Nedávno sme si pripomenuli 80. výročie ukončenia jednej z najkrvavejších vojenských bitiek 2. svetovej vojny na Slovensku, bitky o Dargovský priesmyk, ktorej úlohou bolo nielen vytlačenie nepriateľa z územia Slanských vrchov, ale zároveň aj oslobodenie Košíc.
Pozostatky krvavých bojov, ktoré prebiehali hlavne v decembri 1944, sú v oblasti badateľné dodnes. Príroda ani po desiatkach rokov nezakryla zvyšky zákopov, palebných postavení, munície a občas ešte stále vydá aj ostatky tiel tých, ktorí v náročnej bojovej činnosti nasadzovali životy čeliac nielen tvári vojny, ale aj nepriazni počasia a náročnému terénu.
Dargovský priesmyk bol jedným z hlavných oporných bodov zimného postavenia nemeckej armády tzv. „Winterstellung“, ktorý musela Červená armáda prelomiť, aby získala prístup k dôležitému logistickému uzlu, k mestu Košice. Aj keď straty na sovietskej strane boli na dargovskom fronte, širokom do 12 kilometrov, neporovnateľne nižšie ako napríklad počas operačno-strategickej Karpatsko-duklianskej operácie, sú si obe historické epizódy podobné.
Účasťou 1. československého armádneho zboru dostali boje na Dukle národný význam, zatiaľ čo dargovská, vo vojenskom ponímaní len armádna operácia, ostáva stále tak trochu v ich tieni ako bitka lokálneho charakteru. Navyše opradená rôznymi mýtmi a polopravdami, počnúc počtom obetí, cez jej priebeh, až po typológiu nasadenej vojenskej techniky.
Nedostatočné plánovanie
Paralel s Karpatsko-duklianskou operáciou nájdeme v prípade bitky o Dargovský priesmyk viacero. Aj prekonanie Slanských vrchov a vstup do Košickej kotliny bolo sovietske velenie nútené „zlátať“ za pár dní, no napokon sa z pôvodne plánovaných niekoľkých dní stali týždne neúprosných bojov. Zanechali po sebe tisícky mŕtvych.
Martin Greša sa históriou bojov v Dargovskom priesmyku zaoberá už takmer dve desaťročia. (zdroj: archív)„Bol to typický sovietsky prístup k plánovaniu bojovej činnosti. Vstupné informácie, podľa ktorých sa celá operácia plánovala, boli veľmi povrchné. Nebol realizovaný dostatočný prieskum, plánovanie prebiehalo v krátkom časovom horizonte. Štáby nedisponovali relevantnými prieskumnými informáciami, nehovoriac o tom, že úplne prehliadali základné charakteristiky terénu a takisto ročné obdobie, čo má významný vplyv na celkový čas trvania vojenskej operácie," hovorí Martin Greša, člen občianskeho združenia Gisela-Stellung.
Pomenované je podľa hlavnej nemeckej obrannej línie na prístupe ku Košiciam.
Greša poznamenáva, že keď sa človek postaví pred Sečovce, na ich západný okraj a pozrie sa na Slanské vrchy, tak mu musí byť jasné, že počítať s nejakými rýchlymi postupmi za pár hodín je nemožné.
„Navyše, ak v tom pohorí je nepriateľ veľmi dobre opevnený. Nerozumiem tomu už aj preto, že Sovietom sa takéto prešľapy nestali raz, ani dvakrát. Ale na druhej strane – ako často zvykli vravieť – ´nas mnógo´.“
Martin je bývalý vojak, ktorý sa históriou bojov v Dargovskom priesmyku zaoberá už takmer dve desaťročia. Za ten čas sa mu mravenčou prácou a spoluprácou s kolegami v bádaní – Martinom Kurečkom, Tomášom Hofírkom a Františkom Šusterom, podarilo dostať k dobovým dokumentom oboch znepriatelených strán, v ktorých sú boje v Dargovskom priesmyku veľmi podrobne zdokumentované. Mapám, nákresom, bojovým hláseniam, ba dokonca i mimoriadne vzácnemu filmovému dokumentu.
