KOŠICE. Keď stojíte na námestí pred rozľahlou budovu magistrátu v Košiciach, čnie sa pred vami dlhé schodisko. Nadobúdate pocit niečoho nedosiahnuteľného. Dnes ho zmierňuje fakt, že schody po nedávnej rekonštrukcii dotvára zeleň a menšie sedenie.
Rozľahlý komplex je sídlom mesta Košice. Predtým slúžil potrebám komunistov. Prevádzkovú budovu straníckych orgánov Komunistickej strany Slovenska na košickom sídlisku Terasa slávnostne otvorili pred 40 rokmi, 25. januára 1985.
Na dobových fotografiách, ktoré získal Korzár z Archívu mesta Košice, vidieť, že to bola veľká spoločenská udalosť. Hore na schodisku stál dav ľudí.
Pred vchodom boli nastúpené dievčatá v krojoch. Na jednom zo záberov zase vidieť, ako si muži odovzdávajú na červenom vankúši pomyselný kľúč od dverí.
Neskôr ľudí pousádzali do veľkej zasadačky, za predsednícky stôl si zase sadli najvyšší politickí predstavitelia. Nad nimi visel nápis „Plnením záverov XVI zjazdu KSČ pozdravujeme 40. výročie oslobodenia Československa sovietskou armádou."
V budove sídlili všetky mestské a regionálne úrovne Komunistickej strany, aj účelová stranícka inštitúcia s názvom Dom politickej výchovy, ktorá sa presťahovala z Jakabovho paláca.
Žiadosť o vydanie rozhodnutia o prípustnosti stavby. (zdroj: Reprofoto Katarína Gécziová/Archív mesta Košice)Prišiel pád
Komunistická strana nové monumentálne priestory dlho nevyužívala. Presne štyri roky. Potom prišla Nežná revolúcia, prevrat a nastúpila demokracia.
„Budova sa stala symbolom záverečnej fázy socialistického režimu a končiacej sa vedúcej úlohy komunistickej strany v politickom a spoločenskom živote ČSSR,“ poznamenáva infotabuľa z výstavy na magistráte venovaná štyridsiatke „bieleho domu“.
„Majestátny objekt sa zároveň stal impozantnou ukážkou socialistickej architektúry a budovateľského úsilia československého reálneho socializmu na východe republiky.“
Rozpočet stúpal
Potreba postaviť pre stranu a mestské úrady a útvary jedno centrálne sídlo vyvstala najmä z toho, že boli roztrúsené po meste.
„Zadávateľ v požiadavke na novú budovu okrem ideologických reprezentačných účelov zdôrazňoval aj aktuállny stav nevyhovujúcich priestorov po stránke kapacitnej či ekonomický faktor. Jednotlivé autonómne pôsobiace orgány v samostatných objektoch tak mala nahradiť združená administratívna budova, ktorá by znamenala organizačné zjednodušenie práce i väčšiu centralizáciu," popisuje dokument Architektonicko-historické zhodnotenie objektu Magistrátu mesta Košice.
Projekt umiestnili do priestoru sídliska Terasa, oficiálne známe aj ako Nové Mesto.
Výstavba magistrátu trvala od roku 1979 do 1984. Pôvodný plán pre stavebné práce znel 55 mesiacov, napokon sa natiahli o viac ako dva roky. Stavbu projektoval Stavoprojekt Košice. Vedúcim projektantom sa stal inžinier Milan Motýľ.
Výstavbu zabezpečovali Pozemné stavby Košice. Pôvodný rozpočet v sume vyše 142 miliónov československých korún prešvihli. Podľa niektorých zdrojov to napokon celé stálo 200 miliónov. Avšak konkrétne pramene potvrdzujúce toto číslo sa dohľadať nepodarilo.
Takto nakreslil budúci magistrát projektant. (zdroj: Reprofoto Katarína Gécziová/Archív mesta Košice)230 miestností
Stavbu financovali viaceré úrovne komunistického aparátu od Prahy cez Bratislavu po východoslovenský výbor. Do nákladov boli zahrnuté aj práce na chodníkoch, spevnení a dláždení plôch, sadové úpravy a vonkajšie osvetlenie.
To, že išlo o majestátny projekt, dokladujú nasledujúce štatistiky. Korzáru ich sprostredkoval Bytový podnik mesta Košice, ktorý komplex spravuje.
Celková zastavaná plocha je 11 940 metrov štvorcových, celková podlahová plochá má 27 500 štvorákov, obvod zastavanej plochy je 607 metrov. Dokopy je tam 230 miestností. Pred budovou je námestie s kapacitou pre 2 000 ľudí.
Stavba sa skladá zo siedmich funkčných jednotiek. „Konštrukčné riešenie predstavoval v tej dobe typický železobetónový skelet s prefabrikovanými stropmi a výplňovým murivom. Stupňovité podlahy v zasadačkách sú riešené ako monolitické, stropy zasadačiek tvorí oceľová priestorová priehradová doska," píše sa v Architektonicko-historické zhodnotenie budovy magistrátu mesta Košice.
K budove prislúchali aj umelecké diela. Nachádza sa tam napríklad kovový reliéf s poľnohospodárskym motívom znázorňujúcim v štylizovanej skratke obilie a kosáky, predstavuje robustný drevený reliéf s robotníckym výjavom. Diela v exteriéri mali za úlohu demonštrovať skôr politické než umelecké idey.
