Po výkope lopty nastalo ticho. Cesta k futbalovej aréne bola kľukatá, končí sa súťažou

VÝCHODNÉ SLOVENSKO. Malý kus zeleného trávnika na rozbagrovanej zemi, žlté reflexné vesty, úsmevy na tvárach a futbalová lopta. Takto vyzeral v októbri 2018 štart výstavby Košickej futbalovej arény umiestnenej za bývalým Blšákom.

Do lopty si zo symbolického bieleho bodu prišiel kopnúť zastupujúci primátor Martin Petruško za Smer a predstavitelia konzorcia firiem AVA-stav Galanta a OHL ŽS Slovakia Bratislava, ktoré sa mali pustiť do výstavby štadióna.

Potom prešiel zhruba rok a pol, nič sa nedialo, projekt sa predražil. Významný košický športový stánok sa rodil ťažko. Vyrástol na zelenej lúke a sprevádzali ho komplikácie, dnes ho naplno využíva verejnosť.

Ikonická stavba nadregionálneho významu

Spolu s ďalším významným košickým športoviskom - Národným tréningovým centrom Košice – teraz Košická futbalová aréna bojuje o Cenu verejnosti v súťaži Stavba roka 2024. V rovnakej kategórii je nominovaný aj nový skladový areál mäsokombinátu Tauris v Košiciach.

Súťaž organizuje Združenie pre rozvoj slovenskej Architektúry a stavebníctva ABF Slovakia. V Cene verejnosti je nominovaných 17 projektov.

Autorom architektonického riešenia Košickej futbalovej arény bol Csaba Ambrus.

Október 2018 a slávnostný výkop futbalovej lopty odštartovali prvé stavebné práce. Vľavo vtedajší viceprimátor Martin Petruško za Smer. (zdroj: Korzár/Judita Čermáková)

„Hlavným architektonickým cieľom návrhu bolo vytvoriť ikonickú stavbu nadregionálneho významu, v budúcnosti ľahko identifikovateľnú s mestom Košice. Architektúru štadióna tvorí výrazný dynamicky tvarovaný disk s perforovaným opláštením okolo betónových a oceľových nosných konštrukcií jednotlivých tribún,“ píše sa v nominácii stavby.

Súťaž sleduje aj Alexander Gyurkovics, majiteľ firmy AVA-stav, ktorá štadión stavala.

„Samozrejme, vieme o tom, že Košická futbalová aréna je medzi projektmi, ktoré bojujú o Cenu verejnosti v tejto súťaži. Keď som sa nedávno pozeral, boli sme na popredných priečkach, takže verím, že s ňou uspejeme. Projekt sa nerodil ľahko, no nakoniec sme to celé všetci zvládli a Košičania tak majú k dispozícii konečne modernú futbalovú arénu, ktorú si užívajú. Košická futbalová aréna je jedno z našich detí, vnímam to tak,“ vraví podnikateľ.

Košická futbalová aréna (5 fotografií)

Arénu nafukovali

Stavebné práce prvej etapy Košickej futbalovej arény sa začali v októbri 2018, otvorili ju vo februári 2022. Hrubé odhady ešte za primátora Richarda Rašiho (vtedy Smer, dnes Hlas) hovorili o 15-miliónových nákladoch, mesto malo krytých 12 miliónov.

Neskôr sa ukázalo, že peniaze nestačia, náklady na projekt vzrástli. Aj preto bola výstavba štadióna rozdelená na tri etapy. Do prvej fázy zasiahli komunálne voľby a voliči posadili do primátorského kresla Jaroslava Polačeka (nezávislý). V tejto etape dostavali vyše 5 500 sedadiel.

Aby sa futbalová aréna stala plnohodnotným štadiónom 4. kategórie UEFA, chýbala jej potrebná kapacita. Preto sa v roku 2023 začalo s jej dostavbou. Aréna teraz pojme 12 625 divákov.

Celková investícia od roku 2018 bola vo výške okolo 24 miliónov eur. Finančne ju podporili Slovenský futbalový zväz, Fond na podporu športu a dotácia z rezortu školstva.

„Mali sme štadión s kapacitou necelých 6 000 ľudí, teraz sme ju viac ako zdvojnásobili. Máme dostavaný štadión. Je dokončené niečo, čo nás opäť vracia na mapu Európy z pohľadu, čo by takéto mesto, akým sú Košice, malo svojim obyvateľom poskytovať," skonštatoval v apríli 2024 pri prehliadke definitívne dokončenej arény viceprimátor Marcel Gibóda (SaS).

