Taká egyptská tma panovala v Košiciach, až ranní chodci do seba vrážali

Dobové články sme ponechali s pôvodným pravopisom.

Herliansky gejzír bude zachránený

Jako sme v poslednom čase oznámili, činnosť herlianskeho gejzíru postupne zanikala. Boli preto zahájené práce s cieľom úpravy gejzíru. Teraz po kopaní do hĺbky 290 m sa docielilo toho, že gejzír sa z časti zase objavil. Dúfa sa, že táto pozoruhodnosť herlianskych kúpeľov bude zachránená.

Z denníka Slovenský východ, 27. január 1925

Výstraha pred podvodníkom

Po košickom okolí obchádza istý Jozef Kulich, 30 ročný muž, prostrednej postavy, oholenej tváre, bledých vlasov a vydávajúc sa neprávom za poverenca finančného riaditeľstva v Košiciach. Hostinským a kaviarnikom predáva brožúru pod titulom: „Čo má vedieť každý slovenský hostinský a kaviarnik.” Kto by o tejto osobe voľačo bližšieho vedel, nech to oznámi najbližšiemu bezpečnostnému úradu.

Z denníka Slovenský východ, 27. január 1925

Zlodej v Dóme sv. Alžbety

Včera odpoludní zbadal jeden kostolný sluha v košickom dóme istého muža, ktorý počas modlitby otváral násilne kostolnú pokladničku. Polícia ho prekvapila práve v tom okamihu, keď z otvorenej pokladničky vyberal peniaze. Zistili v ňom nezamestnaného poľského príslušníka Stanislava Sliváka.

Z denníka Slovenský východ, 29. január 1925

Egyptská tma alebo to košické osvetlenie

Osvetlenie mesta Košíc nie je špatné. Dokonca svetelné hodiny na našej katedrále planú po celú noc a každý cudzinec, ktorý sa ocitne v noci v našom meste, musí si hovoriť: „To je vzorná obec.” Ak príde však do Košíc v terajšej dobe skoro ráno, tak okolo pol šiestej, je strašne sklamaný. Domnieva sa, keď nepozná naše krásne mesto, že prišiel dakde do Zlámanej Lehoty.

V celom meste panuje totiž skoro ráno egyptská tma. Akiste niekto vo svojej múdrosti vymyslel zhasínanie svetiel nie podľa toho, kedy nastáva ten ktorý ročný čas brieždenia, ale podľa toho, koľko je hodín. A tak razom piatej hodiny zhasnú svetlá, zhasnú i svetelné hodiny na našej krásnej katedrále a „hrozná noc rozleží sa po našej rezidencii.”

A tak ranní chodci do seba vrážajú, padajú z chodníkov, náhlia sa k vlaku, od vlaku, alebo za prácou a pritom nezabudnú si spomenúť na otcov mesta dobrou, ale „ostrou mienkou” o ich blahodarnej činnosti. A vyzerá to priamo pitoreskne, keď policajná stráž nosí dokonca lampičky, aby mohla konať službu. V noci k vôli ojedinelým opozdilcom planú oblúkové lampy, ale mesto vo svojom rannom ruchu je ponorené v hlbokej tme.

Interiér Dómu sv. Alžbety. (zdroj: knižničný fond VKJB)

Z denníka Slovenský východ, 31. január 1925

Liečenie nemajetných Košičanov

Ministerstvo sociálnej pečlivosti nariadilo, že mesto Košice musí spiatočnou platnosťou od roku 1922 zaplatiť ministerstvu všetky výdaje poukázané na liečenie nemajetných košických príslušníkov. Poneváč ministerstvo vydalo na tieto ciele ročne priemerne 20.000 Kčs, musí mesto vziať na rozpočet predošlých rokov úver 60.000 Kčs.

Z denníka Slovenský východ, 31. január 1925

Nepovolený sprievod

Československé politické strany, ktoré poriadajú dnes demonštratívnu schôdzu proti pastierskemu listu, ohlásili na policajnom riaditeľstve po schôdzi sprievod, ktorý však nebol povolený. Vo verejnosti panuje značné rozčúlenie nad týmto jednaním a maďarizačnou činnosťou biskupa Fischera-Colbrieho, ktorý je autorom pastierskeho listu. Z obavy, aby nedošlo k voľakým výtržnostiam, úrady sprievod nepovolili. Protestná schôdza sa ovšem koná dnes o 10. hodine dopoludnia v kine Centrál a iste sa jej zúčastní každý československý občan.

Z denníka Slovenský východ, 1. február 1925

Pes na streche

Nejde o to, že tam lezie, ale keby spadol, hovorili si traja mládenci na rohu Továrnej (dnes Továrenskej) ulice pred Friedmannovým obchodom a pozerali sa na strechu proťajšieho domu. Za chvíľu mali okolo seba väčšiu skupinu ľudí.

Na streche strnule blíže okapu stál totiž pes. Vzdialenosť bránila, aby sa správne ohodnotila ušľachtilosť rasy tohto zvieraťa, ktoré sa komicky chúlilo inštinktívnym strachom. Niekoľko ráz urobil pes pokus dostať sa k vikieru v streche, ale vždy darmo, zase šiel po hladkých škridlách nazad. Zostal konečne vo svojej vyčkávacej pozícii.

Zatým dav na rohu ulice vzrástol vo veliký zástup, ktorý horlivo debatoval o tom, ako že sa tam pes dostal na tú strechu a ako ho dostať dolu. Jedni tvrdili, že asi deti ho pustili vikierom na strechu, druhí podozrievali nesvedomitého pána, že ho z trestu vysadil na túto nebezpečnú pozíciu a hneď sa apelovalo na spolok proti týraniu zvierat a volalo po zistení majiteľa.

„Komisia už ide,” vykríkol ktosi z davu. A skutočne, dvaja strážnici vo svojich vysokých baraniciach sa pomaly poberali ku vchodu kritického domu. Teraz začala debata o dôsledkoch tohto psieho výletu. Odmeriavala sa pokuta a pod. K zachráneniu psa doporučovali jedni hasičský rebrík, iní ochrannú sieť, druhí zase cestu vikierom. Tento záchranný pokus bol skutočne prvý. Rozcuchaná hlava sa objavila vo vikieri a chlapčisko usilovne hvízdalo na čierneho chlpatého výletníka. Ale darmo. Pes sa nehnul zo svojej výhodnej pozície. Po pol hodine daromného čakania dočkali sa diváci konečne vyriešenia celej záležitosti. Škridle na streche blíže psa sa začali dvíhať, konečne sa objavila ruka, potom mužské telo a pes, ktorý spôsobil taký rozruch ulice, zmizol na pôjde. A až potom sa dav rozišiel.

Z denníka Slovenský východ, 2. február 1925

Články pochádzajú z knižničného fondu regionálneho oddelenia Verejnej knižnice Jána Bocatia.