodcu sa to na jazerskom obchodnom centre prejavilo esteticky zvládnutou fasádou obchodného centra.
„Ťažko by ste hľadali umelecké dielo včlenené, pričlenené k Auparku, Optime či Galérii. Ale takmer na každom obchodnom centre postavenom za socializmu by ste ho našli. Výtvarníci v spolupráci s architektom tak vtedy pridávali danému obchodnému domu neopakovateľnosť, estetiku i zapamätateľnosť,“ dodáva Kolcun.
Nariadenia samospráv vraj boli neúčinné. Hazard na ich území opäť dostal zelenú Čítajte Insitná tvorba
Pamiatkar Krajského pamiatkového úradu v Košiciach Juraj Gembický nám potvrdil, že betónový reliéf nie je zákonom chránená pamiatka, ktorá by pri rekonštrukcii vyžadovala povolenie krajského pamiatkového úradu.
„Ale je to pamätihodnosť mesta Košice, rovnako ako všetky umelecké diela vo verejnom priestore na území mesta. Ide o jedno z mála originálnych klasických umeleckých diel na Jazere. Dielo pochádza zrejme z roku 1978 a je unikátne v tom, že tvorí celú stenu. Bežne sa to robilo tak, že umelec priamo na časť fasády obchodného domu vytvoril napríklad mozaiku.“
Aj toto umelecké dielo spadá pod autorský zákon, zásahy doň sú preto zakázané. Pozorní Jazerčania si už dávnejšie všimli, že siluety hláv rodiny sú posprejované, akoby sa niekto snažil dokresliť im tváre. Je pri nich nápis „Pobozkaj mamu“.
„Náznaky insitnej tvorby sú na tomto diele už dlhšie. Bude si to vyžadovať odborné očistenie,“ zamýšľa sa Gembický.
Dielo zničili vandali. (zdroj: Korzár/Elena Danková)Nezvratné poškodenie vandalmi
Reštaurátor Peter Gomboš hovorí, že dostať červenú farbu z bieleho betónu je veľmi obtiažne.
„Dá sa to trochu eliminovať a potlačiť retušou, ale poškodenie je nezvratné. Betón je mierne porézny, farba penetruje, takže poškodenie je nenávratné. Ešte by sa dala odobrať časť hmoty, ale to už by bol zásah do umeleckého diela.“
Sprejerstvo spadá pod právomoci polície, ktorá voči páchateľovi začne priestupkové alebo trestné konanie, v závislosti od výšky škôd.
Rok po otvorení a opadaná zvlhnutá omietka. (zdroj: archív)Výstavbu Uralu označili za hŕbu problémov
Ako uvádza publikácia Mestská časť Košice–Nad jazerom včera, dnes a zajtra (2010, Kristína Plajdicsková, Alžbeta Linhardová), hoci Jazerčania dostali obchodné centrum do užívania 1. januára 1977, už obhliadka o mesiac neskôr signalizovala, že s budovou nie je všetko v poriadku.
Prevádzky v obchodnom centre mali problémy so zatekaním už od začiatku. „Voda presakovala zo strechy a kvapkala do knižnice. Rozostavané sklenené poháre, do ktorých ju chytali, pomáhali len veľmi málo, a tak sa vode darilo znehodnocovať knihy a časopisy. Dokonca sa dostala i na prízemie, do holičstva a skladu potravín. Celý problém súvisel so samotnou stavbou OC Ural, ktorú môžeme prinajlepšom označiť ako nekončiacu sa hŕbu problémov...“
Technický stav budovy bol roky predmetom arbitrážneho sporu. Ešte v 18-mesačnej záručnej lehote boli u dodávateľa reklamované vážne skryté chyby a nedorobky (sadanie objektu, trhliny...).
„Podľa vtedajšieho posledného znaleckého posudku je príčina v nedostatkoch v projektovej dokumentácii a čiastočne aj v údržbe objektu. Pri výstavbe bol pri základoch použitý spôsob stavby na pilótach aj na pásoch. Oba spôsoby pôsobia svojou váhou na základy, no nie rovnako. časti nie sú ani rovnako veľké, jedna sadala rýchlejšie ako druhá. Takémuto ničeniu budovy sa dalo vyhnúť tzv. dilatačnou škárou, ktorá by umožnila základom pracovať bez následkov, aké sa vyskytli. Projektant však obe časti spojil do monolitného celku, a to bola základná chyba.“
Opravný projekt následne neobsahoval technické riešenie chyby, len estetické povrchové úpravy – nalepenie textilných tapiet na trhliny.
Stavbu navrhli architekti Beluš a Michal Baník.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
