Kde vstúpil, iba lúpil a kradol. Vodca krádeží skončil v putách

Dobové články sme ponechali s pôvodným pravopisom.

Samovražda hospodárskeho správcu psychiatrickej liečebne

Po prehýrenej noci sa otrávil morfiom.

Hospodársky správca košickej štátnej psychiatrickej nemocnice Václav Zavesci spáchal samovraždu za záhadných a dosiaľ nezistených príčin. Zavesci, ktorý žil v poslednom čase hýrivým životom, išiel v nedeľu večer na ples a potom sa zabával v jednom z košických nočných barov.

Domov sa vrátil o piatej ráno v spoločnosti svojho kamaráta. Spať si ľahli s opitou hlavou, pričom správcov známy čoskoro upadol do hlbokého spánku. Za chvíľu sa však prebral a videl, ako sa Zavesci na posteli zvíja v kŕčoch. Rýchlo behal pre pomoc, no ani ošetrovateľský personál nemocnice nedokázal pomôcť. Bol preto privolaný lekár, ktorý diagnostikoval otravu morfiom.

Zistilo sa tiež, že Zavesci po prehýrenej noci užil veľkú dávku morfia za účelom samovraždy. Zdravotný stav riaditeľa bol takmer beznádejný. Napriek snahe lekárov o jeho záchranu nešťastník v utorok večer podľahol otrave. Niekoľko hodín pred smrťou Zavesci nadobudol vedomie, no o dôvode samovraždy nechcel hovoriť.

Nezanechal po sebe ani list na rozlúčku, čo ešte viac umocnilo záhadnosť prípadu. V kuloároch sa šušká, že hospodársky správca nemocnice na tom nebol zdravotne úplne v poriadku, no zatiaľ sa v tomto smere nedá nič potvrdiť ani vyvrátiť.

Z denníka Kassai Ujság, 12. február 1925

Autonómia maďarského gymnázia v Košiciach

Ako je známe, košické slovenské a maďarské reálne gymnázium v Košiciach malo dosiaľ jednotnú správu. Ako slýchať, včera došiel dekrét ministerstva školstva a národnej osvety, ktorým je za riaditeľa maďarského gymnázia menovaný Ladislav Ivasko.

Ústav tak obrovského komplexu bude teda rozdvojený tak administratívne, ako aj pedagogicky na dve samostatné jednotky. Týmto sa autonómia maďarského reálneho gymnázia stáva faktom.

Z denníka Slovenský východ, 14. február 1925

Ešte k dramatu lásky na košickej ulici

Zatknutý František Janeka, staviteľský asistent bez zamestnania, javí vo vyšetrovaní najväčšiu ľútosť nad svojim nerozvážnym skutkom, súc dohnaný k tomu najmä jednaním rodičov svojej milenky, ale i ťažkou nervovou chorobou.

Nešťastlivý mladý človek podrobne vyprával tragédiu svojho života. Vyhlásil, že do tej doby, čo mal miesto bol rád videný v rodine dievčaťa, ale potom, keď miesto stratil, hoci nie svojou vinou, následkom toho, že firma Vodnaruk reštringovala personál, bol odmietnutý.

Dievča mal veľmi rad a bol preto nešťastlivý. Ako sme už napísali, matka dievčaťa Pavla Takáčová utrpela len ľahké zranenie a zostala v domácom ošetrovaní. Osud stavebného asistenta Janeku, ktorý bol známy ako riadny človek, budí vo verejnosti všeobecnú sústrasť.

Z denníka Slovenský východ, 14. február 1925

V ríši lútok

Bolo to včera na šibrinkách košického Sokola skutočne ako v ríši lútok, lebo naše driečne Sokolky i ostatné dámy hýrili krásou i skutočným veselím. Ovšem pred polnocou neuvideli sme ich peknú tváričku a museli sme sa len dohadovať a mnohí si darmo lámali hlavu nad záhadným problémom maskovanej sfingy. Tým krajšie bolo potom prekvapenie.

