Zatkli majiteľa vychýrenej košickej reštaurácie, zanechal miliónové pasíva

Dobové články sme ponechali s pôvodným pravopisom.

Živá fakľa

Včera poobede sa stala vdove po dr. Alexandrovi Vassovi v Košiciach tragická nehoda. Vassová navštívila svojich známych susedov, rodinu obchodného zamestnanca Ungára.

Poneváč si sadla blízko pece, chytili sa na nej počas rozhovoru šaty. Ungár sa pokúsil oheň zahasiť rukami, pri čom sám utrpel popáleniny. Potom miesto toho, aby lokalizovali plameň nejakou prikrývkou, vyniesli nešťastnicu na dvor, kde od prievanu vzbĺkli v okamihu celé šaty a keby nebol pribehol na pomoc v susedstve pracujúci drevorubač, bola by iste uhorela. I takto utrpela ťažké popáleniny skoro na celom tele. Záchranné auto ju odviezlo v kritickom stave do štátnej nemocnice.

Z denníka Slovenský východ, 22. január 1925

Otázka reštaurácie Schalkházu u konečného riešenia

Miliónové pasíva. Hartstein zatknutý.

Pomery, ktoré panovali v košickej reprezentačnej reštaurácii Schalkházu, ktorá bola spojená i s obsluhou sály, kde je jediné stredisko verejného života v Košiciach, kde boli usporiadané plesy, koncerty, bankety a spoločenské podniky oboch národností neboli udržateľné.

Mali sme často príležitosť upozorniť na tú okolnosť, že nie len vedenie je neodborné, že šéf podniku je pre taký lokál neschopný, že obsluha hosťov je nedostatočná, ale že tiež po stránke národnostnej je československé návštevníctvo prezerané. Nielenže pri plesoch bola spoločnosť priam hanebne vydieraná, že v reštaurácii v hodinách nočných boli stanovené zvláštne ceny, ale ešte k tomu neznal nikto ani najmenšieho taktu voči návštevníkom.

Bohužiaľ je to i so správou hotelu to isté. Kedykoľvek prišla dajaká oficiálna návšteva, neznali majitelia, ani šéf reštaurácie za vhodno riadne návštevu uvítať, hoci to boli najčelnejší reprezentanti vlády i úradov. A to sa dialo so strany majiteľa Hartsteina, ktorý mohol prevziať túto veľkú reštauráciu len za pomoci kapitálu plzenského pivovaru Prioru, ktorý do podniku investoval niekoľko sto tisíc korún. Hartstein ukázal sa naprosto neschopným viesť takýto podnik a uznáva, sa to zo strany Maďarov i Slovákov a Čechov. Pri tomto hospodárstve a bezohľadnosti je však s podivom, že celý prevoz podniku zostal trčať a že teraz musel byť Hartstein zatknutý a okrem toho prejednávať sa bude vyrovnávacie pokračovanie, ak nedôjde ku konkurzu, lebo pasíva podniku siahajú do miliónov a niet temer žiadneho krytia.

Je veľmi smutné, že dôjde k zmenám v tejto reštaurácii za okolností tak trápných, ale snáď znovuzriadenie a dosadenie riadneho objektívneho odborníka získa dostatočnú náhradu. Nateraz je poverený dozorom, snáď zo strany veriteľov, reštauratér Rohlena, jehož odbornosť je zárukou, že podnik bude udržaný vo vzornom chode. S ním vede podnik riaditeľ Himmelreich. Definitívne bude o osude Schalkházu teprve rozhodnuto.

Pripomíname pri tom, že hospodársky stav nájomcu reštaurácie Schalkházu Hartsteina nemá nič spoločného s majiteľom hotelu, ktorí ako akciová spoločnosť vedú celý podnik separátne. Toľko k zamedzeniu omylov. Zo strany maďarskej sa vraj chystá separátna akcia a chce sa zabrániť dosadeniu slovenského alebo českého uchádzača.

Z denníka Slovenský východ, 23. január 1925

Interiér hotela Schalkház. (zdroj: knižničný fond VKJB)

Samovražedná opatrovateľka pod kolesami rýchlika

Tragédia jednej nevyliečiteľnej choroby.

Životom unavená opatrovateľka ukončila svoj život otrasným spôsobom. Anna Príhradná, 40 ročná opatrovateľka z Čiech, bola liečená v košickej štátnej nemocnici s vážnym nervovým ochorením srdca. Pacientka bola deprimovaná svojou nevyliečiteľnou chorobou a neustále zápasila s myšlienkou samovraždy, až kým sa nerozhodla pre smrteľný čin.

Včera ráno pod nejakou zámienkou požiadala o vychádzku z nemocnice. Jej cesta viedla na železničný most v Ťahanovciach, cez ktorý mal o 12:20 prejsť rýchlik. Po niekoľkých minútach sa vlak skutočne objavil, no rušňovodičovi sa žena idúca popri koľajach zdala byť podozrivá a preto vlak zastavil. Keď videl, že žena pokračuje v pokojnej chôdzi, rozbehol vlak znova. Vlak došiel pred samovrahyňu, ktorá sa vrhla na koľaje pred lokomotívu. Kolesá nešťastnicu doslova sťali. Jej hlava sa odkotúľala niekoľko metrov od koľajnice a telo sa rozdrvilo pod kolesami súpravy. Osobné údaje samovrahyne zaznamenala policajná komisia, ktorá vyrazila na miesto a ktorá skonštatovala, že rušňovodič nenesie žiadnu zodpovednosť za incident.

Z denníka Kassai Ujság, 23. január 1925

Vyšetrovanie trestného činu únosu ženy

Únoscu nahlásila polícii vlastná manželka.

Úrady v Košiciach sú momentálne zaneprázdnené vyšetrovaním záhadného zločinu. Manžel Ján Breznay, obyvateľ z Rozhanoviec, roky pracoval v Amerike a značnú časť svojich ťažko zarobených peňazí posielal domov svojej žene.

V manželovej neprítomnosti sa Breznayová spriatelila so svojim švagrom Istvánom Medvem, ktorý dôverčivú ženu rýchlo priviedol pod svoj vplyv. Na neustály Medveho nátlak, sa žena rozhodla, že s ním utečie do zahraničia. Plán spoločného úteku dlho tajili, a ešte aj Medveho manželka sa to dozvedela až keď obaja odišli z dediny.

Podvodník presvedčil ženu, aby so sebou vzali všetky rodinné úspory vo výške 90 tisíc korún. Medveho podvedená manželka ihneď oznámila prípad košickej polícií. Vyšetrovanie zistilo, že Medve získal v Košiciach pre oboch utečencov pasy a juhoslovanské víza, s ktorými podľa údajov odcestovali do Juhoslávie. Keďže vyšetrovacie orgány nevylučujú, že život a majetok Breznayovej sú ohrozené, po záhadne nezvestnej dvojici sa vedie rozsiahle pátranie. Vyšetrovanie zatiaľ nepriniesol pozitívny výsledok.

Z denníka Kassai Ujság, 25. január 1925

Články pochádzajú z knižničného fondu regionálneho oddelenia Verejnej knižnice Jána Bocatia.