KOŠICE. Niektorých Košičanov začiatkom februára prekvapilo video srniek, ktoré sa za bieleho dňa pasú v intraviláne mesta, na verejnom cintoríne v mestskej časti Juh.
„Srnky? To je pre mňa nová informácia, doteraz som tam videla len líšky. Snáď sa tam neobjaví aj medveď, to už by bolo veľmi zle,“ reagovala Alena na šíriace sa video.
Našli sa aj takí, ktorí na pietnom mieste stretávajú štvornohé zvery už dlhšie. „So švagrinou nosievame bratovi na hrob aj živé kvety. Často sme sa čudovali, prečo z kytice chýbajú kvety, akoby odstrihnuté nožnicami. Mizli len ruže, chryzantémy ostávali. Strážnik na cintoríne nám povedal, že tu býva stádo srniek, ktoré sa kŕmia kvetmi. Chodievajú vraj nadránom, preto sme ich ešte nestretli,“ dodala Klára.
Niektorí návštevníci priznali, že im nechávajú aj misku s vodou, aby sa napili. Vídajú ich údajne hlavne v hornej časti od Železníkov.
Video: Anna Szabová
Prirodzené úkryty
Aj poľovníci už o srnkách na najväčšom slovenskom cintoríne počuli.
„Zrejme tam prišli takým spôsobom, že boli vyplašené na inom mieste, prebehli, a zrazu sa ocitli na cintoríne a udomácnili sa tam. Cintorín nie je na ich migračnej trase, zvieratá cezeň bežne neprechádzajú. Zhora je rušná štvorprúdová cesta a zo spodnej strany už zastavané mestské územie,“ hovorí Marek Levay z poľovného združenia Lovena.

Verejný cintorín má rozlohu 32 hektárov a cez deň dva otvorené vstupy. Na Juhu slúži obyvateľom už takmer 150 rokov.
„Keby srnky chceli, za tie roky, čo sú tam, by už odišli preč. Ale zrejme sa im to prostredie páči, lebo je tam veľa náletových drevín, krovia a húštin, ktoré im vytvárajú vhodné úkryty. A zvykli si aj na ruch veľkomesta,“ vraví Levay.

Na pietnom mieste sú v bezpečí
Ak nie sú mrazy a veľká snehová pokrývka, srnky nie sú odkázané na prikrmovanie pri ľudských obydliach. Stačia im suché trávy, konáriky a vetvičky.
„Vždy čerstvé kvety z cintorína sú pre ne vítaným spestrením stravy. Srnka nepredstavuje žiadne nebezpečenstvo pre človeka, robí iba majetkovú škodu na kvetoch. Ťažko povedať, ako sa správať pri strete s ňou, lebo ona sa vás zľakne určite viac ako vy jej a aj rýchlejšie beží. Takže, keď ju len zazriete, už je preč.“
Keďže nejde o poľovnú plochu, nie je tam možné použiť zbraň ani urobiť odstrel. Riešením by podľa poľovníkov bolo, ak by správca cintorína vykosil a vyčistil húštiny a krovia, ktoré predstavujú prirodzené ležoviská pre srnky. Tie by potom boli nútené odísť inde, pretože srnky nebudú spať na odkrytej ploche medzi náhrobkami.

Dva podnety za päť rokov
Správa mestskej zelene, ktorá spravuje verejný cintorín, o srnkách vie. Sú tu vraj dlhodobo, minimálne od roku 2019, keď prevzala správu cintorína.
„Nemáme však informácie o ich presnom počte ani o pohybe ďalších zvierat, ako sú líšky či diviaky. Za uplynulých päť rokov sme zaznamenali dva podnety týkajúce sa srniek, konkrétne išlo o konzumáciu kvetov z hrobov. Areál verejného cintorína je riadne oplotený. Nedisponujeme informáciami o čase a trase pohybu srniek v areáli a nevieme poskytnúť odporúčania, ako postupovať pri strete s nimi,“ odpovedal Marek Lukáč, referent pre styk s verejnosťou.
Poľovník Levay tvrdí, že srnka preskočí aj 1,5-metrový plot. Často ju vídať vo všetkých okrajových a hlavne dedinských mestských častiach Košíc. Iných divých zvierat sa podľa neho návštevníci cintorína báť nemusia.
„Diviak potrebuje viac migrovať, on by nevydržal tak dlho na jednom mieste. Líška by sa tam mohla na chvíľu zatúlať, ale tiež by sa tam neusadila.“
Video: Anna Szabová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári