KOŠICE. Adlerova ulica na košickej Furči je okrem iného známa tým, že na nej v roku 1995 vyhasli dva mladé životy.
Kriminalistom, staršiemu seržantovi Ľubomírovi Palackému (†27) a seržantovi Ladislavovi Nistorovi (†26), sa stalo osudným stretnutie s dvojicou Bielorusov.
Počas incidentu padlo niekoľko výstrelov, ktoré urobili z dvoch mladých žien vdovy a z troch detí polosiroty.
V pondelok 20. januára uplynulo od tejto smutnej udalosti presne 30 rokov.
Akcia FAB
Obaja kriminalisti sa v civilnom oblečení v osudný deň zúčastnili preventívno-bezpečnostnej akcie, zameranej na odhaľovanie krádeží bytov s krycím názvom FAB.
Na Adlerovej ulici stretli na chodníku Alexandra Ryženkova a Gleba Zlotnikova, ktorých požiadali, aby sa im legitimovali. Prvý z mužov predložil cestovný pas, druhý, ktorý sa na Slovensku zdržiaval nelegálne, sa nelegitimoval.
Aby preverili, u koho boli, policajti cudzincov vyzvali, aby vošli do vchodu a byt im ukázali. Boli v byte, ktorý mal prenajatý občan bývalého Sovietskeho zväzu.
Neskôr sa v ňom našlo množstvo zbraní, vysielačky a vybavenie, aké používajú skupiny organizovaných mafiánov.
Zasiahlo ich deväť guliek
Všetci štyria vošli do brány číslo 19. Tam sa strhla mela, na konci ktorej ostal Palacký ležať v chodbe a Nistor na trávniku pred vchodom. Obaja mŕtvi, v ich telách bolo spolu deväť guliek.
Vrahovia sa rozbehli do blízkeho lesa a v Beniakovciach presvedčili náhodného vodiča, aby ich za 600 korún odviezol do Prešova.
Potom sa ukryli v byte manželky vtedajšieho bosa podsvetia Róberta Holuba. Keď ich obkľúčili kriminalisti, z bytu vyšli s rukami nad hlavami. Od prvého výstrelu po koniec pátracej akcie uplynulo niečo vyše štyroch hodín.
Obaja cudzinci boli obvinení z vraždy a skončili vo väzbe. Hrozilo im 25 rokov alebo doživotie.
Hoci Krajský súd v Košiciach stanovil termín prvého pojednávania už na november 1995, proces sa začal o vyše pol roka neskôr. Postaral sa o to Zlotnikov, ktorý vymenil viacerých advokátov a napokon bolo ťažké nájsť takého, ktorý by ho chcel dobrovoľne zastupovať.
Bielorusi vypovedať odmietli
Na prvom riadnom pojednávaní obaja obžalovaní vypovedať odmietli, preto predseda senátu odcitoval ich staršie výpovede zo spisu. Veľa práce s tým nemal, lebo v prípravnom konaní bol zhovorčivý iba Ryženkov.
Súd vypočul desiatky svedkov, niektorých v pozícii utajených. Išlo o očitých svedkov incidentu, preto kvôli zachovaniu svojej bezpečnosti vypovedali vo vedľajšej miestnosti a do súdnej siene bol prenášaný iba ich hlas.
K slovu sa dostali aj znalci a najmä tí zo „súdneho" opísali, ako asi prišli obete k smrteľným zraneniam.
Prvý prehovoril Ryženkov
Keď sa niekoľkodňové maratóny pojednávaní chýlili ku koncu, Ryženkov požiadal o možnosť vypovedať. Neoficiálne sa tvrdilo, že mu to prikázal Zlotnikov, aby „nesedel" aj za neho.
Celú pravdu však aj tak nepovedal. Najprv zaklamal, že na Adlerovej ulici si boli hľadať ubytovanie. Keď kráčali po chodníku, stretli svoje budúce obete.
