Dobové články sme ponechali s pôvodným pravopisom.
Prepadanie, alebo dobrodružstvo opitého a fantázia prostitútky?
V noci zo dňa 12. na 13. januára zaznel príšerný pokrik z okien prostitútky Štefanky Daliborovej, ktorá má na Vrátnej ulici v Košiciach svoj raj lásky. Po príchodu stráže udala prostitútka, že prišiel k nej obchodný cestujúci Antonín P. z Rybárskej ulice (zaniknutá ul. na mieste dnešnej Palárikovej ul.), že ju počal hrdúsiť a začal sa jej vyhrážať. Príčinu prepadenia neznala a volala o pomoc. Detektívi išli za P. a skutočne ho našli kľudne popíjajúceho v kaviarni Abázzia. Bol zatknutý a vyšetrovanie dokáže, či sa jedná o zločinný úmysel.
Z denníka Slovenský východ, 14. január 1925
Páchateľ lúpeže u firmy Quirsfeld dopadnutý
Starý známy košickej sedrie. V Košiciach lúpežil už pred dvomi rokmi.
Ako sme už stručne zaznamenali, v Moravskej Ostrave bol dopadený páchateľ smelého vlúpania u zbrojárskej firmy J. Quirsfeld na Hlavnej ulici číslo 49, a to práve v okamihu, keď chcel predávať zbrane pochádzajúce z tejto lúpeže.
Včera bol páchateľ odovzdaný košickému policajnému riaditeľstvu a bol podrobený prísnemu výsluchu. Menuje sa Ján Rudek, je 31 rokov starý a nie je to žiaden nováček vo svojom obore a má za sebou už rôzne tresty. Je zvláštne, že práve Košice ho lákajú, ačkoľvek tuná nemal práve šťastie. Pred dvomi rokmi spáchal tuná totiž lúpež v trafike pani Adriánovej na Hlavnej ulici a košická sedria ho odsúdila na 1 a pol roka žalára. Trest si odpykával v Ilavskej trestnici a sotva ho prepustili, rozjel sa za peniazmi, ktoré obdŕžal za prácu v trestnici – bolo to asi 500 Kčs – do Košíc, aby tuná spáchal novú lúpež.
Vnikol do rozsiahlej a spletitej pivnice, v dome číslo 49 pod obchodom Quirsfeldovým a ostal tam celý deň, hľadajúc správne miesto pre prevedenie prielomu do podlahy obchodu. V noci potom svoj úmysel previedol ako známo s úspechom. Nato odišiel, dostanúc sa včasne z rána z domu do Moravskej Ostravy a začal s predajom ukradených vecí. Ale zbrane nie sú tak ľahko predajný artikel a tak sa mu obchod priveľa nedaril, až nakoniec padol do rúk spravodlivosti. A tak i druhá lúpež v Košiciach ho zase privedie do Ilavy.
Z denníka Slovenský východ, 20. január 1925
Zúrivý Roland
Pred senátom košickej sedrie.
Parobok Andrej Danko, roľnícky synček v Novom Hrabovci, je ako ovečka a celá dedina svorne mu to dosvedčuje. Ale pálenka je zlý démon a keď rozohriala dňa 16. septembra minulého roka milého Ondreja, zúril ako pominutý.
Sám svoj stav charakterizoval u súdu: „Bul šem pijaný ako tá šviňa.” A skutočne, to, čo robil toho dňa náš Onderko, toho by toto vážené domáce zviera ani schopné nebolo. Lebo keď bol takto „rozmulatovaný”, dostal sa do hádky s Jánom Borotákom a potom vytiahol nôž a bodal bezo zmyslu do svojho milého druha.
Pobodal ho veľmi vážne, takže si pekne Boroták poležal a o prudkosti jeho zúrivosti najlepšie svedčí to, že mu temer urezal ľavé ucho, ktoré mu viselo dolu a dalo veľkú námahu lekárom, aby ho ako-tak dali dokopy.
Súc triezvy, Andrej Danko svojho činu ovšem ľutoval a tiež pred súdom bol veľmi skrušený. Ale neskoro bycha honiť. Bol spáchaný trestný čin, Andrej Danko bol obžalovaný pre zločin ťažkého ublíženia na tele. Plesirovaný Ján Boroták bol výmluvným dokumentom jeho zúrivej činnosti.
Štátny zástupca dr. Šiba poukázal na spustlosť mravov a na hojné ruvačky na vidieku, na nebezpečenstvo zhovievavosti, a senát za predsedníctva dr. Laczka mu vymeral 6 mesačný žalár. A tak, inakšie mierny Ondrej, bude spomínať na neblahé účinky pálenky po celý svoj život.
Z denníka Slovenský východ, 20. január 1925
Ach tí nimródovia
Predom uisťujem, že týmto upozornením nechcem sa dotknúť žiadnej skupiny, žiadneho loveckého spolku, žiadnej korporácie nimródov (poľovníkov), skrátka, že sa tu jedná čisto o typ sviatočného strelca, ktorých je na pláňach československých veľmi mnoho, ako to rôzne humoresky, kalendáre a vtipy dokazujú.
Takýto sviatočný strelec stál v nedeľu na košickom nádraží a mal búchačku až hrúza. Tento pekný starý model si povesil pekne vodorovne na rameno, a keď sa tak s ňou ohnal, husia koža vám naskočila po tele. Taký sviatočný strelec málokedy niečo trafí, ale pre Boha, keby to tak náhodou spustilo, alebo keby vám tou hlavňou poriadne drcnul do brucha, máte toho dosť. A preto by mal byť taký sviatočný strelec poučený, aby nosil pušku ako sa sluší a patrí, a jestli to nedokáže, nech nosí na ramene niečo menej nebezpečného a škodlivého.
Ostatne zajace si aj tak kupujú u Szamovolského, kde by týmto strelcom mohli aj pušky uschovať. Bol by na vidieku aspoň dobytok i ľudia v bezpečenstve.
Z denníka Slovenský východ, 17. január 1925
Plesová sezóna v Košiciach je v plnom prúde
Dámy majú mnoho starosti so svojimi toaletami a každý stav absolvuje si svoj ples pre potešenie, najmä mladých ľudí. Sála Schalkházu zase ožila. Aj maškarné plesy sú usporiadané. A tak po nociach tu a tam stretnete voľajakého toho zahaleného pieróta alebo kolumbinu, mihajú sa koče a žiari oblúková lampa pred vchodom do Schalkházu. Z našich väčších plesov už bol absolvovaný ples Sväzu dôstojníkov, ktorý mal najlesklejší priebeh a bol navštívený hojne i tunajším maďarským občianstvom. Teraz očakávajú sa Sokolské šibrinky, ktoré každoročne pobavia našu spoločnosť svojou pestrosťou a konečne na 4. februára sa chystá koruna plesov, Ples spolku architektov a inžinierov.
Z denníka Slovenský východ, 20. január 1925
Priestory hotela Schalkház. (zdroj: knižničný fond VKJB)Články pochádzajú z knižničného fondu regionálneho oddelenia Verejnej knižnice Jána Bocatia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
