KOŠICE. Návštevníci rekreačnej lokality na sídlisku Nad jazerom vidia v okolí vodnej nádrže obhryzené stromy. Ničia ich bobry, ktoré sú zákonom chránené.
Bobor vodný je najväčší hlodavec, aký žije na našom území. Jeho spoločenská hodnota je dvetisíc eur. Aj miesto, kde sa bobor vyskytuje, je súčasťou chráneného biotopu.
Potravou bobra sú mladé listy a výhonky, ku ktorým sa vie dostať iba tak, že obhryzie strom, aby spadol. „Je to bežné a normálne správanie toho živočícha, ktoré sa nedá zmeniť,“ hovorí Peter Krišovský, zoológ z prírodovedného odboru Východoslovenského múzea v Košiciach.
„Bobor musí ohryzovať kôru kvôli zubom, lebo keby to nerobil, tak by mu zuby tak prerástli, že by nedokázal prijímať potravu a uhynul by. Vychádza to z jeho stavby tela a spôsobu života,“ dodáva zoológ.
Bobor sa počas dňa prechádzal v Košiciach popri ceste a obchode. Pozrite si video Čítajte Príjem 130 eur
Štátna ochrana prírody ešte pred štyrmi rokmi neevidovala v Košiciach žiadneho bobra vodného. „Šíria sa prirodzenou cestou z okolitých tokov. V južnej časti jazera v blízkosti Jenisejskej evidujeme jednu rodinu bobrov,“ odpovedal odbor komunikácie Štátnej ochrany prírody.
Regionálne centrum ochrany prírody Prešov vlani spolu s okresným úradom riešilo aj škody spôsobené bobrom vodným, práve z dôvodu ohryzu drevín.
Škody na majetku, ktoré spôsobil chránený živočích, kompenzuje štát. Pozemky aj stromy okolo jazera patria mestu Košice. V minulom roku bobry poškodili šesť vŕb v lokalite Jenisejská.
Vŕby sa prirodzene zmladzujú a po ohryze bobrom, rovnako ako po oreze, opätovne založia nové výhonky.
„Správa mestskej zelene na základe toho požadovala úhradu nákladov vo výške 1773,56 eura. Okresný úrad im rozhodnutím z 10. mája 2024 priznal 131,56 eura za drevnú hmotu,“ konštatuje Dušan Tokarčík, hovorca mesta.
Nielen Tatry či Zemplín, bobry vyčíňajú aj v Košiciach. Kuffa naznačuje koniec ich ochrany Čítajte Dvanásť v bezpečí
Nebezpečenstvo nahryznutých stromov spočíva hlavne v tom, že môžu kedykoľvek spadnúť.
Pracovník štátnej ochrany prírody preto odporučil obalenie stromov kovovým pletivom, do ktorého bobry hrýzť nebudú.
„Správa mestskej zelene následne obalila pletivom spolu 12 stromov v stromoradí pri vodnej ploche jazera na Jenisejskej ulici - chodník medzi jazerom a domami,“ odpovedal Marek Lukáč, hovorca Správy mestskej zelene v Košiciach.
Každý zásah voči tomuto chránenému živočíchovi alebo jeho aktivitám podlieha legislatíve ochrany prírody a je možný len na základe výnimky ministerstva životného prostredia. Preto ho nie je možné jednoducho premiestniť do inej lokality.
Pletivo okolo kmeňa bobry odradí a presunú sa ďalej od 12 oplotených stromov. „Otázka je, či oplotíme ďalšie tri – štyri stromy alebo ich oplotíme všetky na Jazere? Lebo to už by bolo finančne náročné aj pre mesto,“ myslí si zoológ.
Bobry doposiaľ v Prešove neboli, usadzujú sa na Sídlisku III Čítajte Nočný tvor
Bobry vodné videli aj v Kechneci, pri rieke Torysa na Sídlisku III v Prešove, vo vranovskom potoku Čičavka a v Drienovci. „V Košiciach nebude okrem jazera veľa bobrov, lebo Hornád je veľmi prudký, tam si nebudeú stavať hrádzu. Môže byť aj na nejakých potokoch, ktoré sú menej navštevované a nevieme o nich,“ hovorí Krišovský.
Zatiaľ čo obhryzené stromy vidno už zdiaľky, zbadať bobra naživo je pomerne vzácne. Žijú totiž pomerne skryto a aktívne sú najmä za súmraku a v noci. Pokiaľ nie sú bezprostredne ohrozené, nepredstavujú priame riziko pre ľudí, sú plaché a človeku sa chcú vyhnúť.
Bobry sa vracajú. Sú aj vo Vranove a dokonca pri odkalisku Poša Čítajte Bobrom vyhovuje kombinácia stojatých a tečúcich vôd v nížinách a podhorských oblastiach. Na brehoch musí byť dostatok tzv. mäkkých drevín – vŕb, jelší, briez a topoľov. Voda musí byť dostatočne hlboká, aby v lete nevysychala a v zime nepremŕzala až na dno.
Bobor žije v kolónii, bobrie páry spolu zostávajú po celý život. Bobor sa neukladá na zimný spánok. Pári sa v januári až marci, a po 104 – 107 dňoch samica rodí v pobrežnom brlohu 1 – 5 osrstených a vidiacich mláďat.
Tie sú krátko po narodení schopné plávať. V treťom roku osídľujú vlastné teritóriá. Pohlavne dospievajú v 3 – 4 rokoch a dožívajú sa až 20 rokov. Živia sa takmer výlučne kôrou stromov, príležitostne aj rôznymi rastlinami.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
