KOŠICE. „Nebolo tam svetlo, ľudia sa báli vyjsť na ulicu, mesto nebolo rekonštruované. A to sme si mali povedať, že keď nie sú peniaze, nič neurobíme?" vravel pre Korzár bývalý prezident a exprimátor Košíc Rudolf Schuster.
Hovoril o rekonštrukcii Hlavnej ulice, ktorá zmenila ráz zdevastovaného historického centra. Pešia zóna sa stala výstavnou skriňou mesta. Schusterova megalomanská vízia zároveň na desiatky rokov zadlžila mestskú kasu, za čo si vyslúžil kritiku od svojich nástupcov.
Radnica spláca bankám dodnes. Stále nad ňou visí dlh ešte vyše štyri milióny eur, potrvá to ešte niekoľko rokov.
Aktuálny stav Hlavnej ulice je výsledkom rozsiahlych opráv, do ktorých sa Schuster pustil ako košický primátor pred návštevou pápeža Jána Pavla II. Rozhodnutie o rekonštrukcii padlo na jar v roku 1995. Uskutočnila sa od februára do júna. A nebola konečnou. Po návšteve Svätého Otca pokračovala ďalšími komplexnými prácami až do decembra 1996.
Na začiatku bola otázka
Schuster o celej rekonštrukcii napísal knihu pod názvom Hlavná. „Rozhodnutie, od ktorého závisí život mesta na ďalších takmer sto rokov, sa nerodí ľahko. Mesto je živý organizmus a jeho chod nemožno zastaviť do dňa na deň. Lenže rekonštrukcia sa hlásila s nebývalou naliehavosťou. Inžinierske siete, najmä vodovod a kanalizácia z rokov 1906 až 1911 doslúžili a už dlhší čas čakali na výmenu,“ zaspomínal si v úvode publikácie.
Opísal, že povrchová úprava ulice bola v dezolátnom stave, na chodníkoch sa vytvárali mláky, kanalizačné vpusty nefungovali, po výdatných zrážkach bola pešia zóna ťažko schodná.
Schuster si bol vedomý, že sa púšťa do zložitej práce, keďže nikto nevedel, čo sa ukrýva pod povrchom historického centra. „S postupným rozvojom mesta pribúdali aj pod zemou rôzne objekty. Od pivníc, cintorínov, základov domov a mostov až po budovanie prvých vodovodov, kanalizácií a plynovodov.“
Myšlienku o veľkej rekonštrukcii vnukol Schusterovi košický biskup Mons. Alojz Tkáč, ktorý za ním prišiel s otázkou, či by počas pripravovanej návštevy neprišiel Svätý Otec Ján Pavol II. aj do Košíc. Aj keď nebola pápežova návšteva v metropole východu potvrdená, primátor začal plánovať.
„Po návrate z Kanady do Košíc v roku 1992 mi v meste prekážali také základné veci, ako nízka úroveň čistoty, slabá starostlivosť o zeleň, zanedbané verejné osvetlenie, najmä v historickej časti mesta, neudržiavané parky a nedostatočná bezpečnosť ľudí. Mesto bolo večer po uzavretí obchodov mŕtve,“ píše sa v knihe Hlavná.
Vyčítali mi, že robím Potemkina a zadlžujem Košice, spomína Schuster na pápeža Čítajte Historická fotografia ako predloha
A tak sa veci postupne začali meniť. Schuster napríklad žiadal, aby sa do parku za divadlom vrátila pôvodná fontána, ale nikdy sa nenašla. Dnes tam stojí Fontána znamení a keď je sprevádzkovaná, plávajú v nej ryby.
S pomocou historika Gabriela Kládeka našli starú historickú fotografiu, ktorá sa stala základom pri novej stavbe fontány. Napokon sa toho ujal akademický sochár Arpád Račko.
Prisľúbil sa v apríli s tým, že 11-metrovú fontánu urobí niekedy na ďalší rok. Schuster však trval na tom, že to musí stihnúť do júna a teda do pápežovej návštevy. Kameň na fontánu pozháňali zo Spišského Podhradia.
Rekonštrukcia fontány finišovala na poslednú chvíľu. Ešte 29. júna obrusovali jej vnútornú obrubu, hasiči do nej napustili vodu, odborníci skúmali trysky a technológiu. Osadzovali sa tiež obrubníky okolo celého parčíka, ktorého súčasťou je fontána. Napokon sa ju podarilo dokončiť do 20 dní od začiatku prác.
Tridsiateho júna mal tiež jeden z námestníkov primátora zabezpečiť vyvŕtanie päťcentimetrového otvoru do fontány. Vložili do neho železný tubus s priemerom 44 milimetrov, v ktorom bol odkaz pre budúce generácie, výtlačok Košického Večera, denníka Korzo a taktiež desaťkorunová minca.
V parku našli jediný prototyp
Pracovalo sa aj na verejnom osvetlení. „Moderné stĺpy už boli zhrdzavené, často hrozilo, že ich silný vietor, aký zvykne fúkať v Košickej kotline, môže prevrátiť. Naskytla sa teda príležitosť na inštalovanie starých pôvodných stĺpov. Chcel som, aby sa centrum Košíc podobalo svojmu obrazu zo začiatku dvadsiateho storočia,“ dôvodil Schuster.
Jediný prototyp starého stĺpa verejného osvetlenia našiel po dlhom hľadaní vtedajší riaditeľ magistrátu Gabriel Fischer pri budove polície v parku na Moyzesovej ulici. Stĺp preto z dopravného podniku demontovali a radnica začala zháňať vhodného dodávateľa, ktorý by podľa prototypu odlial potrebný počet svetiel.
Výroby sa ujali Zlievarne Východoslovenských železiarní. Odliali dva typy stĺpov – jednoramenné a dvojramenné. Išlo o 64 osemmetrových oceľových kolosov v štýle zo začiatku 20. storočia.
Súbežne s výrobou sa v centre kládli elektrické káble. Celoplošne tiež boli dopĺňané svetelné zdroje. „Umiestnili sme vyše 2000 výbojok, 250 tlmiviek a 40 liatinových krytov, ktorých predchodcovia niekam zmizli, pravdepodobne niekde v šrote,“ vysvetľoval Miroslav Karchňák, riaditeľ firmy VEROS, ktorá sa v tom čase starala o verejné osvetlenie.
Sodoma-Gomora a rozkopané mesto
Ešte dva týždne pred príchodom Svätého Otca bola Hlavná ulica celá rozrýpaná, stĺpy a lucerny nenamontované. Košičania sa s obavou pozerali na rozkopané mesto.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