Hýrilo to v sále barvami a zjavmi všetkých národov a dôb. A podivuhodné bolo, ako sa ten národ znášal napriek všetkým rozdielom národov rás, náboženstiev i politického presvedčenia. Kiež by tak vyzeral svet! Ako inakšie ani nie je možné, aranžmá celých šibriniek bolo vzorné, sála bola pekne vyzdobená, hudba krásne hrala a obvyklý ostrov na prostred sály tvorili stále levovia sezóny od 18 do 60 rokov. Len jedno mútilo trochu veselú náladu, že nás tam totiž bolo toľko, že sme sa museli v tanci rozhodne zamieňať. Ale kto by nemal radosti z takého veselého „sletu”, kde sa slietne k sokolskej zástave všetko, čo je zdravej, jarej mysli a zdravého a jarého tela?

A tak si neprajeme viac, lež aby aj dozvuky boli také pekné a aby sa nás na nich zase toľko sletelo. Nesmieme ešte zabudnúť na polnočný sprievod masiek, reje a produkcie; prevedené členmi ženského odboru i driečnymi bratmi.

Z denníka Slovenský východ, 14. február 1925

Vodca krádeží z východného Slovenska v putách

Doteraz obvinený z ôsmich trestných činov.

Košická polícia už mesiac pátrala po nebezpečnom zločincovi, ktorý precestoval celé východné Slovensko a všade, kde vstúpil, iba lúpil a kradol. Muži zákona zistili, že nebezpečnou osobou je istý Jozef Bradáč, narodený v obci Bódvaszilvás, ktorý je v policajných záznamoch vedený aj pod menami ako József Soltész a József Bodnár.

Bradáč sa pred časom zastavil aj v Košiciach, kde sa ubytoval v byte Kataríny Jarandekovej. Po dvoch tu strávených dňoch, Bradáč vylomil skrine prenajímateľa a odniesol si odtiaľ veci v hodnote 1500 korún. 9. februára sa však podarilo hľadaného delikventa konečne vypátrať a prešovskej polícií zadržať.

Kriminalisti v týchto dňoch už zostavujú register zločinov tohto zarytého darebáka, ktorý nateraz počíta dovedna osem trestných činov. Bradáč sa okrem iného vlámal do bytu statkára Juraja Barkánya v obci Matiaška (dnes obec v okrese Vranov n/Topľou) a tam ukradnuté starožitnosti v hodnote 20 tisíc korún predal v Prešove kus po kuse. Pri príležitosti svojho zbojníckeho turné v Matiaške cestou na železnicu ovalil tamojšieho majetkového správcu Ignáca Lőrinca a obral ho o hodinky a peniaze. Medzi košickými obeťami vlamača je aj Leó Leser, ktorého vylúpil.

Bradáč poškodil za 150 korún aj hostinského a hodinára Langa z Prešova. Polícia zatiaľ stále pracuje na zostavení konečného zoznamu trestných skutkov tohto notorického vlamača.

Z denníka Kassai Ujság, 15. február 1925

Sopka na Slovensku

Chýry o sopke na Slovensku sú rozšírené v dedinách na severnom okolí vrchu Ďumbiera z ktorého sa vraj dymí a že sa tu čoskoro vyleje láva, lebo sa vraj blíži koniec sveta.

Ako počuť zo strany rozumných ľudí, tieto chýry vznikli takto. Nedávno na južnej strane Ďumbiera podpálili turisti zvädnutú trávu, ktorá pomaly dútnala na veľkom priestore, takže vznikol veľký dym. Okrem toho malo v poslednej dobe na okolí Brezna delostrelectvo cvičenie v streľbe na ostro a dunenie výstrelov bolo počuť až na druhú stranu a z toho všetkého vybájila fantázia ľahkomyseľných ľudí chýry o sopke na Ďumbieri.

Z denníka Slovenský východ, 15. február 1925

Články pochádzajú z knižničného fondu regionálneho oddelenia Verejnej knižnice Jána Bocatia.