Interiér magistrátu tvoria kancelárie. Dopĺňajú ich dve zasadacie sály s kapacitou 700 a 200 osôb. Vo veľkej zasadačke rokujú mestskí a taktiež krajskí poslanci. zdobia viaceré umelecké diela ako reliéfy, plastiky a busty.
Interiér magistrátu dopĺňajú rôzne ideologické diela. (zdroj: Korzár/Katarína Gécziová)Prečo je biely dom biely?
Netrvalo dlho a Košičania si názov Prevádzková budova straníckych orgánov Komunistickej strany Slovenska rýchlo skrátili. Nazvali ho jednoducho biely dom. Paradoxne, po sídle prezidenta v USA.
Táto prezývka však má svoje praktické odôvodnenie. Objekt je zvonku obložený z bielo glazovaného hliníkového plechu (obklad Hunter Douglas) a travertínu zo spišského Dreveníka. Na kamenné dlažby a schodištia bola zase v exteriéri použitá žula z Příbrami.
S Leninom na večné časy?
Azda najviditeľnejšou však bola bronzová podobizeň Vladimíra Iljiča Lenina v nadživotnej veľkosti. Päťmetrovú sochu Lenina osadili pred magistrátom v novembri 1987.
„Pôvodný návrh síce počítal s miestom pre Leninov pamätník, avšak formálne (aspoň podľa dochovaných plánov a modelov) malo ísť o veľkú abstraktnú plastiku pripomínajúcu hviezdicu s ostrými cípmi, otvárajúcimi sa do priestoru," popisuje Architektonicko-historické zhodnotenie budovy Magistrátu mesta Košice.
Z toho návrhu zišlo a vymenila ho socha od známeho košického sochára Arpáda Račka. Na jej podstavci bol podpis vodcu sovietskeho proletariátu. Hneď za ním sa na stene vynímal ďalší komunistický symbol, kosák s kladivom. Račko dostal o rok nato od prezidenta Gustáva Husáka titul národný umelec.
Už búrajú 40-ročné schody košického magistrátu. Nové budú zelené z eurofondov Čítajte Realizáciu sochy financoval Mestský národný výbor Košice sumou jeden milión československých korún. Lenin sa na svojom mieste dlho neohrial. V roku 1990 ho spred majestátnej budovy odstránili. Z podstavca ho strhol žeriav.
V rovnakom roku opustila svoje miesto v parčíku na vtedajšej Leninovej ulici, dnes Hlavnej, bronzová socha prvého „robotníckeho“ prezidenta Klementa Gottwalda. Dnes je tam umiestnený erb mesta Košice.
Lenin spred bieleho domu nebol jediným Leninom, ktorý prišiel o svoje miesto, ďalšou bola i jeho busta, osadená v areáli Univerzity veterinárskeho lekárstva alebo jeho reliéf aj s komunistickými symbolmi na pútači pri Humenskej ulici.
Sochy Lenina a Gottwalda sú dodnes majetkom mesta. Uskladnili ich v depozitári Východoslovenského múzea v Šaci.
Sochy Lenina a Gotwalda v depozite. (zdroj: Korzár/Judita Čermáková)Takmer patril deťom
Po tom ako padol režim, uvažovalo sa, ako ďalej naložiť s majestátnou budovou. Rozbehli sa plány, že do nej presťahujú detskú nemocnicu, ktorá v tom čase sídlila v prenajatých priestoroch fakultnej nemocnice na Tr. SNP.
Vznikol dokonca aj pomerne podrobný projekt, ako budú rozložené jednotlivé oddelenia. Rátalo sa aj s ďalšími prístavbami. Detskí pacienti napokon ostali vo fakultnej nemocnici. Budovu o niečo neskôr prevzalo mesto.
V posledných rokoch podstúpila mamutia stavba výraznejšie zmeny. Jej betónový vzhľad doplnila zeleň. Upravili schody, doplnila ich oddychová časť vrátane záhradky a stromov. Viac zelene je aj v okolí magistrátu.
Polaček chová na streche magistrátu štvrť milióna včiel. Nájom za úle platí medom Čítajte Strechy na niektorých častiach prešli kompletnou rekonštrukciou, vrátane ich zateplenia. Zároveň sa na nich vytvorili vegetačné zelené pásy s rozlohou 1 700 metrov štvorcových, ktoré zlepšia mikroklímu a zvýšia biodiverzitu prostredia, zachytia dažďovú vodu a znížia aj náklady na energie.
Od mája 2024 chová primátor Jaroslav Polaček (nezávislý) na zelenej streche magistrátu včely. Ide o štyri včelstvá, ktoré počtom symbolicky reprezentujú približne 250 000 Košičanov.
Mestský med bude slúžiť aj na reprezentačné účely mesta ako dar pre hostí a oficiálne návštevy.
Veľká zasadačka magistrátu. (zdroj: Korzár/Judita Čermáková)Pamätihodnosť mesta
V septembri 2023 sa budova magistrátu dostala na zoznam pamätihodností mesta Košice. Zapísali ju tam spolu s kinom Družba, renesančným stĺpom v Ťahanovciach, stredovekým zmierovacím krížom v Ťahanovciach a historickým evanjelickým cintorínom na Žriedlovej ulici.
Hovorca magistrátu Dušan Tokarčík pripomenul, že zaradenie návrhov do zoznamu pamätihodností mesta by malo zlepšiť možnosti čerpania finančných prostriedkov na ich revitalizáciu z grantových schém, dotačných programov a eurofondov.
Z toho vyplýva, že mesto by mohlo žiadať o ďalšie financie, aby vylepšilo vzhľad a funkčnosť bieleho domu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