Ten je zároveň predsedom predstavenstva akciovej spoločnosti Košická Futbalová Aréna.

Kurty bez tribún pre divákov

Na tenisovú mapu Slovenska pribudli v roku 2024 po Bratislave aj Košice. Otvorili Národné tréningové centrum, trénuje tam najmä mládež. Nachádza sa tam šesť kurtov a tenisová hala s tromi kurtami na tenis, na zvyšných troch kurtoch je dočasne položených 14 bedmintonových povrchov.

V exteriéri je osem vonkajších antukových tenisových kurtov a detské ihrisko. Na rozdiel od bratislavského Národného tenisového centra je košické tréningové centrum bez tribún pre divákov.

Autorom architektonického riešenia tenisového centra sú architekti Pavol Mrázek a Peter Mrázek, zhotoviteľom Adifex, a. s. Výstavba trvala od júna 2022 do apríla 2024.

Projekt zhltol zhruba 17 miliónov eur bez DPH. Výstavbu zo 60 percent financoval štát. Ešte v roku 2017 odsúhlasila na tento účel tretia vláda Roberta Fica (Smer) deväť miliónov. V tom čase viedol Košice Raši. Zvyšné peniaze nalialo do projektu mesto spolu so Slovenským tenisovým zväzom.

Národné tréningové centrum Košice (5 fotografií)

Projekt zlacnel, zmenšil sa

Rovnako ako pri Košickej futbalovej aréne, aj pri tenisovom centre sa preskupovali politické sily. Do rozbehnutého projektu vstúpil nový primátor Polaček. Ten musel od svojho nástupu riešiť problém po svojom predchodcovi.

Bývalé vedenie magistrátu spolu so zväzom prišlo totiž s myšlienkou stavať na miestnom futbalovom ihrisku uprostred lokality rodinných domov športovisko s vysúvacou strechou a kapacitou pre päťtisíc divákov.

Problémom bola aj zastavaná plocha celého športového areálu a tiež výška haly, ktorá mala mať 30 metrov. Parametre výstavby namietali obyvatelia okolitých rodinných domov.

Po ich tlaku, ale aj proteste prokuratúry, dospeli zástupcovia tenistov a vedenie Košíc na čele s Polačekom ku konsenzu. Z projektu sa vypustil centrálny štadión s celou diváckou kapacitou, ktorý nahradila hala s výškou maximálne 12 metrov. Zároveň zámer zlacnel o polovicu.

Športovisko tak prišlo o možnosť organizovať reprezentačné zápasy slovenských tenistov a tenistiek. Tie sa však počas predošlých rokov konali v Košiciach v Steel Aréne.

Sklad firmy Tauris

Centrálny sklad spoločnosti Tauris stavali v rokoch 2022 až 2024. „Táto investícia predstavuje strategický krok smerom k budovaniu jedného z najmodernejších potravinárskych komplexov v regióne,“ predstavuje projekt text k jeho nominácii.

Autormi architektonického riešenia sú Stanislav Tury a Helena Wagnerová. Zhotoviteľom je spoločnosť PEVA, s. r. o.

Ďalšie nominácie

Z verejných stavieb je na Cenu verejnosti nominovaná diaľnica D3 Žilina (Brodno) – Kysucké Nové Mesto, Privádzač. Ten má odľahčiť vstup do Kysuckého Nového Mesta.

Ďalšou je Revitalizácia Starého parku v Nitre. Investorom veľkej revitalizácie 150-ročného parku bolo mesto. O cenu súperí aj ďalšia mestská stavba Múzeum Senica – park.

Nominovaná je aj Administratívna budova Vojenských lesov, s. p., o. z. Malacky. Ide o uhlíkovo neutrálnu stavbu s využitím lokálnych (obnoviteľných a prírodných materiálov) zdrojov z Vojenských lesov. Objekt je osadený v krajine, v priamom kontakte so spravovanými lesmi.

V kategórii súperia aj bratislavské projekty: administratívna budova The Mill, Eurovea Tower, rezidenčný projekt Pri Mýte III a Výrobné a administratívne sídlo UNIMED.