Vystúpila na štvrtkovom košickom proteste, kde študentom zaželala, aby si volili politikov, ktorým 18-roční budú môcť podať ruku. Prianie zdieľal satirický portál. „Som na Zomri, kariérne som dosiahla vrchol,“ glosovala učiteľka EVA WOLFOVÁ z Gymnázia Poštová.
Kým bežne ju na hodinách dejepisu a občianskej náuky počúva asi tridsať žiakov, na proteste rečnila pred 15-tisícovým davom, ktorý si svojím prejavom získala. Študentom praje nudné voľby, v ktorých sa nebudú báť o demokraciu. Nudného premiéra, ktorý nebude trpieť paranojou a nadávať občanom a psychiatri mu nebudú musieť písať listy.
„ Nie je umenie, keď 50-tisíc ľudí protestuje v Bratislave a 15-tisíc v Košiciach. Keď bude 300 na námestí v Gelnici, vtedy je koniec,” hovorí na margo protestov.
Cíti, akoby nás premiér Robert Fico ťahal niekam, kam vôbec nepatríme, len pre vlastné paranoje a ambície.
„ My ako národ, ktorý sa v roku 1938 musel vzdať svojich území. My, ktorí sme v Košiciach v roku 1968 hádzali na Námestí osloboditeľov kamene na sovietske tanky. My, ktorým v roku 1945 Sovieti odtiahli tisíce ľudí do gulagov. S touto historickou skúsenosťou nerozumiem, ako náš premiér môže vôbec spochybňovať, že Ukrajina je obeť ruskej agresie,” hovorí v otvorenom rozhovore pre Korzár.
Nebáli ste sa ísť na protest, keď po bezpečnostnej rade predstavitelia štátu hovorili o provokáciách, bezpečnostných rizikách a dokonca o možnej streľbe?
Nie. Lebo mne to stále pripadá surreálne. Je to ako oddelená realita: to, čo oni rozprávajú a čo ja žijem. Naša vláda a ministri rozprávajú niečo, čo je podľa mňa, len v ich hlave.
Z tatranského tigra mŕtva ryba na Dunaji. V Košiciach protestovali tisícky ľudí Čítajte Ako ste vnímali slová o puči zo zahraničia, cítite sa jeho súčasťou?
Či sa cítim ako rozvracač štátu? My sme sa s mužom dohodli, že on dostane deti zo Slovenska, keď mňa zavrú (úsmev). Nie, ja som občan tejto krajiny.
Mňa dokonca platí tento štát, lebo som učiteľka. A nie som súčasťou žiadnej organizovanej skupiny, ktorá chce uskutočniť štátny prevrat.
Keď učím deti napríklad o Nežnej revolúcii, tak im hovorím, že samozrejme sa po nej objavili rôzne konšpiračné teórie, ako to organizovala ŠtB a podobne.
Ale keď sa rozprávate s pamätníkmi, prečítate si knihu Labyrint revolúcie, zistíte, že to bol súvislý chaos a náhody. To sa nedá zorganizovať a takisto aj protesty. Stála som tam s organizátormi a boli prekvapení, koľko prišlo ľudí.
Konšpiračné teórie sú také rozšírené, lebo si odmietame pripustiť, aký je svet veľmi náhodný a ako málo ho máme pod kontrolou.
Na pódiu v Košiciach. (zdroj: Petra Juhásová)Predtým niekedy ste už rozprávali pred 15-tisícovým davom?
Nie, štandardne ma počúva 30 ľudí a aj to si nie som istá, koľkí reálne. Ostane to určite najväčší počet ľudí, ktorým som niečo hovorila a ktorí so mnou súhlasili.
Mám však pocit, že práve to, čo o tých protestoch rozprávala naša vláda alebo bezpečnostné zložky, ako keby ľudí nabudilo, že just tam pôjdem a ukážem, že sa mýlite.
O čom to hovorí, že na námestie prišiel rekordný počet ľudí, naposledy to bolo po vražde Jána a Martiny v roku 2018?
Aj študentom hovorím, že to nie je umenie, keď 50 000 ľudí protestuje v Bratislave a 15 000 v Košiciach. Keď bude 300 na námestí v Gelnici, vtedy je koniec. No vždy je povzbudivé vedieť, že je nás toľko, ktorí zdieľame rovnaký pohľad na svet.
Po psychiatroch aj akademická obec. List Ficovi už podpísalo vyše tisíc vysokoškolských pedagógov Čítajte Vo štvrtok vydali akademickí zamestnanci a učitelia otvorený list Robertovi Ficovi, že cítia ohrozenie demokracie a odmietajú nenávistný jazyk a rozdeľovanie spoločnosti. Podpísali ste ho?
Áno, mám pocit, že zhruba od roku 2018 permanentne protestujem, stále niečo podpisujem a aktívne sa k niečomu vyjadrujem. Je to občiansky postoj, veď učím občiansku.
Kto, keď nie učiteľ občianskej, má zaujímať jasné postoje? Mám pocit, ako keby sme skočili v čase, akoby sme boli zas v roku 2018, keď predstavitelia našej vlády blúznili o Sorosovi.
Dnes cítite ohrozenie demokracie a obavy z vystúpenia z európskych štruktúr?
Áno. Zároveň si neviem predstaviť, že ktokoľvek príčetný by chcel, aby sme vystúpili Európskej únie, keď viac ako 80 percent priamych investícií na Slovensku pochádza z eurofondov. Skrachovali by sme. Ale to, že si to ja neviem predstaviť, neznamená, že nenarážam na hranice vlastnej fantázie.
Nevedela som si predstaviť inváziu Ruska na Ukrajinu. Prvýkrát v živote nemám chuť opravovať ľudí v zahraničí, keď si nás pomýlia so Slovinskom. Máme naozaj blízkych priateľov z Ukrajiny z Odesy, prežívali sme s nimi aj stratu blízkych rodinných príslušníkov, ktorí padli na fronte a intenzívne vnímajú politiku. A cítim veľkú hanbu, ako sa im ja pozriem do očí.
Myslela som si, že predsa je jasné, že patríme na západ. Že sme možno najvýchodnejšia hranica západu, ale nevedela som si predstaviť, že náš premiér pôjde šaškovať niekde s Putinom a jeho najlepší kamarát bude Orbán.
Cítim, ako keby nás ťahal niekam, kam však vôbec nepatríme, len pre nejaké vlastné paranoje a ambície. Ak má premiér posttraumatickú stresovú poruchu, mne je to ľúto, no na to je terapia. Na to nemusí ničiť Slovenskú republiku.
O tom, čo sa deje v politike, sa rozprávate so žiakmi na hodinách?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