Keď sa pred časom objavili snahy potomkov padlých vojakov pátrať po osude svojich predkov, práve jemu sa podarilo v archívnych dokumentoch dohľadať informácie o posledných okamihoch ich života na bojisku. Poniektorí potomkovia následne aj Slovensko navštívili.
Krkolomné termíny
Tak ako Karpatsko-duklianska operácia, aj dargovská bola zo strany velenia šitá horúcou ihlou. Hlavným dôvodom bol fakt, že vojská 4. ukrajinského frontu boli v tretej dekáde novembra 1944 v pohybe, a teda najdôležitejšie bolo zachovanie plynulého postupu. Aj preto ju Sovieti plánovali v skrátenom časovom horizonte.
„Plán bol najneskôr do večera prvého dňa útoku prekonať Dargovský priesmyk a najneskôr do večera piateho dňa ovládnuť severnú časť Košíc a následne Prešov,“ vysvetľuje Greša.
„Aj keby tam Nemci nemali dôkladne pripravené obranné línie, úlohu bolo náročné splniť s ohľadom na obrovskú infraštruktúrnu záťaž – presunúť tak veľké množstvo vojska a techniky po obmedzenom počte zjazdných ciest,“ dodáva.
Pochopiteľne, ten jednodňový interval bol určený pre prvosledovú bojovú zostavu, presun zvyšku armády by nasledoval až po nich.
„V archívnych dokumentoch som sa dočítal, že ani tieto pokyny pre prekonanie pohoria neboli dobre pripravené, zrejme preto pôvodne plánovaný začiatok útoku velenie posunulo o jeden deň. Potrebovali ešte dopracovať plány prechodu Slanských vrchov a dôkladnejšie vyhodnotiť nemecký palebný systém. Prišli totiž na to, že stačí, ak by na kľúčových cestách vznikli zápchy, a sú hotoví. Okamžite by sa presun v priesmyku zablokoval, a to by bol problém. A dosť veľký. Postup by sa jednoducho skomplikoval, čo by poskytlo ustupujúcemu nepriateľovi vhodnú príležitosť na prijatie protiopatrení, ktorých výsledkom by mohli byť väčšie straty,“ objasňuje Greša.
Bojujúce strany
V dargovskej bitke bola na strane Červenej armády do bojov nasadená 1. gardová armáda 4. ukrajinského frontu pod velením generálplukovníka Grečka, neskoršieho významného vojenského činiteľa v Sovietskom zväze. Zúčastnili sa na nej všetky tri zbory – 3. horský strelecký zbor, 11. strelecký zbor a 107. strelecký zbor, ktorého činnosť mala spočiatku len podporný charakter.
Na strane nepriateľa bojovali zväzky XXXXIX. horského zboru pod velením generála horských vojsk Karla von Le Suire. Jeho súčasťou v priestore Dargovského priesmyku boli 101. jágerská divízia, postupne podporená a neskôr úplne vystriedaná 254. pešou divíziou a časťami 100. jágerskej divízie. Nemecké zoskupenie na istý čas podporili aj útvary 1. lyžiarskej divízie, útočný pluk 1. tankovej armády a brigáda útočných diel 311.
Vľavo generáplukovník Grečko, veliteľ 1. gardovej armády a generál der Gebirgstruppe von Le Suire, veliteľ nemeckého horského zboru. (zdroj: archív)Čomu musela Červená armáda na tomto úseku čeliť?
„Nemci počítali s celkovým strategickým vývojom. Bolo im jasné, že prehrávajú a nemajú už dostatočné sily a prostriedky na to, aby boli schopní Červenú armádu zastaviť. Preto začali už od jesene intenzívne pripravovať obranné línie."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