„Predstavili sa, že sú policajti. Pýtali od nás doklady a potom sme všetci vošli do vchodu číslo 19. Jeden z nich (Palacký) nás požiadal, aby sme ukázali, čo máme pri sebe. Rozopol som si bundu a ukázal, že nemám nič," vypovedal Ryženkov.
Aj Zlotnikov sa rozopol a jeho krajan zbadal, že má pod bundou dlhý sveter, spod ktorého vytiahol pištoľ.
„Vtedy ho jeden z policajtov chytil zozadu za plecia a druhý po ňom skočil spredu. Gleb začal strieľať, neviem koľkokrát, pretože všetko prebehlo veľmi rýchlo. Nevedel som, že mal pištoľ. Bol som z toho, čo sa dialo, šokovaný," opísal kritické okamihy Ryženkov.
Zdôraznil, že keď zbadal ležať Palackého na zemi, spanikáril a chcel utiecť von. Druhý policajt (Nistor) sa vtedy k nemu otočil a on videl, že v ruke drží pištoľ. Inštinktívne mu chytil ruku a pritlačil o hruď...
„Pri naťahovaní sa o ňu sme vyrazili sklo a vypadli na ulicu. Policajt ležal na zemi a ja na ňom. Stále som mu držal ruku, aby ma netrafil. Vystrelil asi päťkrát, pištoľ bola vzdialená od mojej tváre len asi 10 až 15 centimetrov. Guľky mi lietali okolo hlavy."
Vtedy sa objavil Zlotnikov a začal o tú pištoľ zápasiť.
„Päsťami, aj svojou pištoľou, udieral policajta po hlave. Nakoniec sa mu podarilo vytrhnúť mu zbraň. Ja som ho pustil, vstával som a policajt vstával tiež. Mieril ku Glebovi a ten začal strieľať. Policajt si najprv kľakol, potom spadol a ostal ležať čelom k zemi," priblížil Ryženkov priebeh krviprelievania.
Rozdielne rozsudky
Po celej šnúre pojednávaní 2. júla 1996 Krajský súd v Košiciach vyniesol verdikt. Zlotnikov dostal za dvojnásobnú vraždu 24 rokov v tretej nápravnovýchovnej skupine a Ryženkov za neprekazenie trestného činu tri roky v prvej nápravnovýchovnej skupine. Súčasťou oboch trestov bolo aj vyhostenie.
S rozsudkom nebol spokojný Zlotnikov a v prípade Ryženkova prokurátor. Zlotnikov neskôr odvolanie stiahol, čím rozsudok 24 rokov nepodmienečne nadobudol právoplatnosť.
V prípade Ryženkova Najvyšší súd SR verdikt zrušil a vrátil na doplnenie dokazovania. Vyslovil právny názor, že on bol spolupáchateľom vraždy.
Krajský súd potom uznal Ryženkova za vinného z vraždy v spolupáchateľstve a odsúdil ho na 12 rokov.
Odkedy sa stal rozsudok právoplatný, obaja Bielorusi sa opakovane snažili o obnovu procesu. Súdy im žiadosti zamietali.
Kým Ryženkov bol v roku 2006 podmienečne prepustený a zo Slovenska vyhostený, Zlotnikov si v leopoldovskom väzení odsedel celý trest.
Prepustený bol v januári 2019, po uplynutí 24 rokov od vraždy. Ako jeho krajan v roku 2006, aj on bol eskortovaný na hranice Slovenska.
Kolegovia nezabúdajú
Košická polícia si každý rok v januári pripomína pamiatku svojich kolegov položením kvetov pri pamätnej tabuli na mieste udalosti i na ich hroboch.
Taktiež sa každoročne koná na ich počesť memoriál, v rámci ktorého sa policajti z jednotlivých policajných služieb stretávajú pri futbalovom zápase.
Obaja nebohí policajti boli povýšení do hodnosti inšpektorov in memoriam.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
